Váhostav opäť vyhráva zákazky. Potrebujeme si napraviť reput

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Moderátor: Moderátori

Váhostav opäť vyhráva zákazky. Potrebujeme si napraviť reput

Odoslaťod Čavo » 24. Jún 2019 06:16

Váhostav opäť vyhráva zákazky. Potrebujeme si napraviť reputáciu u bánk, hovorí šéf firmy
Ján Kováč https://dennikn.sk/1505317/vahostav-splati-zavazky-skor-aby-mu-banky-zacali-doverovat-hovori-sef-firmy/?ref=tit
Obrázok
Foto - Váhostav

Stavebná firma Juraja Širokého vyhrala tender NDS za 143 miliónov eur a ďalšie zákazky v Rumunsku. Na financovanie stavieb potrebuje bankové úvery. Firma si v roku 2014 pokazila meno, lebo nedokázala splatiť svoje záväzky. Ako to chce napraviť, vysvetlil v rozhovore pre Denník N šéf firmy Marián Moravčík.

Stavebná firma Juraja Širokého Váhostav-SK po rokoch získala významnú diaľničnú zákazku. Má stavať severný obchvat Prešova za 143 miliónov eur bez DPH. Ďalšie diaľničné súťaže vyhrala v Rumunsku.

V predchádzajúcich rokoch inak veľmi úspešná nebola – jej hospodárske výsledky sa hýbu okolo nuly. Váhostav má však za sebou oveľa väčšie problémy. Vznikli tak, že povyhrával zákazky s nereálne nízkymi cenami. Potom sa dostal do platobnej neschopnosti a prešiel reštrukturalizáciou – legálnym škrtaním dlhov. Časť starých záväzkov priebežne spláca doteraz. Teraz ich chce predčasne uhradiť, aby mu banky viac dôverovali a začali mu opäť požičiavať peniaze. Potrebuje ich na financovanie výstavby ciest a železníc.

O napätej situácii Váhostavu hovorí generálny riaditeľ firmy Marián Moravčík. V rozhovore hovorí:

* o dravej konkurencii, ktorá paralyzovala štátne zákazky na Slovensku
* o expanzii do Rumunska a Česka a o korupcii
* prečo je Váhostav menej úspešnou firmou ako Doprastav
* ako chcú predčasne splatiť 14-miliónové záväzky z reštrukturalizácie

Vaša cena v tendri na severný obchvat Prešova bola o 20 miliónov nižšia ako odhad NDS. V minulosti Váhostav vyhrával zákazky s nízkymi cenami, potom skončil v strate a nedokázal splácať svoje záväzky. Viete garantovať, že tentoraz sa to nestane?

Cena, ktorú sme v súťaži ponúkli, je reálna. Ak sa pozriete na ponuky uchádzačov, ktorí skončili na druhom a treťom mieste, tak rozdiely v ich cenách sú naozaj malé – približne 700-tisíc eur. Môžeme garantovať, že za túto sumu obchvat Prešova postavíme.

V uplynulých rokoch ste nezískali žiadnu významnú zákazku na diaľniciach. Vnímate víťazstvo v tejto súťaži ako prelomový moment?

Na Slovensku celkovo v uplynulých rokoch NDS vyhlásila len asi tri veľké zákazky, a to zhruba pred troma rokmi. Odvtedy nič. Situácia je zlá nielen u nás, ale aj na celom trhu.

Teraz sa nám však podarilo vyhrať Prešov. Stále máme šancu získať veľkú zákazku ŽSR na Záhorí. To, samozrejme, bude zvyšovať nápor na prevádzkový kapitál. S tým sa musíme popasovať. Prevádzkový kapitál bude asi náš problém, preto potrebujeme osloviť banky, či sú pripravené konečne s nami začať spolupracovať.

Aké máte s nimi vzťahy?

Rokujeme s tromi bankami o tom, ako by to mohlo fungovať, ale nikde nie sme vo finále. Máme ambíciu do konca tohto roku predčasne splatiť všetky záväzky z reštrukturalizačného plánu.

Koľko vám ešte chýba?

