Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020
http://www.rokovanie.sk/appl/material.n ... enDocument
Dopravná infraštruktúra
Vstupom SR do EÚ, prostredníctvom prístupovej zmluvy, ktorou bolo doplnené rozhodnutie EP a Rady č. 1692/96/EC o pravidlách pre rozvoj TEN-T, boli hlavné dopravné koridory definované medzinárodnými dohodami AGTC a AGC a závermi medzinárodných konferencií (Kréta, Helsinki) zaradené do transeurópskych dopravných sietí (ďalej len “TEN-T“). Sieť TEN-T pozostáva z dvojvrstovej štruktúry: základná sieť a prioritné projekty.
Do základnej siete TEN-T patrí:
- cestná infraštruktúra: diaľnica D1, D2, D3 v dĺžke 654 km a rýchlostné cesty R3 a R4 v dĺžke 390 km (spolu 1 044 km)
- železničná infraštruktúra: paneurópske koridory IV, Va, VI, južná trasa Bratislava – Zvolen – Košice a úsek Plaveč – Prešov – Košice – Kechnec “ (spolu 1382 km, príloha 1, graf 15 a 17)
- vodná doprava: rieka Dunaj
- letecká doprava: letiská Bratislava, Košice a Poprad
Prioritné projekty (30) boli definované Rozhodnutím EP a Rady č. 884/2004, ktoré doplnilo rozhodnutie EP a Rady č. 1692/96/EC o pravidlách pre rozvoj TEN-T. Uvedené prioritné projekty majú štatút “projekt európskeho záujmu“ a členský štát je povinný sústrediť dostupné zdroje (zdroje EÚ a národné) na ich realizáciu. Štyri prioritné projekty sa týkajú Slovenska:
- železničná os Paríž – Bratislava: železničné prepojenie Viedeň – Bratislava – cezhraničná časť, časť projektu 17,
- vodná cesta Rýn – Dunaj: Viedeň–Bratislava – cezhraničná časť a Sap – Moháč, časť projektu 18
- železničná os Gdansk – Varšava – Brno/Bratislava – Viedeň: železničné prepojenie Katowice – Žilina – Nové Mesto n/V, časť projektu 23
- diaľničné prepojenie Gdansk - Brno/Bratislava – Viedeň: prepojenie Katowice – Žilina – cezhraničná časť, časť projektu 25
Medzi projekty spoločného záujmu patrí aj železničný projekt ERTMS – koridor E “Drážďany – Praha – Viedeň/Bratislava – Budapešť – Konstanca“.
Súčasný stav nadradenej cestnej infraštruktúry je charakterizovaný nedostatočným pokrytím územia a prístupu k sieti diaľnic a rýchlostných ciest, pričom až tretina územia Slovenska má prístup na diaľnicu, resp. rýchlostnú cestu v čase dlhšom ako 45 minút . Jedným z dôvodov je skutočnosť, že v predchádzajúcom období (do roku 2006) neboli naplnené plánované ročné výdavky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, a to najmä z dôvodov: nedostatočná projektová príprava stavieb, nekompletnosť projektovej dokumentácie, meškanie rozhodnutí vydávaných v režime stavebného zákona a nedostatočné finančné krytie.
Infraštruktúra železničnej dopravy SR je charakterizovaná vysokou hustotou siete, ale so zastaranou technológiou, nízkou využiteľnosťou jej kapacity a vysokými poplatkami za prístup. Najmä tieto nedostatky neumožňujú jej širšie uplatnenie na dopravnom trhu. K 1. 1. 2010 bolo v prevádzke 3 623 km železničných tratí, z toho 3 474 km železničných tratí normálneho rozchodu, 50 km úzkorozchodných tratí a 100 km širokorozchodných tratí, pričom 2 640 km bolo jednokoľajných tratí a 1 020 km dvojkoľajných tratí. Z uvedených železničných tratí je 1 577 km elektrifikovaných, čo predstavuje 43,5 % z celkovej dĺžky železničných tratí. V sieti TEN-T je zahrnutých 1 382 km tratí. Doteraz bol modernizovaný traťový úsek Bratislava (Rača) – Trnava – Nové Mesto nad Váhom (92 km) na rýchlosť do 160 km/h. Okrem toho boli modernizované železničné stanice v Poprade a Prešove a ukončená elektrifikácia trate Zvolen – Banská Bystrica.
