duro_z_dediny napísal:Páni, skúsim prispieť jedným laickým, ale empirickým pohľadom. Zhodli ste sa , že asfaltové cesty sú ničené kamiónmi v dôsledku preťažovania. Súhlasím, ale s dovetkom, - len vtedy, keď sú diaľnice na slnečnom svetle počas poludnia. Diaľnica na Záhorí je prevažne v smere sever - juh, mosty sú kolmo - smer východ-západ. To znamená, že slnko počas dňa necháva tieň približne na rovnakom mieste za mostom. Tieto miesta na diaľnici - nemali poškodenie. Aj vtedy, keď bola zvyšná vozovka (na slnku) značne poškodená. Čo z toho vyplýva - podľa mňa: šanca, že slnko bude svietiť menej, je mizivá - na povrchu sa počas dňa v lete prekračuje teplota 50 stupňov Celzia. Neviem, či jestvuje asfalt, ktorý vydrží pri takejto teplote záťaž kamiónov aj pri definovanej povolenej hmotnosti. Myslím, že by sa bolo treba radšej zamyslieť na cementovo-betónovou vozovkou, prípadne inou, ktorá vydrží teploty, ktoré sa budú blížiť k 60 stupňom Celzia - na slnku, nie v tieni!
Všetko je to pekné, ale v prípade D2 vôbec nejde o samotný AB kryt a jeho rôzne vrstvy, ale o to, že teleso diaľnice má po životnosti, teda podkladové vrstvy kameňa, štrku, betónu sú logicky po dobe časovej životnosti, už nie sú také stabilné ako v minulosti ... už by to chcelo obnoviť viac vrstiev a teda min. 2 vrstvy betónu/cementu pod všetkými asfaltovými vrstvami, ale na to treba asi 4-5x vyššie výdavky ako na obnovu povrchu.
Tu sa síce obnoví vrchná vrstva asfaltu, t.j. vozovka, aj sa zbrúsia nerovnosti, ale nerieši to nosné vrstvy telesa diaľnice.
Asfalt ako taký vydrží oveľa vyššie teploty ako 60 Celzia, ... na púštiach a polopúštiach vo svete dominujú asfaltové cesty alebo diaľnice, nie betónové.
... ide potom o to, aký je základ z ropy a aká je hrúbka asfaltových vrstiev.