Diaľničnú rely ideme ťažkou trasou. Susedné štáty stavajú viac
V porovnaní s okolitými krajinami je tempo výstavby diaľnic na Slovensku pomalé
Bratislava a Košice, dve najväčšie slovenské mestá, sa dočkali diaľničného prepojenia. Nevedie však cez Slovensko, ale cez susedné Maďarsko. Kým niektorí hovoria o víťazstve, ďalší cítia hanbu. Fakt je, že tempo výstavby diaľnic sa v krajinách strednej Európy líši.
Z pohľadu priemerného tempa prírastku nových diaľničných úsekov Slovensko výrazne zaostáva za Poľskom či práve Maďarskom. Za mnohé dôvody môžu chybné politické rozhodnutia či zle nastavený systém. Svoju úlohu však zohráva aj neporovnateľne rázovitejšia krajina, cez ktorú Slováci musia diaľnice stavať.
Ambiciózne Poľsko
Najvyššie tempo výstavby diaľničnej siete spomedzi krajín V4 nastolili Poliaci. Kým na prelome milénií krajinu pokrývalo zhruba 360 kilometrov diaľnic, v minulom roku to bolo už viac ako 1 700 kilometrov.
Ak prirátame rýchlostné cesty, sieť poľských autostrád dosiahne dĺžku takmer 4 300 kilometrov. Len za posledných päť rokov narástla poľská cestná sieť o viac ako 40 percent. Celkovo má sieť najkvalitnejších ciest do roku 2025 prekročiť šesťtisíc kilometrov.
Zlomovým z pohľadu výstavby poľských diaľnic bol rok 2004. Okrem toho, že krajina vstúpila do Európskej únie, jej vláda zverejnila komplexnú stratégiu výstavby cestnej siete, podloženú patričným investičným plánom. V priebehu nasledujúcej dekády sa podarilo v Poľsku celkovú dĺžku diaľničnej siete zväčšiť prakticky štvornásobne.
Krajina pokračovala v štedrom financovaní v ďalších rokoch a vonkoncom nepoľavuje. Varšava v auguste tohto roka predstavila nový národný program výstavby ciest. „Predstavujeme program infraštruktúry, vďaka ktorému bude Poľsko jednou z najlepšie prepojených krajín v Európe,“ vyhlásil premiér Mateusz Morawiecki. Krajina plánuje do roku 2030 vynaložiť na rozvoj cestnej infraštruktúry viac ako 291 miliárd zlotých, teda vyše 63 miliárd eur.
Poliaci v značnej miere dbajú na to, aby svoje cestné projekty ťahali až po hranice. Cieľom je prepájať nielen mestá a vnútroštátne regióny, ale vytvárať aj medzinárodné koridory. Nie vždy sa však ich ambície stretávajú s rovnakým nasadením u susedov. Napríklad kým rýchlostná cesta S3 Bolków – Lubawka je pred dokončením, nadväzujúca diaľnica D11 na českej strane je len v prípravnej fáze. Obdobne je na tom európsky koridor TEN-T, ktorý by mal prepájať poľské Katovice a Žilinu.
Maďari za hranice
Vysokú dynamiku výstavby diaľnic badať v posledných dvoch dekádach aj na južnej strane hranice. Kým v roku 2000 Maďarsko disponovalo približne 450 kilometrami diaľnic, vlani už ich celková dĺžka presahovala 1 700 kilometrov. Maďarská vláda predložila päťročný plán výstavby diaľnic v roku 2019. Podľa neho chce do roku 2024 preinvestovať približne 3,2 bilióna forintov, čo je viac ako deväť miliárd eur.
Premiér Viktor Orbán sa netají tým, že prepájanie stredoeurópskeho regiónu je pre neho aj politická téma. „Dnes sme dosiahli dôležitý krok k dosiahnutiu dvoch cieľov: rozvoja maďarského vidieka a posilnenia strednej Európy,“ vyhlásil počas nedávneho otvárania novopostaveného úseku diaľnice M30, ktorá prepája mesto Miškovec so slovenskými hranicami. Súčasnou prioritou maďarskej vlády je najmä intenzívnejšie napojenie na rumunské Sedmohradsko.
