Chorváti idú zaviesť euro, preto majú prísny fiškálny plán. A majú ideu znížiť dlh na obdobie pred 2010, ale to je skôr sci-fi. Písal si o USA, tí aké by dnes museli mať dane, aby mali dnes peniaze? Respektíve ten Trumpov balík za tisíce miliárd bol krytý daňami? Ten Bidenov tisícový požiera inflácia. V krízach dlhy rastú aj s deficitmi a my ani nejdeme z krízy do krízy, my žijeme v jednej a do toho vpláve druhá, zaplatíme to už asi "naživo" cez krízu. Evidentne to tak bude, na žiadne lepšie časy sa nepočká. Ďalšia priama vysoká pomoc len zvýši infláciu. Mýlim sa? Tiež nemáme najmenší dlh. Kedysi v 90. rokoch sa hovorilo, že my neznesieme 80%, že zbankrotujeme, pretože štát nemá v prepočte na HDP vysoké príjmy. ČR ich má vyššie. Chorváti nemajú malý dlh, majú vysoký dlh pre recesiu a pre vysoké investície aj do dopravných stavieb keď už si ich nemohli dovoliť. Napokon veľa tých stavieb dnes, ktoré sa stavajú tak len nadviazali na to čo už bolo vo výstavbe, vrátane mostu Pelješac alebo obchvatu mesta Omiš a predtým dostavba privádzača do Splitu, čo sú také najvypuklejšie stavby, ktoré sa dokončujú postupne z fondov EU.
Aj nové fondy. Stále to pôjde do betónua ocele. Aj keď to niekto pomenuje, že to je ekologické. Budú to vlaky, ale stále to bude doprava. Tunajšie investície do vlakov do 2030 a do tratí budú 4,5 miliardy eur. Zdvojujú a modernizujú hlavné trate už aj teraz, obrovské tendre to boli a ešte budú. Energetika: solárne a veterné elektrárne. Bicykle, aj to sa hodí. Verejná doprava, aj tá sa hodí. Krajina akou je Chorvátsko je to dobré, pretože oni majú 90% diaľnic postavených. A niečo zostane aj na tie diaľnice. Seriózne chcú dostavať A1 pred Dubrovnik, teda dostavať A1 za asi 1,2 miliardy eur. Na A2 koncesionár má dokončiť plný profil v jednej časti, kde nie je. A3 aj A4 sú kompletné. A5 tento rok sa otvorí úsek Beli Manastir až Osijek vrátane mostu Drava a zostane im 5 kilometrov u hraníc s Maďarskom, ktoré chcú tendrovať, na rok rozostavať a do 2025 otvoriť. A6 je hotová. Na A7 hotovo tak skoro nebude, ale to podstatné, mestská diaľnica cez Rijeku ide a napojenie je po Slovinsko a stavajú obchvat Novi Vinodolski na tejto trase. A8 sa dokončuje na plný profil: koncesionár stavia 2. rúru tunela Učka a plný profil v tejto časti. Hneď potom dokončí 2. viadukty na tejto trase. A9 je hotová a A10 tiež a A11 sa stavia posledný úsek dlhý 11 km po mesto Sisak. A12 a A13 boli vypustené, budú z nich skromnejšie rýchlostné cesty, čiastočne v 4 pruhovom usporiadaní, čiastočne v dvojpruhovom. A0 sa zatiaľ vypustilo, ale pripravuje sa rozšírenie A3 okolo Záhrebu, časť provizórne existuje. A potom zopár MÚK na celej sieti, teraz stavajú na A6/A7 a aj na A1 pri Splite a v Zadarskom regióne. To, čo stavajú dnes: A5 je z fondov, A7 je z fondov, A8 je koncesionár, A11 je z vlastných zdrojov Hrvatske Autoceste. Nestavajú už na dlh ako donedávna. Respektíve nie na dlh súkromných bánk, ale na dlh EBRD/HBRD, EIB.
Ich posledné úspechy:
1. Zlúčili 2 štátnych prevádzkovateľov: Autocesta Rijeka Zagreb už neexistuje, spadá pod Hrvatske Autoceste. My nevieme zlúčiť SSC a NDS ... lebo my nechceme. Spolu s tým prepustili 800 zamestnancov. Tento program im pomohla spraviť Svetová banka.
2. Na diaľniciach transformovali pôžičky. ktoré si brali práve v tých rokoch 2007-2015 s úrokmi až 8%, už hrozilo, že zbankrotujú (bankrot HAC by znamenal bankrot štátu), už museli v roku 2017 platiť 800-1000 mil eur ročne. Ale vyriešili to. Najprv to chceli privatizovať, potom dať do koncesie, ale nakoniec si vzali nové dlhodobé úvery:
https://www.hac.hr/files/shares/Reforma ... _2018..pdf . Ku koncu tohto roka by mali byť dlhy za štátne diaľnice a štátne cesty I. triedy asi 3,8 miliardy eur. Pred pár rokmi boli 5,5, takže aj klesli. Splátky sú rozložené na dlhšie obdobie a sú zvládateľné s mýtom.
a) prvý úver si vzali v roku 2017, štát vydal normálne dlhopisy, ale na tento účel refinancovania dlhu cestného sektoru, s čím im pomáhala Svetová Banka a EBRD a ten úver bol 1,275 miliardy eur
b) v 2018 si vzali druhý úver vo výške 1,81 miliardy eur
Takže 3 miliardy eur a potrebovali presne tieto 3 miliardy, ktoré ich ťažili tým, že boli na málo rokov vo veľkých splátkach. Nové úvery majú nižšie úroky a sú na dlhšiu dobu.
