Tritisíc kilometrov autom po Mexiku (stav diaľnic, ciest)

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Tritisíc kilometrov autom po Mexiku (stav diaľnic, ciest)

Odoslaťod Dialniciar » 31. Mar 2007 21:39

http://relax.etrend.sk/96165/cestovanie ... -po-mexiku


Tritisíc kilometrov po Mexiku

Požičanie auta sa oplatí, hoci treba počítať s viacerými nástrahami

[30.3.2007, TREND / Martin Valášek]

Kto chce brázdiť Mexiko na vlastnú päsť v požičanom aute, nech radšej na internetové stránky veľmi nepozerá. Inak poľahky nadobudne pocit, že v tejto krajine môže šoférovať iba hazardér.

Internet je plný cestovateľských príbehov, ktoré upozorňujú na bláznivých vodičov, nekvalitné cesty, nebezpečný dobytok a varujú pred rozbitím auta na mamutích, často však neviditeľných spomaľovačoch. A vraj hrozia aj prepady na medzimestských cestách, hlavne v nočných hodinách.

Aj knižný sprievodca Lonely Planet konštatuje, že šoférovanie v Mexiku nie je pre každého. Kto hodlá sadnúť za volant, mal by mať aspoň základy španielčiny a ovládať zopár ťahov automechanika. Zíde sa aj kopec trpezlivosti a extra hotovosť pre núdzové prípady.

Lonely Planet sa nevyhol ani rozporuplným informáciám. Na jednej strane varuje, že turista by nemal siahnuť po aute, ak má nízky rozpočet, málo času a chce skôr relaxovať, nie podstupovať zbytočné riziká.

Na inej strane označuje požičanie auta za užitočné pre tých, ktorí chcú za krátky čas veľa stihnúť. Bol to aj náš prípad, preto sme si napriek všetkým varovaniam urobili rezerváciu takmer na celý pobyt.

Ilúzie a realita

Jazdiť po Mexiku nie je ľahké. Už len pri blúdení po Mexico City padne za obeť zopár nervových buniek. Motivovaní ilúziou pohodovej mimomestskej jazdy sme z chaosu jednej z najväčších metropol sveta po pár hodinách vykľučkovali, no vysnívaná pohoda nikde.

S ťažkými chvíľami treba počítať aj v horských úsekoch, hlavne ak sa nedá ísť po diaľnici. Po niekoľkohodinovom vytáčaní ostrých serpentín a nakláňaní sa nad krásne, ale skľučujúco strmé a hlboké rokliny hrozia problémy so žalúdkom aj silnejším náturám. Najmä keď bočné zábrany proti voľnému pádu Mexičania takmer nepoznajú.


Monte Albán leží na vrchole umelo zarovnanej hory, asi 400 metrov nad údolím Oaxaca.


Namiesto nich majú popri ceste množstvo tabúľ, ktoré ľudí upozorňujú, aby nevyhadzovali z automobilov, autobusov a kamiónov odpadky. Hromady smetí priamo pod nimi naznačujú, že skôr slúžia ako terče.

Najpohodlnejšie a najbezpečnejšie sa po Mexiku cestuje po diaľniciach, ktoré pomerne husto križujú celú krajinu. Vybudovali ich súkromné spoločnosti a tie, prirodzene, očakávajú rýchlu návratnosť investícií.

Mýtne za každý kilometer stojí v prepočte dve až tri koruny. Keďže viacstokilometrové vzdialenosti medzi mestami sú v rozľahlom Mexiku bežné, treba k nákladom na cestovanie pripočítať niekoľko tisíc korún.

Väčšinou sa investícia za diaľnice oplatí. Ešteže cestovné náklady kompenzuje na európske pomery lacný benzín.

Jeden liter vychádza na menej ako 20 korún. Platobné karty zvyčajne čerpacie stanice neberú, preto treba mať vždy poruke dostatočnú hotovosť.

Ničivé spomaľovače

Diaľnice sú nielen podstatne rýchlejšie ako nespoplatnené cesty, na ktorých sa hlavne v okolí väčších miest vlečú kolóny áut päťdesiatkou. Ďalšou výhodou je, že na nich zvyčajne chýbajú zákerné spomaľovače. Na tie treba dávať pozor hlavne v mestách a na cestách prvej triedy.


Mayské mesto Palenque má mystický nádych, možno preto, lebo väčšina stavieb je stále zahrabaná pod zemou. Archeológovia zatiaľ odkryli necelú desatinu mesta.

Vôbec však nejde o typické slovenské retardéry, ktoré sú jasne viditeľné, a ak si ich aj náhodou vodič nevšimne, síce ich pocíti, ale auto nezničí. Mexické spomaľovače sú iná liga.

Majú aj pol metra a stačí na ne nabehnúť dvadsiatkou a ozve sa podvozok. Pri vyššej rýchlosti už hrozí odpálenie nápravy.

