Roky 1999 až 2004 považujeme za krízové roky dopr politiky

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Roky 1999 až 2004 považujeme za krízové roky dopr politiky

Odoslaťod Jozef » 16. Jan 2007 21:13

Poliaci odovzdali ďalšie úseky európskeho koridoru, Slovensko zaostáva

Súčasťou európskeho koridoru VI (E75/D3) sú diaľnice D1 a D3. Koridor prepája a skracuje európsku trasu E75 sever-juh medzi Varšavou a Bratislavu. Prechádza aj cez Žilinu, Čadcu, Skalité, Zwardoň, Zywiec, Bielsko Biala, kde sa napája na rýchlostnú cestu do Varšavy až k Baltskému moru. Poľsko má v súčasnosti v prevádzke cca 15 kilometrov rýchlostnej mimoúrovňovej komunikácie v štyroch úsekoch medzi slovenskou hranicou a Zywcom. Práca trvala našim severným susedom 5 rokov. Slováci za 10 rokov odovzdali 5 – kilometrový obchvat Čadce, 250 metrov dlhý úsek v smere od poľskej hranice a 4-kilometrový úsek pri Žiline. Krajina zaostáva. Na našej strane pri hranici od roku 1998 trčia len stĺpy.

„Roky 1999 až 2004 považujeme za krízové roky dopravnej politiky Slovenska„

Podnikatelia a investori žiadajú rýchle dobudovanie európskych trás od západu

Systém financovania diaľnic a tempo ich výstavby už dlhodobo kritizuje Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Tá združuje podnikateľské subjekty, pre ktoré je diaľnica doslova nevyhnutná. Preto sme oslovili riaditeľa SOPK v Žiline Jána Mišuru.

„Slovensko budovalo od roku 1997 európsky koridor VI, čím realizovalo svoje záujmy aj záujmy Európskej únie. Výstavba koridoru sa začala od poľskej hranice v smere na a okolo Čadce. V roku 1999 vláda zastavila financovanie a len konzervovala stavbu od poľskej hranice. Od roku 2002 stavbu vláda financovala iba 200 až 350 miliónmi ročne na pokračovaní úseku od poľskej hranice. To je však doteraz tak málo peňazí, že sa podarilo otvoriť len 250 metrov od hranice aj to na nátlak poľskej strany. Poľsko čakalo celý rok 2005, kým Slovensko dokončilo k poľským 2 kilometrom s kamiónovým terminálom 250 metrov. Slovensko zrušilo v projektoch križovatku v Skalitom a teraz sa to využíva ako výhovorka, že sa nedá úsek od poľskej hranice spustiť do prevádzky, pretože ho treba dokončiť až od Svrčinovca,„ začína Ján Mišura, pričom dodáva, že táto diaľnica nebola prioritou predchádzajúcich dvoch vlád. V roku 2006 mal byť v prevádzke v polovičnom profile úsek Zwardoň - Čadca.

„Okrem toho na Slovensku pribudli ďalšie zahraničné investície, čo znamená, že sa zvýši obchod. Podniky už teraz svoj tovar prevažne vozia na kamiónoch. Aj kórejskí investori nás upozornili, že medzi Hyundaiom a Kiou bude v roku 2010 denne prechádzať 500 kamiónov, ktoré budú voziť tovar medzi Žilinou – Svrčinovcom a Nošovicami v Českej republike. Toto jednoznačne zvýši zaťaženie cesty z Poľska od Svrčinovca,„ vysvetľuje Ján Mišura a dodáva: „Niekedy sa spomínalo, že cesta z Poľska bude nevyužitá, lebo tam nechodia žiadne autá. Treba povedať, že vozidlá tadiaľ neprechádzajú, lebo ministerstvo dopravy nenavrhlo, aby tadiaľ prechádzali aj autá s neobmedzenou nosnosťou nad sedem a pol tony. Doprava je tým pádom obmedzená. Podľa prieskumu, ktorý robili poľskí experti na svojej aj slovenskej strane, by pri neobmedzenej nosnosti a prijateľnej diaľnici, respektíve rýchlostnej ceste v polovičnom profile, prechádzalo diaľnicou 20 000 vozidiel denne. Presunula by sa časť vozidiel, ktoré musia cestovať cez Oravu, Český Tešín a Bohumín do Poľska. Cesta nie je zbytočná, a preto ju aj európska komisia, ministri a komisári pre dopravu navrhli. Vedia, že prechod sever - juh je cez Slovensko najekonomickejší cez Zwardoň. Okrem toho z Krakova do Bratislavy je najkratšia trasa cez Zwardoň a Žilinu,„ upresňuje riaditeľ SOPK. Zdôrazňuje, že keby bola cesta dokončená, výrazne by to ovplyvnilo aj zahraničný dovoz a vývoz. Zlepšila by sa aj situácia medzi Slovenskom a Poľskom v rámci obchodu. Ale musela by sa povoliť na úseku už spomínaná neobmedzená nosnosť.