Po českej diaľnici
Tempo výstavby diaľnic v Česku sa od slovenského až tak nelíši. Kým do nového tisícročia Česi vstupovali približne s päťsto kilometrami diaľnic, aktuálne vykazujú asi 1 300 kilometrov. Číslo prudko narástlo v roku 2016, keď administratívne zrušili kategóriu rýchlostných ciest a väčšinu z nich previedli do kategórie diaľnic, čím sa diaľničná sieť rozšírila o viac ako štyristo kilometrov.
Výstavba dopravnej infraštruktúry by pritom podľa českej vlády mala byť jedným z kľúčových impulzov pre ekonomiku po koronakríze. Tohoročný rozpočet Riaditeľstva ciest a diaľnic ČR zvýšili na 61 miliárd českých korún, teda 2,42 miliardy eur. To je historicky najvyššia suma, akou český správca infraštruktúry kedy disponoval.
Výstavba ciest na rovine je lacnejšia aj rýchlejšia než v kopcovitých oblastiach
Významný vplyv na tempo výstavby diaľnic v Česku má trvanie prípravy projektov. Proces prípravy stavieb tam trvá priemerne trinásť rokov. To by sa však mohlo čoskoro zmeniť. Český senát vlani prijal novelu „líniového zákona“. Tá umožní výstavbu ešte pred uzavretím sporov o pozemky a podľa predpokladov by mala prípravu stavieb skrátiť až o tretinu. Ďalšie zrýchlenie si vláda sľubuje od nového stavebného zákona.
Brzdou je byrokracia
Na Slovensku pribudlo od začiatku tisícročia asi dvesto kilometrov diaľnic, vtedajšiu 295-kilometrovú sieť sa podarilo do konca minulého roka rozšíriť približne o dve tretiny. Ak prirátame rýchlostné cesty, celkovo sme na Slovensku na konci vlaňajška evidovali 733 kilometrov ciest najvhej kvality. Tempo, akým úseky pribúdajú, je v porovnaní s okolitými krajinami najpomalšie.
Dôvodov, prečo na Slovensku pribúdajú nové diaľnice či rýchlostné cesty pomalšie než v susedných krajinách, je niekoľko. Tým najzjavnejším je odlišná geografia. Výstavba ciest na rovine je lacnejšia aj rýchlejšia než v kopcovitých oblastiach. Kým v Maďarsku sú diaľničné tunely, mosty a viadukty skôr vzácnosťou, na slovenských úsekoch sú často jediným možným technickým riešením.
Ďalšou prekážkou sú mimoriadne zdĺhavé povoľovacie procesy. Slovensko a Česko sú v komplikovanosti prideľovania stavebných povolení na samom konci rebríčka Svetovej banky spomedzi krajín OECD. Obdobne náročný je proces zadávania zákazky. Podľa prieskumu Transparency International, v ktorom hodnotí proces verejného obstarávania v slovenských inštitúciách, trvá Národnej diaľničnej spoločnosti priemerne až 170 dní, kým dospeje k výsledku súťaže. Takmer každý piaty tender sa pritom končí zrušením.
Veľkým problémom je aj to, že Slovensku až donedávna na rozdiel od susedných krajín chýbala ucelená stratégia investícií do diaľničnej infraštruktúry. Priority výstavby sa menili prakticky v každom volebnom období. Zatiaľ najucelenejší harmonogram výstavby diaľnic predstavil tento rok minister dopravy Andrej Doležal. Ani ten však nie je politicky záväzný pre vlády, ktoré nastúpia do vedenia štátu v budúcnosti.
https://www.trend.sk/trend-archiv/dialn ... omhD3Sj7lY