Mexické spomaľovače sú zákerné nielen pre mimoriadnu deštrukčnú schopnosť, ale aj pre zlé označenie. V lepšom prípade na ne upozorňujú tabule s nápisom Vibradores či Topes.


Predtým ako Mexičania postavili na rieke Grijalva priehradu, mal kaňon Sumidero ešte vyššie steny, ale pretekajúca voda bola taká divoká, že sa po nej nedalo plaviť.

Niekedy sú dokonca natreté žltou farbou. Ale neraz akékoľvek označenie chýba a výstražná farba, nech v minulosti akokoľvek kričala, je vyšúchaná ako stará rohožka.

Spomaľovače spoľahlivo regulujú rýchlosť na odľahlých cestách, kde o policajtoch ani nechyrovať, a zdá sa, že niekedy prinášajú zábavu a biznis miestnym obyvateľom malých mestečiek a dediniek. Tí sa okolo retardérov zhromažďujú, niektorí aby predali ovocie či suveníry, iní aby sa zabávali na panickom brzdení vodičov. Prípadne čakajú na kšeft, ktorý môžu získať, keď niekto nástrahu nezvládne a vozidlo dokatuje.

Oplatí sa

Napriek všetkým rizikám sa nám požičanie auta v Mexiku osvedčilo. Ak by sme chceli prebrázdiť za dva týždne rovnakú trasu autobusmi, nevyhli by sme sa únavným nočným presunom a trpeli pri vláčení batohov v pekelnom teple. A niektoré miesta by sme pravdepodobne nikdy nevideli.

S autom sme za dva týždne pomerne pohodlne absolvovali tritisíc kilometrov. A zistili, že pod slovným spojením all inclusive sa dá v Mexiku rozumieť aj niečo iné ako luxusný hotelový rezort na bielej pláži v Cancúne.


Pláže Tichého oceánu nemajú biely piesok ako tie na Yucatáne, ale napriek tomu sú čarovné a niekedy aj úplne prázdne.
Pre nás to znamená, že táto stredoamerická krajina má všetko, čo si cestovateľ, ktorý chce spoznávať a veľa vidieť, môže priať. Záhadné historické miesta, očarujúcu prírodu aj pohodu na pobreží. Magická kombinácia.

Niektoré scenérie sa vryjú do pamäti azda navždy. Tak ako mexický raj backpackerov, pláž Zipolite nazývaná pre svoje nebezpečne silné a nevyspytateľné spodné prúdy aj pláž smrti. Nedá sa tam poriadne ani okúpať, nieto ešte plávať. O bazénoch, klimatizácii a káblovke ani nechyrovať.

Všetko, čo tam nachádzame, je zopár nevábnych drevených búdok na prespatie a malé bary, kde sa dajú okrem mojita bez problémov kúpiť jointy a možno aj iné drogy. A predsa je to miesto výnimočné – má jedinečnú atmosféru a neuveriteľnú koncentráciu pohody.


Olmécka hlava vysoká zhruba 1,8 metra a široká 1,5 metra váži niekoľko ton. Olmékovia, predchodcovia Mayov a Aztékov, hlavy prenášali na vzdialenosť desiatok kilometrov.

Ani na mexickú prírodu sa nezabúda ľahko. Na sparenú džungľu, ktorou sa ťahajú niekoľko kilometrov dlhé kaskády Agua Azul s nespočítateľnými bielymi spenenými vodopádmi a hlbokými prírodnými bazénmi. Alebo na 35-metrový vodopád Misol-Ha, ktorý sa objavil aj vo filme Predátor. Počas dažďovej sezóny vytvára taký silný odpor vzduchu a špliechajúcej vody, že sa dá k nemu sotva priblížiť, hoci popri ňom vedie úzky chodník.

Kaňon Sumidero je miesto, kde si človek pri pohľade na 800-metrové steny na okamih uvedomí svoju malosť a bezvýznamnosť. Po kaňone sa dá plaviť loďkou a stretnúť tam okrem volaviek či supov aj krokodíly. A vianočný stromček z machov a lišajníkov na jednej z jeho stien pripomína, aká dokáže byť príroda nápaditá.

Záhady a legendy

Historické náleziská, či je to Teotihuacán, Monte Albán alebo Palenque, zaujmú aj tých, ktorých história veľmi nebaví. Podobne ako majestátne Olmécke hlavy, ktoré ležia v parku La Venta v strede mesta Villahermosa. Hoci vážia tony, Olmékovia, najstaršia známa civilizácia na území Mexika, ich dokázali presúvať na vzdialenosti stoviek kilometrov.


Na vodopádové kaskády Aqua Azul sa dobre pozerá, ale viaceré kríže popri prúde rieky naznačujú, že sú nielen krásne, ale aj smrteľne nebezpečné.

