Moderátor: Moderátori
KN.SK napísal:Ad
zopár otázok:
Vajnory sú opäť samostatnou obcou?
Nové Mesto nad Váhom alebo Bratislava-Nové Mesto? (...)
Taká kacírska, názvy, ktoré nie sú samostatnými obcami/mestami alebo sú názvami ulíc, námestí apod., nemali by sa inak (farebne) zobraziť? Pozri VL 6.1: 361-56 alebo 361-57. Možno len neviem o zmene. 1664
pa3ck napísal:Prečo sa vlastne prechádza na sekvenčné číslovanie?
pa3ck napísal:Lenže v spojení s kilometrami viem, ako ďaleko ešte ten výjazd je. A aj pri sekvenčnom niektoré čísla môžu chýbať, resp. sa medzi ne včlenia ďalšie so sufixami.
Rio13.zm napísal:foto znacenia z D1 pri Presove
https://www.facebook.com/photo/?fbid=60 ... 0732681041
pa3ck napísal:Rio13.zm napísal:foto znacenia z D1 pri Presove
https://www.facebook.com/photo/?fbid=60 ... 0732681041
Laickým okom to vyzerá OK, až na značky 374, ktoré sú navyše.
pa3ck napísal:Mne režú oči hlavne tie biele subplochy bez informačnej hodnoty - úplne by stačili piktogramy.
pa3ck napísal:Ešte dve veci:
1. E575 sa bude začínať až v križovatke R7xD4 alebo značenie E-ciest skončilo?
Rio13.zm napísal:Skor by ma zaujimalo, ci tebou spominane exity Pecna a Nivy boli ocislovane sekvencne, teda poradovo. Nie kilometricky.
pa3ck napísal:Prečo sa vlastne prechádza na sekvenčné číslovanie?
StVO napísal:Navrhované číslovanie je sekvenčné, vzhľadom na závažné nevýhody kilometrického číslovania:
1. Číslovanie podľa staničenia je inherentne nestabilné. Každá, aj relatívne malá zmena v staničení si vyžaduje prečíslovanie všetkých uzlov a prípojok za „dotknutým“ úsekom – už niekoľko krát k tomu došlo a zaručene ešte dôjde. Navyše aj akékoľvek zmeny v usporiadaní diaľničnej siete (rozdelenie, zlúčenie, prečíslovanie) automaticky vyvolávajú zmenu staničenia. No kým výmena staničníkov je finančne relatívne nenáročná, vplyv zmien na veľkoplošné značky je finančne rádovo vyšší.
Naproti tomu sekvenčné číslovanie nie je externými vplyvmi dotknuté – dokonca aj pri zmenách v usporiadaní diaľničnej siete sa s vysokou pravdepodobnosťou nemusia meniť čísla uzlov a prípojok, keďže sa čísla sa nemusia nevyhnutne začínať od jednotky: tieto čísla majú orientačnú funkciu a treba ich brať analogicky ako adresné body (v princípe D1 exit 17 je analógiou Štefánikovej ulice 25).
2. Čísla podľa staničenia majú obmedzenú orientačnú hodnotu. Ak exity postupne za sebou majú čísla napríklad 297, 303, 311, 315, 322 atď. (príklad z praxe), tak vodič nemá ako odhadovať, koľko exitov si ešte nemusí zvlášť bližšie študovať značky. Síce tie hodnoty vyjadrujú kilometrické vzdialenosti, ale táto vlastnosť sa príliš preceňuje: po prvé si vodič musí narýchlo čísla vzájomne odčítať (čo sa ľahko robí pri malých číslach, ale omnoho horšie pri číslach, ako sú uvedené vyššie – napokon, dobrá otázka znie, kto za jazdy z hlavy prepočítava kilometre?) a po druhé, na diaľnici kilometre „ubiehajú“ veľmi rýchlo. 5 km cesty, čo je bežná vzdialenosť medzi exitmi, trvá necelých 2,5 minúty, čo je doba, za ktorú rádio nestihne ani odohrať jednu skladbu. Lepšími orientačnými „míľnikmi“ sú jednotlivé exity ako jednotlivé kilometre (kilometrovníky vodič pri jazde rýchlosťou 130 km/h míňa každých 14 sekúnd).