Genéza problému zadlženia: V dobe masívnej výstavby problémy s dlhmi neboli, lebo Chorváti používali aj výnosy z privatizácie aj model súkromnej koncesie aj štátny rozpočet. Problém nastal po finančnej a dlhovej kríze a v tom, že štátne dopravné firmy žili nezávisle od rozpočtu (niečo ako keď naša NDS povie že treba diaľnice za 15 miliárd a rozhodla by sa sama stavať a zadlžovať sa bezhlavo) s politickou podporou. Pred začiatkom krízy diaľničný dlh tvoril pár % HDP, v čase tohto transformačného procesu to bolo už 8% HDP a v roku 2017 by si museli požičať 1 miliardu eur na splátky, na ktoré im ale už nikto požičať pod 8% úrok nechcel, takže sa museli podrobiť plánu, ktorý ale zrealizovali. Spojenie firiem, prepustenie, lepší výber elektronicky a nové úvery a hlavne naviazanie finančných plánov na rozpočet a zavedenie dopravného modelu 2030 a držania sa toho modelu.
3. Zrušili platenie mýta za dve stavby:
a) tunel Sveti Ilija, spojnica A1 s D8 je už zdarma pri prejazde
b) platba na most Krk, takisto zrušené
4. Zaviedli letné mýto, v dobe hlavnej letnej sezóny zvyšujú sadzbu mýta o 10%, ale od 2020 to neurobili.
5. Z Fondu obnovy vymenia mýto, ktoré bude plne elektronické. A je to z Fondu obnovy. EK už im spolufinancovanie odklepla. Pripravujú tender. Od 2024 by sa malo cestovať len elektronicky.
Majú asi 1500 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, z ktorých je časť v 1/2 profile zrovna ako aj u nás, základných 1300 km diaľnic.
Rozdiel je v tom, že kým doteraz rozvíjali (reálne do 2018) cez dlhy, tak po novom idú cez fondy. Im sa čerpanie fondov darí a majú oproti nám na Slovensku nižšie ceny na 1 km.
V prípade krajiny, ktorá má 20% HDP až 25% HDP na cestovnom ruchu je ideálna kombinácia spojiť investície s dopravou. A ešte okrem železníc a energetiky realizujú aj veľké práce do vodovodov a kanalizácii.
Slovinci majú vyššiu životnú úroveň.
A aj my ju máme vyššiu. To asi nie je cieľom toho stavu rozpisovania. My sme ale s Čechmi neviedli 4-5 ročnú vojnu, nemuseli sme obnovovať mestá po streľbe ani poškodené energetické rozvody. Ani sme kvôli rozdeleniu neprišli o kus priemyslu. Že sme o neho prišli pre divokú privatizáciu, tak to je už iný príbeh.
Veľký problém Chorvátska, asi najväčší (na celom Balkáne) je vymieranie. Chorvátov je stále menej a menej. Už len tesne nad 4 milióny. :O Veľká časť populácie po vojne a cez poslednú nekonečnú recesiu utiekla preč. A z tejto populácie je veľa seniorov, vojnových veteránov (zranenia aj na psychike) a vôbec nadpriemerná časť populácie trpí psychickými poruchami. To všetko zaťažuje rozpočet viac, než na Slovensku. V roku 2019 už nemal kto pracovať pre hotely, museli pozývať pracovnú silu zo širokého regiónu, takže už aj cestovný ruch naráža na kapacitné problémy. To sú prepojené nádoby spolu s drahým životom, lebo lacno tu oproti Slovensku nie je. Teraz až, pretože časť inflačných nákladov pohltila vláda cez zníženie daní.
Dane sú podľa mňa naviazané aj na spotrebu. Ak občan nemá dosť peňazí, tak ide dole spotreba a štát nakoniec nevyberie čo vybrať chcel. Mýlim sa? Chorvátsko si rozdávať nemôže dovoliť, pre ten dlh tak ako inde. A kvôli tým slabým sezónam a vysokým úverom ľudí na domy im musí pomôcť a preto si myslím, že zníženie daní na energie a potraviny sú účinná pomoc ako chrániť peňaženky. Na Slovensku by zníženie DPH neprešlo do cien, pretože máme sprivatizovaný obchod. Chorváti ho z veľkej časti stále kontrolujú ak aj nie úplne na 100%, tak čiastočne áno a významne kontrolujú distribúciu. Nehovoriac o tom, čo všetko tam stále vlastní štát a mestá. Ich problém je, že oni za 3 mesiace leta zarobia na 6 mesiacov v roku. Za ďalšie 3 mesiace zarobia na 4 mesiace. Zvyšok je zvyšok. Ak o tie hlavné jarno-jesenné mesiace prídu, tak ... o to ide, že tunajší štát rozdal pomoc v 2020 až 2021, ale tiež len skromne oproti iným.
p.s. V prevádzke majú 1300 km spoplatnených diaľnic, z nich 900 sa postavilo v posledných 20 rokoch. Postavili za 2 dekády viac, než my máme v prevádzke za dobu existencie. S dlhými tunelmi, veľkými mostami, s premenlivým značením, s oplotením ako štandard. Ide o to, že dokázali postaviť. Dnes stavajú asi 40 km ako som rozpísal ...