Len upozorňujem, že som to gramaticky upravil.
Veľa ľudí je nespokojných so stavom cestnej siete a to tak z hľadiska rôznych nerovností ako aj so stavom čistoty na našich cestách. Prakticky každý nespokojný a trochu informovaný občan hneď ide na cestára s tým, že dane sa platia a na cestách to nie je vidieť. Ja by som rád vyvrátil niekoľko vecí a porovnal hoci aj s minulosťou, že čo sa robilo a čo je sa (ne)robí dnes.
Čistenie ciest:
1. V minulosti, pred 20 rokami bolo štandardné, že v mestách sa cesty, teda krajnice a aj samotné jazdné pruhy čistili viackrát za rok, štandardne 2x za rok samotné jazdné pruhy a krajnice až 3x za rok. Dnes sa cesty v mestách čistia okrem krajských miest max. 1x v roku, čo je veľmi málo, pretože týmto sa len uprace najhoršia špina, ale zostáva tzv. "stopa", čo niekoľko mm tenučká vrstva suchej zmezi z kartáčov, prachu a blata, na ktorú sa lepí rýchlejšie ďalšia špina.
2. Intenzita dopravy, teda to, že koľko áut prejde za cestu sa zásadne zmenila tiež. Dnes je veľa kamiónov a silný tranzit a to kamióny na cestách I. triedy, ale aj veľa dodáviek na cestách II. a III. triedy. Okrem toho má veľa ľudí aj vlastné autá, s čím sa nerátalo a tak je viac áut na cestách aj cez víkendy.
Týmto namiesto toho, aby sa čistiace práce zintenzívnili, tak sa zoškrtali. Väčšina čistiacich (kropiace a zametacie autá) áut je novších, takže problém starej techniky to nie je. Je to problém nafty. Ale výsledok je, že cesty sú špinavšie, viac si šoféri priplatia za umývanie áut, horšie sa dýcha a viac špiny sa dostáva na chodníky, ktoré sa zase po novom nečistia tlakom vody z hadíc, ale priamo zametacími autami, nakoľko je to šetrnejšie k novým dlažbám.
Základná údržba ciest:
Do tohoto spadá obnova vodorovného a zvislého dopravného značenia.
1. V minulosti sa 2x v roku obnovovalo vodorovné dopravné značenie na cestách I. aj II. triedy a 1x v roku alebo 1x za dva roky na cestách III. triedy. Okrem toho sa 2x v roku umývali a natierali, ale tiež dopĺňali zvislé dopravné značky. V Tatrách sa obnovovali 2x v roku (pred zimou a hneď po nej) podopieracie stĺpiky.
2. Dnes sa takmer všetky cesty I. triedy obnovujú z hľadiska vodorovného dopravného značenia 1x v roku, podobne cesty II. triedy, kde sa ale upúšťa už často od oddelenia krajníc a tie sa robia len každý druhý rok, no a cesty III. triedy, tie sa mnohé už neobnovujú alebo len podľa významu aspoň stredná deliaca čiara. Značky sa nedopĺňajú ihneď v roku tam, kde to treba a dopĺňajú sa max. 1x v roku. Taktiež sa len 1x v roku opravujú, v Tatrách tiež a ani sa 1x v roku všetky neočistia.
Výsledkom potom je, že keď opadne sneh a pred zimou jednoducho nie je dobre vidieť vodorovné dopravné značenie, na mnohých cestách chýba aj úplne. A v prípade zvislých značiek je pri cestách častým javom, že značky sú poškodené aj jeden rok, že sú špinavé, že nie sú dobre čitateľné, že sú ohnuté, prípadne aj vyvalené, no a samozrejme potom ich úplne nové osadenie je pridrahé. A v Tatrách niekedy niektoré nevydržia ani len zimu a nie že celý rok. Tam ich totiž ničia návaly snehu a silný nárazový vietor.
Úpravy okolia cesty:
Do tohoto spadá údržba zelene a inej vegetácie v tzv. "ochrannom pásme cesty", ale tiež úprava priekop, zber odpadkov atď.