Podľa Jána Mišuru neboli na Ministerstve dopravy SR od roku 1999 do 2004 prioritou európske trasy E75, E50. Do roku 2004 sa nezačala žiadna stavba na hlavnom európskom koridore sever - juh ani na E50, západ - východ. Namiesto toho sa začali stavby na vnútroslovenských cestách ako Figa, Tornaľa, Ožďany. Pričom sa na niektorých pohybuje maximálne 15 000 vozidiel denne. „Až v roku 2004 sa na nátlak zahraničných investorov začala situácia meniť. Slovenská vláda spustila stavbu od Považskej Bystrice smerom na Hričovské Podhradie, ktorá bola zakonzervovaná v roku 1999. V roku 2005 začala novú stavbu od letiska Žilina cez Horný Hričov až po Strážov. Zo je jediná nová stavba, ktorú začala vláda financovať. Situácia je už taká vážna, že sa to nedá nikdy dobehnúť. Roky 1999 až 2004 považujeme za krízové roky dopravnej politiky Slovenska. Termíny dokončenia rozostavaných stavieb sa odsúvali a ani nové, ktoré boli na papieri, sa nedodržali. V skutočnosti to bola antieurópska dopravná politika. Keby sa stavalo podľa ľudí, ktorí plánovali v roku 1996, keby ich harmonogram nepodľahol politickým zásahom, v súčasnosti by sme mali dokončenú diaľnicu medzi Bratislavou – Žilinou – Martinom - Košicami a teraz by sa mohol intenzívne budovať južný ťah. Momentálne nie je hotový ani európsky, ani južný ťah a sú problémy,„ dodáva J. Mišura.

Riaditeľ SOPK nerozumie, prečo vláda prioritne nefinancuje výstavbu tunela, najvyťaženejšieho úseku, a tým je Žilina – Martin, ktorý súvisí s koridorom z Poľska po ceste R3 do Budapešti. Čo je najzaťaženejší úsek v Slovenskej republike, 25 000 vozidiel za deň. Prečo stavia prioritne medzi Prešovom a Popradom a nie medzi Žilinou a Ružomberkom od EÚ, a smerom na Poľsko. „Je to vyslovene neekonomické a neodborné rozhodnutie, ktoré podľahlo primitívnemu regionalizmu. Najprv staviame vnútroslovenské cesty a potom sa zaoberáme európskymi koridormi,„ dodáva s iróniou J. Mišura a podotýka, že financií z Európskej únie, bánk bolo a je dosť. „Na všetky európske koridory mohla a môže dostať fondy ISPA, kohézne. To sú prostriedky, ktoré nemusí nikdy vrátiť do Európskej únie. Tým pádom nám zostane viac na školstvo, zdravotníctvo atď. Aj Poľsko všetky úseky, ktoré otvorilo, postavilo z peňazí Európskej investičnej banky, alebo zdrojov Európskej únie. Podobne koná Maďarsko, Slovinsko, či Chorvátsko.„