Víziou stratégie je do roku 2020 zabezpečiť:Priority v oblasti cestnej infraštruktúry- dokončiť výstavbu úsekov diaľnice D1 a D3, predovšetkým dostavbu diaľnice D1 v trase Bratislava – Žilina – Prešov – Košice – (št. hr. SR / Ukrajina)
- zrealizovať vzhľadom na mimoriadny nárast dopravných intenzít v okolí Bratislavy diaľnicu D4 v trase “št. hranica Rakúsko/SR - Bratislava - križovatka D2 Jarovce - križovatka Rovinka - križovatka s D1 Ivanka pri Dunaji – sever - križovatka s cestou II/502 - križovatka s cestou I/2 - križovatka s D2 Stupava juh – št. hr. SR/Rakúsko“
- dokončiť výstavbu rýchlostnej cesty R4, ktorá je súčasťou TEN-T
- postupne realizovať výstavbu rýchlostných ciest, ktoré nie sú súčasťou TEN-T (R1, R2, R5, R6, R7, R8 ) a R3 (je súčasťou TEN-T), avšak z hľadiska vyrovnávania regionálnych rozdielov v SR majú značný význam;
- Časový harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest:
- ukončenie rýchlostnej cesty R1 v úseku Trnava - Banská Bystrica do konca júna 2012 v súlade s podpísanou zmluvou v rámci koncesie 2. balíka projektov verejno – súkromného partnerstva,
- ukončenie diaľnice D1 v úseku Bratislava – Košice do roku 2014,
- ukončenie úseku diaľnice D3 Svrčinovec – št. hranica s Poľskom do roku 2014 vrátane úseku rýchlostnej cesty R5,
- prepojenie rýchlostnej cesty R6 na českú R 49 do roku 2016;
- ukončenie rýchlostnej cesty R4 do roku 2017;
- ukončenie výstavy diaľnice D1 na úseku Košice – št. hranica SR / Ukrajina (90 km) do roku 2020;
- budovanie ostatnej siete rýchlostných ciest R1, R2, R3, R6, R7, R8 (627 km) do roku 2020 v závislosti od pridelených finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu
Sieť diaľnic a rýchlostných ciest v roku 2020 http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=7467(ak by bol záujem, mám to aj v brutálnom rozlíšení 11272x7471 bodov, 4 MB)Pentlogram zaťaženia cestnej siete TEN-T v roku 2020, osobné vozidlá http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=7466Pentlogram zaťaženia cestnej siete TEN-T v roku 2020, osobné vozidlá http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=7465Priority v oblasti železničnej infraštruktúry: - zvyšovať traťové rýchlosti v úsekoch, kde je vzhľadom na geografické podmienky možné minimálne na 160 km (s možnosťou prevádzky do 200 km/h), zabezpečiť interoperabilitu pri modernizovaní a rekonštrukcii tratí zaradených do TEN-T siete v súlade s legislatívou EÚ (smernica o interoperabilite a TSI) a dosiahnutie štandardov definovaných v dohodách AGC a AGTC
- do roku 2016 zmodernizovať železničné trate TEN-T, ktoré sú súčasťou prioritných projektov, a to projekt č. 23 (úsek Nové Mesto nad Váhom – Žilina – št. hranica SR/PR) a projekt č. 17 (úsek št. hranica Rakúsko/SR – Bratislava vrátane napojenia letiska Bratislava na železničnú sieť)
- do roku 2020 zmodernizovať železničnú trať TEN-T v úseku Žilina – Košice – št. hranica SR/Ukrajina
- do roku 2020 realizovať na úseku koridoru IV Kúty – Bratislava – Štúrovo systém ERTMS, ktorý je súčasťou koridoru E “Drážďany – Praha – Viedeň/Bratislava – Budapešť – Konstanca“ (do roku 2015 úsek št. hranica ČR/SR – Bratislava - Rajka a do roku 2020 úsek Bratislava – Nové Zámky-Štúrovo/Komárno – št. hranica SR/MR)
