od Dialniciar » 09. Apr 2007 13:42
Analýza cestnej infraštruktúry
Cestná infraštruktúra má veľký význam pre hospodársky rast, mobilitu pracovných síl ako aj konkurencieschopnosť v rámci medzinárodnej deľby dopravnej práce. Je jedným z kľúčových faktorov, ktoré významne ovplyvňujú ekonomický rozvoj a priestorové usporiadanie štátu.
Súčasný stav cestnej infraštruktúry je charakterizovaný relatívne hustou sieťou ciest, avšak s relatívne nízkym podielom ciest vyšších tried (diaľnice a rýchlostné cesty) pričom najmä na hlavných medzinárodných cestných spojeniach dochádza k prekročeniu existujúcej kapacity ciest.
Rozsah diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest SR je definovaný diaľničnými ťahmi D1, D2, D3 a D4 v celkovej dĺžke 659 km a rozsah siete rýchlostných ciest ťahmi R1, R2, R3, R4, R5, R6 a vo výhľade plánovanej R7 v celkovej dĺžke 1 181 km.
Územím SR prechádzajú tri európske dopravné koridory a to koridor č. IV, Va a VI, ktoré sú v rámci cestnej siete SR tvorené diaľničnými ťahmi D2, D1 a D3. Navyše doplnkovú sieť k sieti TEN-T na území SR tvoria koridory kopírujúce rýchlostné ťahy R3 a R4 (pozri Príloha 3).
Do siete európskych ciest „E“, v súlade s Európskou dohodou o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou, je zaradených na Slovensku 11 cestných ťahov: E50, E58, E65, E71, E75, E77, E371, E442, E571, E572, E575 o celkovej dĺžke 1 535 km. Celková dĺžka ciest „E“ predstavuje 47 % z celkovej dĺžky ciest zaradených do I. triedy a 8,8 % z celkovej dĺžky z cestnej siete.
Do siete transeurópskych magistrál „TEM“ patrí 60,7 % z medzinárodných ciest triedy „E“, čo predstavuje 932 km ciest. Do siete „TEM“ sú zaradené cesty E50, E58, E65, E71, E75 a E77 v úseku štátna hranica SR/MR – Ružomberok. Najvýznamnejším prepojením zo siete TEM, ktoré prechádza územím Slovenska je severojužná magistrála v trase E75 Gdansk – Katovice – Žilina – Bratislava s rozvetvením na Viedeň a Budapešť.
Na základe uvedeného je nevyhnutné uvažovať s prioritnou výstavbou diaľničnej siete v trasách nosnej siete TEN-T, rýchlostných ciest doplňujúcich diaľničnú sieť ako aj modernizáciou ciest I. triedy dôležitých z medzinárodného i vnútroštátneho hľadiska.
K 31.12.2004 bolo v prevádzke 316,2 km diaľnic a 6,2 km diaľničných privádzačov, čo pri rozsahu cestnej siete 17 786 km predstavuje menej než 2 %. Avšak z celkových dopravných výkonov na celej cestnej sieti tvorí súčasný podiel dopravných výkonov na diaľniciach cca 11%, pričom sa predpokladá, že po jej dobudovaní bude tvoriť až 20 %. Z celkovej dĺžky takmer 690 km diaľnic je potrebné dokončiť ešte približne 55 % čo predstavuje cca 374 km.
Z pohľadu rýchlostných ciest bolo v prevádzke k 31.12.2004 cca 78 km, čo predstavuje necelých 7 % z celkovej plánovanej dĺžky 1 181 km rýchlostných ciest. Konkrétne ide o úseky: úsek cesty R1 Budča – Banská Bystrica v dĺžke 16,6 km, úsek cesty R1 od D1 (Trnava) – Nitra v dĺžke 41,8 km, úsek cesty R1 Hronský Beňadik – Rudno nad Hronom v dĺžke 12,9 km a úsek cesty R6 Púchov – križovatka R6 s D1, I/61 úseku cesty R6, ktorý je vybudovaný v polovičnom profile. Všetky uvedené úseky ciest sa realizovali, resp. pripravovali ešte pred uznesením vlády č.162/2001 k novému projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ako cesty I. triedy a nie ako rýchlostné cesty v dnešnom ponímaní. V roku 2004 došlo k zmene štatistického sledovania a vyhodnocovania dĺžky siete rýchlostných pre celú cestnú sieť SR ako aj k preklasifikovaniu niektorých úsekov ciest I. triedy na rýchlostné cesty. Z toho dôvodu je možné po roku 2003 sledovať aj pokles celkovej dĺžky ciest I. triedy.