Koniec reštrukturalizačného plánu máme v roku 2020. Splatiť máme ešte okolo 14 miliónov. Chceme ich splatiť z vlastných zdrojov. Časť si sami zarobíme a časť získame tak, že predáme prebytočný majetok.

Vnímajú vás naďalej firmy na trhu ako rizikového obchodného partnera?

To je skôr otázka pre ne, ale nemám firmu, s ktorou by sme mali problém spolupracovať, pokiaľ vykonáva kvalitnú prácu.

Takže záväzky predčasne splácate preto, aby vám banky boli ochotné opäť požičať?

Áno. Myslíme si, že pohľad na firmu sa zmení potom, keď sa očistí o staré záväzky.

Prečo trvajú teraz verejné obstarávania na Slovensko tak dlho? Predtým boli dohody na trhu a teraz nie sú?

Neviem, aké dohody myslíte…

Dohody o tom, kto sa stane víťazom, kto dá krycie ponuky…

O takýchto dohodách neviem. Na trh sa dostali noví hráči, ktorí reálne za sebou nemajú výkony, stroje, zariadenia ani ľudí a prišli sem len obchodovať. Títo neustále napádajú súťaže, odvolávajú sa a predlžujú proces verejného obstarávania.

Koho máte na mysli?

Pri železniciach je to napríklad kazašské združenie, ktoré na Slovensku ešte nič nepostavilo, ale verejné obstarávanie sa naťahuje už dva roky.

Pomohlo vám, že sa Juraj Široký konečne priznal k tomu, že je skutočným majiteľom Váhostavu?

Mediálne sa to trošku upokojilo, ale inak sa nič nezmenilo.

Jedna z vašich zákaziek je obchvat Ružomberka, úsek D1 Hubová – Ivachnová. Pochádza ešte z éry veľmi nízkych cien, ktorá spôsobila aj reštrukturalizáciu Váhostavu. Nie je táto zákazka pre vás stratová?

Hubová je pre nás zákazka, ktorá nám dáva možnosť kapacitne vyťažiť našich zamestnancov. Stratová nie je, sme tam zhruba na nule. Mali sme kontrolný deň a ideme v zmysle upraveného harmonogramu.

Obrázok
Obrázok

Čo sú vaše významné zákazky? Predtým ste zvykli hovoriť, že síce nemáte veľké diaľničné zákazky, ale robíte veľa subdodávok.

Robili sme veľký železničný most v rámci modernizácie trate pri Púchove pre firmu TSS Grade. Pre Doprastav sme robili most na obchvate v Prešove a niektoré objekty v Nitre. Robíme na prístupovej komunikácii na most v Komárne. Rovnako máme aj veľa vodohospodárskych stavieb, napríklad v Moravskom Lieskovom, vo Veľkých Kozmálovciach, alebo dotesňujeme ochrannú hrádzu na rieke Nitra. Minulý mesiac sme dokončili rekonštrukciu mosta v havarijnom stave v Nižnej. Pracujeme na diaľničných zákazkách v Hričovskom Podhradí a na Hubovej. Viacero významných stavieb majú aj naše pozemné stavby, môžem spomenúť výstavbu dvoch veží Sky Parku v Bratislave alebo nemocnicu novej generácie na Boroch. Teraz sa nám darí naberať značný objem zazmluvnených zákaziek v zahraničí. Viacero projektov máme v Českej republike a štyri zákazky máme vyhraté v Rumunsku, staviame tam diaľničné úseky.

Sú to veľké zákazky?

Ide o dva diaľničné úseky, ktoré idú od hraníc s Maďarskom do vnútrozemia Rumunska pri Oradei. Jeden úsek je zhruba za 70 miliónov eur, druhý za 90. Potom sme vyhrali časť obchvatu Bukurešti za 45 miliónov a ešte nejakú rekonštrukciu cesty. Zákaziek tam však bude pribúdať.

Ako sa vám to podarilo?

S lokálnym partnerom sme tam vo všetkých verejných obstarávaniach už dva roky. Teraz sa začínajú vyhodnocovať.

V čom je vaša pridaná hodnota? A aké kapacity tam máte?

Máme tam svoj tím, zatiaľ nie je veľký, ale bude sa rozrastať.