- modernizovať úsek Púchov - Lúky pod Makytou - Horní Lideč, ktorý je súčasť koridoru pre konkurencieschopnú železničnú nákladnú dopravu “Praha - Horní Lideč - Žilina - Košice - Čierna n/T“
- zabezpečiť postupnú elektrifikáciu a modernizáciu tratí spájajúcich krajské mestá s hlavnými koridormi: Leopoldov – Nitra – Šurany, Bánovce nad Ondavou – Humenné, Zvolen – Fiľakovo – Haniska pri Košiciach
Plán modernizácie železničných koridorov do roku 2020 http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=7468Objem prepravy v nákladnej žel. doprave na tratiach TEN-T v roku 2020 http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=7464Priority v oblasti infraštruktúry intermodálnej prepravy:- vybudovať základnú sieť terminálov intermodálnej prepravy (terminály Bratislava, Leopoldov, Košice, Žilina, Budča a Dobrá) v súlade s OP Doprava a ich vzájomné prepojenie (technologicky a informačne) ako aj s logistickými centrami nákladnej dopravy
- v rámci EÚ podporiť budovanie prístupu k moru v južnej časti Európy (prístavy Koper, Rieka, Terst), predovšetkým železničného spojenia v úseku Koper – Divač, ktorý je úzkym miestom pri preprave tovaru
- súbežne s budovaním základnej siete terminálov intermodálnej prepravy pripravovať a realizovať nový transkontinentálny tranzitný terminál s využitím všetkých druhov dopravy
Priority v oblasti infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy: - realizovať prijatý generálny program implementácie NAIADES v SR (uznesenie vlády SR č. 642/2009) a vytvoriť podmienky na zapojenie slovenských dopravcov do programu
- vytvárať podmienky na modernizáciu jestvujúcich vodných ciest (Dunajskú, Vážsku) na dosiahnutie požadovaných dopravných kritérií
- dobudovať a modernizovať verejné prístavy v Bratislave a Komárne
- využívať Riečne informačné služby (RIS) na slovenskom úseku Dunaja a spoločných úsekoch Dunaja s Rakúskom a Maďarskom (manažment plavebnej situácie, zabezpečenie cezhraničnej elektronickej výmeny dát o aktuálnej plavbe)
Priority v oblasti infraštruktúry leteckej dopravy:- vybudovať nový terminál letiska Bratislava do roku 2010 (1. etapa), do roku 2012 (2. etapa) a železničnú dopravnú infraštruktúru umožňujúcu efektívnu spoluprácu bratislavského letiska a viedenského letiska do roku 2013
- do roku 2015 zrealizovať železničné spojenie v rámci TEN-T projektu a pripraviť napojenie letiska Bratislava na železničnú sieť a diaľnicu D4
- spracovať generel letiska a začať s realizáciou úprav dráhového systému Letiska Bratislava (rozšírenie vybavovacej plochy v roku 2012, rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy v roku 2016)
- rozvíjať letisko Košice a regionálne letiská (Poprad, Žilina, Sliač)
- realizovať projekty, ktoré zabezpečia lepšie využitie súčasnej a budúcej dopravnej infraštruktúry v priestoroch letísk, ako sú napr. cargo terminály, logistické centrá a pod
celý materiál:
http://www.rokovanie.sk/appl/material.n ... enDocument
odkaz pre devila: materiál má 47 strán, nečítal som ho celý.