1. V minulosti sa štandardne zrezávali stromy, ktoré išli do ciest. Pílili sa staršie stromy, nahnité stromy. Kosili sa celé šírky priekop či priestoru medzi cestou a poľom a to min. 2x v roku, na hlavných cestách aj 3x v roku. Išli za sebou 3 kosačky po jednej strane cesty, potom 3 po druhej strane cesty a na záver ešte partia s ručnými kosačkami alebo kosami a všetko zarovnali okolo zvodidiel, kam sa veľký stroj nedostane či okolo patníkov. Okrem toho sa pravidelne umývali a dopĺňali patníky a menili sa na nich odrazky, takže aj v noci ste presne vedeli na ceste III. triedy, čo si môžete dovoliť a čo naopak nie. Priekopy sa na jar kvalitne prečistili s bagrom, odtrávnili sa a spravil sa jasný járok a pozbierali sa odpadky až po pole. A odpadky sa zbierali na celej cestnej sieti 2x v roku. Taktiež na úseky, kde neboli patníky a boli nasadené stromy sa osadili zvodidlá. Zvodidlá po každej zime prešli na cestách I. triedy základnou údržbou, narovnaním, na cestách II. triedy každé dva roky, na cestách III. triedy 1x za 4 roky.
2. Dnes sa toto celé zanedbalo. Kosačiek je málo a ich vek je žalostný, jednak kosacie ramená majú aj 25-30 rokov a samotné traktory si tiež svoje zažili. Chýbajú aj ročné kosačky a chýbajú hlavne ľudia a peniaze na naftu intenzívnejšie kosenie. Dopĺňanie patníkov a odraziek sa tak zanedbalo za posledných 17 rokov, že mnohé cesty sú dnes naozaj nebezpečné a nové doplnenie patníkov by si vyžiadalo obrovské financie na vytvorenie diery, uloženie patníka, zahrabanie a namontovanie odrazky. Priekopy sa nečistili dostatočne a dnes sa čistia, ale už to je slabé, pretože sa medzičasom poškodili oporné múriky a nedrží sa pole, tak ako sa má a po každom silnejšom daždi je priekopa najprv plná blata a voda sa valí na cestu. To spôsobuje potom obrovské škody v podobe stŕhania asfaltového koberca a tvorenie výtlkov atď. No a odpadky sa zbierajú 1x v roku, ale už nie až po pole a ani tráva samotná sa nekosí dostatočne často a na potrebnú šírku. Ani stromy sa neorezávajú a toto potom spôsobuje ich rýchlejšie vylomenie pri aj slabšom vetri, prípadne motorista nevidí cez kríky bezpečne celú križovatku atď. A k zvodidlám je škoda reči, väčšina na cestách III. triedy by potrebovala úplne vymeniť a väčšina na cestách I. triedy poriadne narovnať a obnoviť niektoré časti.
Údržba ciest v zime:
Toto je zložitá problematika. Vždy aj bola. Najprv si treba naozaj jasne uvedomiť, že príroda nad človekom vyhrala vždy a vyhráva aj vo vyspelých štátoch.
1. V minulosti, keď silno padal sneh, tak sa nejazdilo. Ale cesty odhrnuté boli vždy pre autobusy. Netvorili sa tak rýchlo snehové záveje a jazyky, pretože boli stovky desiatok km skladateľných snehových zábran rozložených na poliach, kde bolo veterno. Bolo dosť nafty, ľudí, posypového materiálu. A bola funkčná technika.
2. Dnes sa protisnehové zábrany rozkradli. Je to kombinácia železa alebo železa a dreva a niektorí spoluobčania to pochopili ako biznis. Výsledkom je, že mnohé cesty III. triedy sa nedajú udržať zjazdné. Nedali sa ani v minulosti bez týchto zábran, takže dnes už vôbec nie. Bola k dispozícii technika, ťažká v podobe tatroviek, ktoré znesú ešte aj dnes všetko a ľahšia v podobe liaziek. No a samozrejme, existovali aj traktory, prípadne silnejšie traktory s dvojitými pármi pneumatík naviac, ktoré prešli čokoľvek. Stroje mali 7-12 rokov, dnes sú tie priemery naozaj žalostné, kedy to je 14-18 rokov. Pričom životnosť sypača je 8 rokov a v takom Rakúsku ho aj vymenia. Lenže sypač, to je len časť. K nemu treba radlicu, u nás staré 15-30 rokov a ona má potom poškodenú spodnú gumovú lištu, ktorá sa má meniť každých 5 rokov, ale sa mení každých 10 rokov. Alebo spúšťač radlice, taký zaujímavý mechanizmus, u nás majú bežne 17-25 rokov a potom sa v praxi stane, že sa zasekne. No a