Naproti tomu sekvenčné číslovanie nie je externými vplyvmi dotknuté – dokonca aj pri zmenách v usporiadaní diaľničnej siete sa s vysokou pravdepodobnosťou nemusia meniť čísla uzlov a prípojok, keďže sa čísla sa nemusia nevyhnutne začínať od jednotky: tieto čísla majú orientačnú funkciu a treba ich brať analogicky ako adresné body (v princípe D1 exit 17 je analógiou Štefánikovej ulice 25).
Lenže budovy na jednej ulici sú vzdialené jednotky, maximálne desiatky metrov, zatiaľčo exity niekoľko kilometrov. Preto aj ich orientačná funkcia je iná.
Taktiež začiatok diaľnice vyplýva zo smerových značiek (len by to chcelo buď zrušiť peáže, alebo ich poriadne značiť). Ak bude mať prvý uzol iné číslo ako 1, vodiči môžu byť zmätení.
Lepšími orientačnými „míľnikmi“ sú jednotlivé exity ako jednotlivé kilometre (kilometrovníky vodič pri jazde rýchlosťou 130 km/h míňa každých 14 sekúnd).
Ako som už spomenul vyššie, exity nevedia dostatočne špecifikovať miesto, kde sa nachádzam, napr. pri privolávaní pomoci. Predsa len, pri sledovaní kilometrovníkov je možná odchýlka max. pol kilometra. A sú to dopravné značky, takže vodič by ich mal sledovať (a aj si ich zapamätať).
Čísla podľa staničenia sú ťažšie zapamätateľné
Toto nepopieram, ale kilometre budú mať stále informačnú hodnotu.
4. Čísla podľa staničenia majú nejednotnú geografickú orientáciu, keďže sú viazané na smer staničenia. Potom ale na niektorých diaľniciach čísla zo severu na juh stúpajú, kým na iných klesajú, rovnako tak pri ceste východno-západným smerom. Vodič ale pritom sotva spamäti pozná orientácie staničenia jednotlivých diaľnic, takže mu porovnanie čísel vôbec nič nehovorí; na to, aby to malo preňho nejakú hodnotu, si musí najprv naštudovať smery staničenia.
Naproti tomu sekvenčné číslovanie nie je viazané na smer staničenia – platí, že čísla rastú, v závislosti od toho, či je diaľnica orientovaná prevažne rovnobežkovo alebo prevažne poludníkovo, a to zo západu na východ a z juhu na sever (čiže rovnako, ako rastú zemepisná šírka a dĺžka). Potom vždy platí, že vyššie čísla sú viac na východ a sever a nižšie čísla vždy viac na západ a juh.
Nebude vodičov mýliť, že čísla exitov budú mať iný smer ako staničenie? Chcelo by to zmeniť aj staničenie podľa tohto smerovania.
Jedinou výhodou kilometrického číslovania je „odolnosť“ voči neskoršiemu dostavaniu novej prípojky resp. uzla na už existujúcej diaľnici. Táto výhoda má však veľmi obmedzené použitie: na Slovensku možno takéto prípady za posledných 30 rokov spočítať na prstoch jednej ruky, a aj tie sa všetky týkajú „starých“ úsekov diaľnic budovaných pred rokom 1990. Na novších úsekoch sú exity rozmiestnené tak, že je veľmi nepravdepodobná potreba dobudovania ďalších. Sekvenčné číslovanie sa pritom vie aj s týmto problémom vysporiadať:
• pri návrhu číslovania sa dá pomerne ľahko odhadnúť, kde by v budúcnosti mohla dodatočne vzniknúť prípojka (tam, kde významnejšia cesta križujúca diaľnicu bez pripojenia) a je úplne zrejmé, kde v budúcnosti vznikne nový uzol po výstavbe novej diaľnice – tým pádom sa ale dá v návrhu číslovania vynechať/rezervovať jedno číslo na tento účel,
• v prípade, ak pri návrhu číslovania nebolo rezervované číslo pre dodatočne budovanú prípojku, dá sa vždy použiť index – teda sa preznačí len jedna susedná prípojka a namiesto dovtedajšieho čísla napríklad 36 vzniknú čísla 36a a 36b. Nie je to ideálne, ale netreba preznačovať polovicu diaľnice.
Nestratí sa tým jedna výhoda sekvenčného číslovania, že vodič sa nemôže spoľahnúť na to, že si vie odpočítať exity?
V neposlednom rade má sekvenčné číslovanie ešte jednu drobnú praktickú výhodu: čím ďalej od začiatku diaľnice, tým menej priestoru (šírky) na značke zaberajú v porovnaní s kilometrickými číslami. Pri krátkych názvoch exitov to znamená rozdiel v rozmeroch značky.
Tiež beriem, toto som si ani neuvedomil.
EDIT: Teraz si uveodmujem, že vlastne som nenapísal poriadne nič proti sekvenčnému číslovaniu, aj keď som to pôvodne chcel urobiť
Ale teda kilometrovníky majú svoj zmysel a vodiči by ich mali sledovať tak, ako všetky ostatné značky.