Archeologické nálezy Mexika sú opradené tajomstvami a vzrušujúcimi historkami. Nezodpovedané otázky a špekulácie dodávajú prechádzkam po týchto miestach zvláštnu príchuť.

Osobitne vykopávky v Palenque majú fascinujúcu atmosféru, možno aj preto, lebo väčšina budov niekdajšej mayskej metropoly leží stále zahrabaná pod lesným porastom. Stačí zavrieť oči a fantazírovať, ako tam ľudia pred tisíckami rokov stavali hvezdárne a pyramídy.

Ako zarovnávali horu, aby mohli na jej vrchole postaviť mesto a presúvali niekoľkotonový náklad (koleso nepoznali). Ako vytesávali do skál rôzne postavy, symboly a ornamenty s úžasnými detailmi, ktoré sa zachovali aj po mnohých storočiach (nie, ani o železe vraj vtedy nepočuli).

Staré civilizácie, ktoré boli očividne vyspelejšie ako obyvateľstvo, ktoré v Strednej Amerike našli v pätnástom a šestnástom storočí španielski kolonizátori, vyvolávajú veľa otázok. Kam sa podeli? Čo spôsobilo ich úpadok? Prečo tak náhle opustili svoje mestá a dokonca ich zahrabávali?

Nie, odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky turista v Mexiku nenájde. No napriek tomu sa ich oplatí ísť hľadať.

Za komfort sa platí

Likvidačné spomaľovače, zle viditeľné kravy i ľudia, neosvetlené autá, strmé rokliny, smrtiace zákruty. S tým všetkým musí vodič v Mexiku počítať. Keďže rizík je veľa, poistné sadzby sú vysoké. Väčšina požičovní ponúka základné a takzvané úplné poistenie, ktoré stojí zhruba dvojnásobok. Drahšia poistka zaručuje, že pri nehode netreba platiť spoluúčasť, ktorá sa pohybuje v rozpätí dvoch stoviek až tisícky amerických dolárov.


Jeden z dobre označených spomaľovačov na mexickej ceste. Výstražné tabule však často chýbajú.

Hoci drahšie poistenie je označené ako úplné (full insurance), pokrýva iba spoluúčasť pri poškodení auta, nie je na prípad krádeže. Takže hoci dvojtýždňová poistka na Volkswagen Boru vyšla zhruba toľko, ako stojí na Slovensku celoročné zákonné a havarijné poistenie na Fiat Punto, stále nepokryla spoluúčasť pri zmiznutí vozidla. A tá bola desať percent jeho nadobúdacej hodnoty, čo pri našom modeli znamenalo sumu zhruba 40-tisíc korún. Dosť dobrý dôvod na to, aby sme každú noc, hlavne vo väčších mestách, neparkovali v noci na ulici a radšej vyhľadávali platené strážené parkoviská.

Pri šoférovaní v Mexiku treba myslieť nielen na všetky nástrahy, ale aj na niektoré osobitné pravidlá, ktoré vo väčšine iných krajín neplatia. Ak napríklad vodič odbočuje vľavo a na ceste chýba samostatný pruh pre odbočenie, nemal by sa tlačiť do stredu cesty a čakať, kým prejdú protiidúce autá. Namiesto toho by mal zájsť k pravému okraju, počkať, kým ustane premávka v oboch smeroch, a potom odbočiť.

Vo všeobecnosti sa pri požičiavaní auta v Mexiku – napokon ako všade – odporúča venovať veľkú pozornosť prehliadke vozidla. A skontrolovať, či sú všetky kozmetické chyby vrátane drobných škrabancov zaznačené vo formulári. Pracovníci požičovní autá pri vrátení pozorne prezerajú, a ak nájdu preliačinu či poškodený lak, ktoré sa v kontrakte nespomínajú, môžu ich zákazníkovi naúčtovať. Niekedy vraj podľa skúseností turistov publikovaných v internete kontrolujú aj podvozok, preto môže byť užitočné vliezť pri úvodnej prehliadke pod vozidlo. Nám ušetrilo starosti s detailnou kontrolou auta a obavy z mastnej spoluúčasti úplné poistenie.

Aspoň jednej starosti je turista cestujúci autom ušetrený. Skorumpovaných policajtov balkánskeho typu sa veľmi obávať nemusí. Na celej trojtisíckilometrovej trase sme nestretli ani jediného. Podľa domácich prirodzené nástrahy na cestách v kombinácii s retardérmi dostatočne regulujú premávku, minimálne mimo mesta. A na záver ešte jedna rada. Mexiko je rozľahlé, vzdialenosti veľké a pokrytie mimomestských oblastí rádiovým signálom slabé. Niekoľko cédečiek môže byť vítaným spoločníkom, ktorý v batožine nezaberie veľa miesta a nepridá zbytočné kilogramy.

Foto – Veronika Najšlová

Diskusia k článku (0 príspevkov)
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 20:16

Naspäť na 2007

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.

cron