pluhovacie auto bez funkčného pluhu nie je na nič. Ešte sa aj nafta zbytočne prejazdí, v tom horšom prípade zapadne aj cestárske auto a ešte je v ňom aj uviaznutý cestár. V minulosti, keď sa povedalo, že horský priechod je nezjazdný, tak tam stála polícia a bol nezjazdný. Ak predsa niekde na nejakom kopčeku uviazol nákladiak, prišila k nemu tatrovka, zapriahla ho a vyviezla. Lenže dneska by tá tatrovka iné nerobila a nie je to jej hlavná pracovná náplň, takže sa to nerobí a ani polícia nerobí, čo má. A ešte idú kamióny bez reťazí. A cestár nemá kedy vybavovať jeden kamión, lebo ak zastaví čo i len na 20 minút a vytiahnutie kamióna trvá 15-30 minút, tak je neprejazdná cesta a to je horšie, ako pár skrížených kamiónov. Pomôže sa len tým, ktoré idú do dvoch pruhov. Posypového materiálu je dnes dosť, nafty v podstate tiež, ale zoškrtali sa výkony a do strojnej techniky sa neinvestuje a keď tak, len do samotných áut a to je málo. Aj tak v minulosti boli niektoré malé obce, ktoré sa len frézovali, keď silno padal sneh. Ale frézovali sa z dvoch strán 10 ročnými frézami. Dnes je tých fréz 50% oproti minulosti a ich stav je taký, že niektoré majú aj 30 rokov a keď silno padá sneh v Poprade, tak sem musia ísť tie od Trnavy a Nitry, kde ale riskujú, že im budú chýbať, až začne padať silno sneh aj tu a k tomu sa bude silnejší nárazový vietor.
Takže prax je zúfalá. Mať 20 ročný sypač, na ňom 20 ročný spúšťací mechanizmus a ísť do terénu, tak to je modlenie sa. A ak sa to pokazí alebo musí cestár zastaviť a pomáhať a potom už sa so strojom nepohne, tak potom je cesta nezjazdná. Ale musím povedať, že 7 z 10 šoférov kamiónov je aspoň slušných a chápu situáciu a keď cestár pomôže, tak donekonečna ďakujú a ponúkajú kávu alebo čaj. Ďalej, dnes jazdí viacej áut, ale nečakajte, že každých 5 minút pôjde sypač. Na cestách I. triedy sa jazdí 2-3x za hodinu, na cestách III. triedy 1x za hodinu. V minulosti sa jazdilo na cestách I. triedy 3-4x za hodinu a na cestách III. triedy 2x za hodinu alebo 3x za 2 hodiny a bolo menej áut a kamióny takmer žiadne. Lenže cestárov ubudlo, technika zostárla, takže nečakajte zázraky. Dane platíte, ale cestárom sa reálne dostáva oveľa menej a to stúpli nároky.
Základné opravy ciest:
1. V minulosti bolo menej výtlkov. Je jasné, že nová cesta 10 rokov vydržala úplne bez opráv. Ale výtlky sa tvorili v krajských mestách a boli všetky opravované.
2. Technika pokročila, aj stavebné postupy sa zdokonalili, ale výtlkov je stále viac. Je to o peniazoch.
Väčšie opravy ciest:
1. Aj pred 15-20 rokami sa tvorili vyjazdené koľaje alebo bolo potrebné pre zosuv cesty jednoducho cestu opraviť. V rozpočte sa na to vždy našli peniaze, bola menšia byrokracia a cesta sa opravila. Naviac, veľmi často cez štátnu techniku a to dokonca cez cestársku techniku. Cestári mali valce, finišére, bágre. Všetko potrebné k výstavbe a keď sa stavala nová cesta, tak sa zložilo viacej stredísk alebo potom pri väčších opravách a stavbách sa dala práca aj stavebnej firme.
2. Dnes už to môže byť len cez stavebné firmy, dnes ani kraje nemajú v strediskách údržby funkčné stavebné stroje ako finišér. No a pri peniazoch končíme. Opraviť stredne vážny zosuv cesty na ceste I. triedy stojí aj 100 mil. Sk a ak sú povodne a silné dažde, tak takých zosuvov vznikne 4-5 a na všetky opravy ciest I. triedy ide ročne tak 800 mil. Sk a v tom sú aj výtlky, výmena kobercov. A napríklad len na opravu všetkých úsekov s vyjazdenými koľajami, na výmenu kobercov na týchto úsekoch by len na cestách I. triedy bolo treba 2 mld. Sk a to sa tvoria nové vyjazdené koľaje každý rok. Nový AB kryt vydrží tak 7 rokov a tvoria sa na ňom koľaje a po 2 rokoch je potrebné ho vymeniť, mení sa až tak po 12 rokoch.
Vysvetlivky:
Číslo 1. - stav v minulosti, číslo 2. - stav dnes.
Marián z BB kraja.