Okrem diaľnic a rýchlostných ciest zohrávajú významnú úlohu pre medzinárodnú a celoštátnu cestnú dopravu cesty I. triedy. Rozsah siete týchto ciest predstavuje 3 263,3 km, čo tvorí cca 18,34 % celkovej cestnej siete.
Z pohľadu hustoty cestnej infraštruktúry patrí Slovenská republika k priemeru v rámci krajín EÚ. Čo sa týka hustoty diaľnic patrí SR v rámci EÚ ku krajinám s najnižšou hustotou. Hustota diaľnic v SR v roku 2003 predstavovala 6,4 km/tis. km2, čo je zapríčinené najmä nedobudovanosťou nadradenej cestnej siete (diaľnic a rýchlostných ciest).
Dostupnosť územia SR z diaľnic a rýchlostných ciest
Dostupnosť územia zo siete diaľnic a rýchlostných ciest je definovaná ako dostupnosť jednotlivých obcí na najbližšiu križovatku na diaľnici alebo rýchlostnej komunikácii. Týmto spôsobom je zabezpečovaná prístupovosť obyvateľov a územia na nadradenú dopravnú sieť a medzinárodné dopravné koridory. Z grafického znázornenia dostupnosti jednotlivých regiónov SR (pozri Prílohu 4) je možné konštatovať, že približne tretina územia Slovenska/cca 18% obyvateľstva malo v roku 2005 prístup na diaľnicu, resp. rýchlostnú cestu v čase dlhšom ako 45 min. Naopak takmer 46% obyvateľov má prístup na diaľnicu, resp. rýchlostnú cestu do 15 minút, čo dokazuje opodstatnenosť trasovania nadradenej cestnej infraštruktúry a jej prelínanie z hlavnými urbanistickými osami Slovenska.
Technický stav vozoviek
Základným predpokladom pre zabezpečenie prevádzkovej spôsobilosti cestnej siete je vykonávanie pravidelnej údržby a opráv ciest. Z hodnotenia dopravno–technického a stavebného stavu ciest I. triedy, ktoré je výsledkom hlavných prehliadok a diagnostiky vozoviek v roku 2004 vyplýva, že približne 782 km ciest I. triedy je v nevyhovujúcom stave, čo predstavuje viac ako 22 % z celkovej spravovanej dĺžky ciest, z toho v havarijnom stave je 101 km ciest I. triedy, čiže takmer 3 %. Tieto cesty sú z hľadiska stavebného stavu degradované z dôvodu nevyhovujúcej únosnosti alebo rozpadu povrchu a konštrukcie. Ich uvedenie do prevádzkyschopného stavu vyžaduje úplnú rekonštrukciu vozovky. Tento stav je jednoznačne spôsobený oneskorovaním cyklickej obnovy vozoviek. Meranie únosnosti vozoviek na cestách I. triedy preukázalo, že 8 – 10 % vozoviek I. triedy vyžaduje zosilnenie.
Základnou úlohou údržby je zachovať projektom stanovené parametre a odstránením porúch prinavrátiť cestám pôvodné funkčné vlastnosti. Podfinancovanie údržby už dlhodobo znamená znížený štandard údržby vozoviek a príslušenstva ciest na úrovni cca 60 %.
Vysoký deficit v údržbe vozoviek je úzko previazaný s nedostatočným financovaním opráv ciest I. triedy v minulom období. Tento stav je spôsobený jednoznačným oneskorovaním cyklickej obnovy vozoviek. Úroveň financovania opráv ciest je z hľadiska ďalšieho vývoja stavu vozoviek nedostatočná. Podkladom pre plánovanie opráv je diagnostika stavu vozoviek v systéme hospodárenia s vozovkou. Pri zaraďovaní jednotlivých úsekov ciest do plánu opráv dostávajú prioritu kvôli bezpečnosti cestnej premávky úseky s priečnymi deformáciami.
Za účelom získania prehľadu o celkovom stave cestnej siete prebiehalo v roku 2004 meranie pozdĺžnej a priečnej nerovnosti vozoviek v rozsahu 614,2 km meraných jazdných pásov na diaľniciach a 3 506,5 km ciest I. triedy.
Vo vzťahu k vozovkám diaľnic takmer 3 % predstavujú nevyhovujúci stav vozovky, kedy vozovka prestáva spĺňať podmienky pre bezpečnú, plynulú, rýchlu a hospodárnu jazdu motorových vozidiel a vozovku je potrebné opraviť. Z pohľadu vozoviek ciest I. triedy je viac ako 22 % v nevyhovujúcom stave a takmer 3 % v havarijnom (viac ako 100 km). Havarijný stav si vyžaduje bezodkladné vyznačenie vozovky dopravnými značkami (výstražnými a zákazovými) a následnú opravu.
Zdroj: EU, Operačný program Doprava 2007 – 2013