Poľské a slovenské komory, podnikatelia a dopravcovia vzhľadom na pozitívnu situáciu na poľskej strane žiadajú okamžité povolenie jazdiť s vozidlami do 15 ton a od 1. januára 2008 s neobmedzenou nosnosťou na úseku Svrčinovec – Zwardoň, aby sa neobmedzoval obchod medzi Slovenskom a Poľskom v rámci EÚ. „Dosiahli sme, že Poľsko sa neprispôsobilo pomalému tempu odovzdávania úsekov. Slovensko – poľská medzivládna komisia v roku 2006 rešpektovala návrhy obchodných komôr, aby sa sprevádzkoval úsek Čadca – Zywiec do roku 2011. SOPK dosiahla, že tieto požiadavky podporujú podnikateľa komory z Poľska, Maďarska a Česka. Často sa ľudia pýtajú, prečo sa SOPK angažuje do urýchlenia výstavby európskych diaľnic. Firmy, podnikatelia, investori sú najčastejší užívatelia diaľnic. Komora musí presadzovať lepšie podmienky na dopravu. Pre podnikateľov čas sú peniaze. Tí aj platia dane a tam, kde je najväčšia početnosť firiem a obyvateľov popri budúcej diaľnici, tam by sa malo prioritne investovať do diaľnice. To sme aj exaktne spočítali. Severný ťah, E75 a E50 by dnes okamžite obslúžil asi o 40 000 firiem a živnostníkov viac a o 400 000 obyvateľov viac. Preto nechápeme, prečo od roku 2000 do roku 2006 ministerstvo naše požiadavky minimálne rešpektovalo. Dúfame, že nová vláda a ministerstvo bude realizovať od roku 2007, proeurópsku dopravnú politiku, to znamená, že bude prioritne financovať D3 a úsek na D1 Žilina – Martin – Ružomberok,„ komentoval na záver riaditeľ SOPK.

Intenzívnejšia komunikácia

Poľsko odovzdalo do prevádzky v pondelok 8. januára spolu dvanásť kilometrov rýchlostnej cesty na úsekoch Zywiec - Wegierska Gorka a Milowka - Szare. Rýchlostná cesta je súčasťou hlavného európskeho koridoru od Baltského mora cez Varšavu, Zwardoň až do Bratislavy.

Poliaci v úseku Milowka-Szare prekonali najťažší horský úsek estakádou vo výške cca 70 metrov nad dolinou v smere na Slovensko. Celková investícia do dvanásť kilometrov dlhého úseku rýchlostnej komunikácie v Poľsku bola vyššia ako 250 miliónov zlotych. „Tento úsek rýchlostnej komunikácie spája Poľsko a Slovensko cez hraničný priechod Zwardoň a Skalité. Je to jedna zo základných strategických priorít poľskej vlády na najbližšie roky. Celý úsek rýchlostnej komunikácie Bielsko Biala – Zywiec - Zwardoň bude dokončený v roku 2010,„ informoval minister dopravy Poľska Jerzy Polaczek. Tento rok Poľsko využilo 182 miliónov eur z európskych fondov a viac ako 300 miliónov eur z kohéznych fondov. V najbližších rokoch tieto čiastky viditeľne narastú. „Tento rok by sme chceli využiť z európskych fondov trojnásobne viac prostriedkov ako v roku 2006,„ pokračuje minister. Garancie zo slovenskej strany, že cesty na Slovensku budú odovzdané v tom istom termíne ako na poľskej strane, nechcel komentovať: „Viem len toľko, že je to taktiež priorita pre slovenskú vládu. Boli podané určité návrhy na zmeny termínov odovzdania úsekov medzi Čadcou a Žilinou. Uvidíme, aký bude výsledok. Myslím, že realizácia investícií v Poľsku a dostavba dopravného spojenia Bielsko Biala so štátnou hranicou do konca tohto desaťročia vytvorí nový smer tranzitu na juh Európy a bude mať veľkú hodnotu nielen pre Poľsko, Slovensko, ale aj ostatné susediace krajiny.„

Jerzy Polaczek bude intenzívnejšie komunikovať so slovenským ministrom dopravy. „V najbližších týždňoch plánujeme spoločné stretnutie. Predmetom budú dôležité investície pre obe krajiny v oblasti dopravy a investície týkajúce sa železničných spojov. Jednou z najdôležitejších železničných investícií z európskych fondov a poľských prostriedkov bude trať, ktorá bude prechádzať cez Zwardoň.„ Podľa poľského ministra najťažšie pri výstavbe úseku boli geologické podmienky.