Do Rumunska ste šli preto, že na Slovensku sa zabrzdilo verejné obstarávanie?

Áno. Z toho istého dôvodu sme aj v Česku.

Pre zlú situáciu na Slovensku sa pred časom aj Doprastav presunul na poľský trh a nedopadlo to dobre. Nedopadnete rovnako? Nehrozí, že vám lokálne prostredie nebude naklonené?

V Rumunsku je špecifická situácia. Rumunsko si za 20 rokov ničnerobenia v oblasti dopravnej infraštruktúry zlikvidovalo vlastné stavebné firmy. Tam nemá kto stavať. Preto sa tam tlačia všetky zahraničné firmy. S tým, že majú už nejaké negatívne skúsenosti s Turkami a Talianmi.

Keď sa povie Rumunsko, Bulharsko, Balkán, evokuje to korupciu. Je to tam horšie ako u nás?

Ja si myslím, že to je plus-mínus všade rovnaké.

V Rumunsku rovnaké ako v Nemecku?

To zase nie. Rovnaké ako na Slovensku.

Vy ste sa s korupciou stretli?

Nie. Tým, že máme silného lokálneho partnera, našou úlohou v rámci toho združenia je stavať.

Vnímate to aj vy tak, že Váhostav bol od obdobia reštrukturalizácie menej úspešný ako napríklad Doprastav?

Áno, podarilo sa mu získať zákazky na infraštruktúru v Nitre, kde sme my neuspeli. A aj západný obchvat Prešova. To sú dve veľké zákazky, v ktorých boli úspešnejší. Myslím si, že v ostatných zákazkách, napríklad vo vodohospodárskych, sme na tom zhruba rovnako. V pozemných stavbách sme úspešnejší my.

Pripisujete ten rozdiel aj tomu, že na vás bolo veľa ľudí nahnevaných za reštrukturalizáciu?

Určite áno. My sme prešli takou vnútornou reorganizáciou, kde sme podľa druhu činnosti firmu rozdelili na niekoľko eseročiek, aby to riadenie bolo jednoduchšie. V eseročkách sme výkon riadenia preniesli na manažment, ktorý má vo firmách podiel. Aby snaha o čo najväčšiu pridanú hodnotu bola čo najvyššia aj zo strany manažmentu. Čo sa pri veľkom Váhostave – kolose – robilo ťažšie. Napríklad v pozemných stavbách má Váhostav ako matka 85 percent a traja manažéri majú po 5 percent. Ich prístup je úplne iný, berú to ako svoje.

Váhostav bol dlhodobo vnímaný ako spojenec Doprastavu. Momentálne ste v súťažiach spojení skôr s inými partnermi. Bolo to preto, že ste sa s Doprastavom pohádali?

Nie, aj teraz sme súťažili o úsek Kriváň – Mýtna a šli sme s nimi a so Strabagom. V ostatných zákazkách to jednoducho vyšlo tak, že sme si našli iného partnera. Vždy to závisí od povahy zákazky. Napríklad severný obchvat Prešova sme si kapacitne trúfali postaviť sami a chýbala nám tunelárska firma. Preto sme sa spojili s firmou Tucon. Nemalo zmysel spájať sa s Doprastavom.

Marián Moravčík (54)

Vzdelaním ekonóm je od 1. októbra 2014 generálnym riaditeľom spoločnosti VÁHOSTAV – SK, a. s. Od roku 2012 do roku 2014 pracoval ako výkonný riaditeľ agentúry SARIO. V rokoch 2006 až 2012 podnikal a pracoval ako externý konzultant pre rôzne advokátske kancelárie v podnikoch, ktoré sa dostali do procesu reštrukturalizácie. Od roku 1997 do roku 2006 zastával post generálneho riaditeľa spoločnosti FTC, a. s., ktorá sa zaoberala spracovaním dreva na Slovensku a v Rusku.
čavo

To čo píšem, sú moje názory, alebo informácie, ktoré mám. Budem rád, ak si žiadne moje slová nikto nebude brať osobne.
Čavo
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 472
Obrázky: 1
Založený: 07. Feb 2005 15:19
Bydlisko: Nitra

Naspäť na Monitoring tlače

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.