3. Čísla podľa staničenia sú ťažšie zapamätateľné, najmä vo väčšej vzdialenosti od začiatku diaľnice. To je dané tým, že rýchlo rastú a dosahujú vysoké hodnoty a nie sú kontinuálne. Schválne, pamätáte si aspoň číslo exitu, ktorý pravidelne používate? Na D1 na východe dosahujú hodnoty 400+. Omnoho lepšie sa však pamätajú menšie, najviac 2-ciferné čísla.
4. Čísla podľa staničenia majú nejednotnú geografickú orientáciu, keďže sú viazané na smer staničenia. Potom ale na niektorých diaľniciach čísla zo severu na juh stúpajú, kým na iných klesajú, rovnako tak pri ceste východno-západným smerom. Vodič ale pritom sotva spamäti pozná orientácie staničenia jednotlivých diaľnic, takže mu porovnanie čísel vôbec nič nehovorí; na to, aby to malo preňho nejakú hodnotu, si musí najprv naštudovať smery staničenia.
Naproti tomu sekvenčné číslovanie nie je viazané na smer staničenia – platí, že čísla rastú, v závislosti od toho, či je diaľnica orientovaná prevažne rovnobežkovo alebo prevažne poludníkovo, a to zo západu na východ a z juhu na sever (čiže rovnako, ako rastú zemepisná šírka a dĺžka). Potom vždy platí, že vyššie čísla sú viac na východ a sever a nižšie čísla vždy viac na západ a juh.
Jedinou výhodou kilometrického číslovania je „odolnosť“ voči neskoršiemu dostavaniu novej prípojky resp. uzla na už existujúcej diaľnici. Táto výhoda má však veľmi obmedzené použitie: na Slovensku možno takéto prípady za posledných 30 rokov spočítať na prstoch jednej ruky, a aj tie sa všetky týkajú „starých“ úsekov diaľnic budovaných pred rokom 1990. Na novších úsekoch sú exity rozmiestnené tak, že je veľmi nepravdepodobná potreba dobudovania ďalších. Sekvenčné číslovanie sa pritom vie aj s týmto problémom vysporiadať:
• pri návrhu číslovania sa dá pomerne ľahko odhadnúť, kde by v budúcnosti mohla dodatočne vzniknúť prípojka (tam, kde významnejšia cesta križujúca diaľnicu bez pripojenia) a je úplne zrejmé, kde v budúcnosti vznikne nový uzol po výstavbe novej diaľnice – tým pádom sa ale dá v návrhu číslovania vynechať/rezervovať jedno číslo na tento účel,
• v prípade, ak pri návrhu číslovania nebolo rezervované číslo pre dodatočne budovanú prípojku, dá sa vždy použiť index – teda sa preznačí len jedna susedná prípojka a namiesto dovtedajšieho čísla napríklad 36 vzniknú čísla 36a a 36b. Nie je to ideálne, ale netreba preznačovať polovicu diaľnice.
V neposlednom rade má sekvenčné číslovanie ešte jednu drobnú praktickú výhodu: čím ďalej od začiatku diaľnice, tým menej priestoru (šírky) na značke zaberajú v porovnaní s kilometrickými číslami. Pri krátkych názvoch exitov to znamená rozdiel v rozmeroch značky.
Ak sa pozrieme do motoristicky vyspelých krajín v Európe, tak sa takmer všade používa sekvenčné číslovanie. Kilometrické sa používa iba v Rakúsku, okrem toho sa v Španielsku používa popri väčšinovo sekvenčnom tiež (dosť špecifické) zónové číslovanie a v Taliansku sa nečísluje vôbec.
KN.SK napísal:Ad
zopár otázok:
Vajnory sú opäť samostatnou obcou?
Nové Mesto nad Váhom alebo Bratislava-Nové Mesto? (Ešte máme na výber i Slovenské Nové Mesto či Slanské Nové Mesto, toto sa v minulosti volalo len Nové Mesto. Tieto sú už odtiaľ priďaleko. Aj na Kysuciach je jedno.)
Taká kacírska, názvy, ktoré nie sú samostatnými obcami/mestami alebo sú názvami ulíc, námestí apod., nemali by sa inak (farebne) zobraziť? Pozri VL 6.1: 361-56 alebo 361-57. Možno len neviem o zmene.
expwy napísal:Rio13.zm napísal:Skor by ma zaujimalo, ci tebou spominane exity Pecna a Nivy boli ocislovane sekvencne, teda poradovo. Nie kilometricky.
Bohužiaľ zatiaľ ešte kilometricky.
Naspäť na Diaľnice a RC všeobecne
Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 24 hostí.