Všetci zapojení do výstavby museli vydať obrovské úsilie pri zdolaní veľmi ťažkých prekážok. Popri význame diaľnice poľský šéf rezortu vyzdvihol prostredie, ktorým rýchlostná komunikácia prechádza. „Vodiči môžu obdivovať krásu okolia, zhodnotiť turistické možnosti Beskýd z poľskej aj slovenskej strany,„ dodáva na záver Jerzy Polaczek.

Nemáme to najdôležitejšie - cesty

Veľvyslanec Slovenskej republiky v Poľsku František Ružička zdôraznil význam prepojenia Slovenska a Poľska. „Máme státisíce poľských turistov, ktorí by chceli navštevovať Slovensko. Máme investície v prihraničných oblastiach, máme záujem o študijné pobyty a výmenu kultúrneho bohatstva. A nemáme to najdôležitejšie, aby sme tieto aktivity mohli realizovať - cesty. Otvorenie týchto úsekov je veľmi dobrým impulzom pre obe strany, aby sme v roku 2011 dokončili prepojenie medzi Čadcou a Zywcom, ktoré pomôže rozvoju regiónu na jednej i druhej strane,„ skonštatoval František Ružička, ktorý predpokladá, že v roku 2014 by sa skončila výstavba celého úseku od Žiliny až do Bielsko Bialej. „Dúfame, že nám budú priaznivo naklonení nie len najvyšší, ale aj inštitúcie v Bruseli a fondy z ktorých chceme cesty vybudovať. Veľká časť obchodu, turistiky, služieb smeruje práve zo severu na juh, a preto musia odstrániť úzke hrdlo komunikácie,„ uzavrel veľvyslanec.

Nevidím dôvod pre nespokojnosť

Generálny riaditeľ sekcie dopravy ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Peter Barek priznáva, že výstavba má svoje problémy, ale úsek je z finančného hľadiska veľmi dobre pripravený.

„Pred dvomi rokmi sme získali pomoc z Európskej únie na prípravu projektu. V minulom roku sa začala stavba prieskumného tunela v oblasti Skalitého a v decembri sme spolu s poľskou stranou predbežne dohodli dodatok zmluvy cesty Zwardoň – Skalité, respektíve prepojenie Žiliny a Bielsko Bialej,„ vyjadril sa Peter Barek. Dodatok stanovuje, že bez obmedzenia dopravy bude v roku 2011 k dispozícii úsek po Svrčinovec. „Aj poľská strana vidí tento rok reálny, pretože ju drží taký istý problém ako riešime v Skalitom. Obchvat Wegierska Gorka, s tunelmi bude tiež dokončený až v 2011,„ pokračuje P. Barek.

Na našom území je v prevádzke obchvat Čadce, ktorý je súčasťou ťahu D3. Celá diaľnica až po Čadcu je momentálne v príprave, časť diaľnice pri Žiline (Hričovské Podhradie – Žilina - Strážov) už stavajú. Peter Barek jednoznačne potvrdil, že všetky úseky sú pripravované s použitím fondov Európskej únie. „Celá nepríjemnosť spočíva v tom, že musíme od štátnej hranice až po Svrčinovec urobiť úsek v jednom ťahu. Aj keby sme dokončili prihraničný úsek skôr, nebude mať zmysel, lebo nemá žiadne napojenie. Je viazaný úsekom Svrčinovec – Skalité,„ vysvetľuje Peter Barek.

Podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory vláda nepovažuje diaľnicu D3 za svoju prioritu. Peter Barek toto vyhlásenie popiera. „Nie je to pravda. Má prioritu, dokonca je aj v programovom vyhlásení vlády. Chápem, že obchodná komora v Žiline má s týmto problém, ale Národná diaľničná spoločnosť aj všetci, ktorí sa podieľajú na výstavbe, pristupujú k príprave veľmi seriózne. Musím povedať, že nevidím dôvod pre nejakú nespokojnosť,„ uzatvára generálny riaditeľ a dodáva, že diaľnica D1, by mohla byť dokončená už v roku 2013.

Pripravila Katarína Marčeková, snímky autorka

Zdroj: Žilinský večerník

http://www.zilinskyvecernik.sk/archiv/2 ... zvstr8.pdf
Jozef
diskutujúci
 
Príspevky: 181
Obrázky: 609
Založený: 12. Nov 2005 19:51
Bydlisko: Žilina

Naspäť na 2007

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.