Železnice v SR a všetko s tým súvisiace všeobecne

[jarino]

Na základe údajov od ŽSR za posledné tri štvrťroky tvoria mzdové výdavky riadenia dopravy vyše 50 % celkových nákladov na riadenie dopravy (s postupne stúpajúcim trendom). Priemerné výdavky na riadenie dopravy sa pohybujú na úrovni 22 %, približne na desatine tratí však tvoria tieto výdavky viac ako tretinu celkových výdavkov (na polovici z nich dokonca viac ako 50 % celkových výdavkov).
ŽSR má spracované návrhy pre projekty zavádzania centier riadenia dopravy a diaľkovo ovládaných tratí. Návrh na zriadenie štyroch centier riadenia dopravy (v Bratislave, Zvolene, Žiline a Košiciach) však počíta s investičnými nákladmi vyše 1,5 mld. eur, s priemernou návratnosťou projektu 40 rokov.
Na základe podkladu predloženého ŽSR ohľadne potreby dodatočných nákladov na údržbu železničnej infraštruktúry, je v najbližších 4 rokoch potrebné navýšiť finančné prostriedky o 55,4 mil. eur ročne. Výška odloženej údržby tratí sa podľa vykonanej inventarizácie jednotlivých tratí (v réžii ŽSR) pohybuje na úrovni 56 mil. eur/ročne.

[jarino]

ŽSR pripravujú tender na projekt „Púchov – Lúky pod Makytou, KR trakčného vedenia a zabezpečovacieho zariadenia; ŽST Lúky pod Makytou, KR trakčného vedenia; Lúky pod Makytou – št. hr. ČR, KR trakčného vedenia“
Termín realizácie: do tridsať (30) mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy obstarávateľa – úspešný uchádzač pristúpi k zahájeniu plnenia predmetu zákazky až na základe výslovnej písomnej žiadosti obstarávateľa

Predpokladaná časová postupnosť výstavby v súlade s investičným zadaním je nasledovná:
- stavby na ramene Púchov – Lúky pod Makytou – št. hranica budú realizované postupne od Púchova podľa pridelených finančných prostriedkov
- zmena trakčnej sústavy na ramene Púchov – št. hranica SR/ČR bude realizovaná až po ukončení všetkých stavebných prác.

Predkladanie ponúk: 16.2.2018

Dĺžka medzistaničného úseku je 12,987 km, pričom tento je v celom úseku dvojkoľajný a elektrifikovaný jednosmernou trakčnou sústavou 3 kV (od žkm 0,894). Traťová rýchlosť v danom úseku je 80 resp. 90 km/h. V roku 2015 bola ukončená modernizácia železničnej stanice (ŽST) Púchov. V rámci tejto stavby bola v stanici realizovaná aj zmena trakčnej sústavy (TS) z jednosmernej na striedavú. Účelom realizácie predmetu zákazky je nahradenie existujúceho fyzicky a morálne opotrebovaného trakčného vedenia (TV) v medzistaničnom úseku Púchov – Lúky pod Makytou a v konečnom dôsledku zmena trakčnej sústavy so začiatkom prevádzkovania jednofázovej trakčnej sústavy 25 kV, 50 Hz na ramene Púchov – Lúky pod Makytou – št. hr. SR/ČR. Zmena trakčnej sústavy vyvoláva úpravu zabezpečovacích a oznamovacích zariadení, demontáž nepotrebnej technológie existujúcej TM Púchov, pripojenie TNS Púchov na trakčné vedenie. Realizácia predmetu zákazky sleduje zámer obstarávateľa o zvýšenie plynulosti a bezpečnosti prevádzky železničnej infraštruktúry, skvalitnenie služieb a skultúrnenie prostredia pre cestujúcu verejnosť, ktorý nadväzuje na ukončenú modernizáciu ŽST Púchov.

Trakčné vedenie Púchov – Lúky pod Makytou – hranica SR/ČR bolo uvedené do prevádzky v roku 1960. Rozpätia stožiarov v priamych úsekoch presahujú v súčasnej dobe zostavou povolenú hodnotu 65 m, čo nepriaznivo vplýva na prevádzku trakčného vedenia z hľadiska jeho odvanutia vetrom. Časť nosných konštrukcií a lán je skorodovaná a dlhodobým používaním mechanicky narušená a staticky nevyhovujúca, časť trakčných podpier je v dôsledku nestabilných násypov v havarijnom stave (vychýlené stožiare). Značný počet stožiarov nevyhovuje z dôvodu nedostatočnej vzdialenosti prednej hrany stožiara od osi koľaje (hodnoty menšie ako 3,00 m + delta). V prípade že nedôjde k rekonštrukcii trakčného vedenia, bude na súčasnom trakčnom vedení postupne dochádzať k poruchám a výpadkom až dôjde k zastaveniu prevádzky v elektrickej trakcii na trati Púchov – Lúky pod Makytou – hranica SR/ČR , prevádzka bude nahradená nezávislou trakciou, tento stav môžeme považovať za referenčný stav t.j. stav „bez projektu“.
Rozhodujúcou obsahovou náplňou stavieb je :
- komplexná rekonštrukcia trakčného vedenia oboch traťových koľají v traťovom úseku ŽST Púchov – ŽST Lúky pod Makytou – št. hr. ČR,
- zmena trakčnej sústavy z existujúcej jednosmernej (3 kV) na plánovanú striedavú (25 kV) trakčnú sústavu,
- v ŽST Lúky pod Makytou úprava staničného zabezpečovacieho zariadenia a oznamovacieho zariadenia v medzistaničných úsekoch úprava traťového zabezpečovacieho zariadenia,
- rekonštrukcia nástupištných hrán o dĺžke 130/ 200 m s výškou nástupnej hrany 300 mm,
- vybudovanie ostatných súvisiacich zariadení.

Projektovaný úsek ŽST Púchov – ŽST Lúky pod Makytou je navrhnutý na rýchlosť 90 km/h s lokálnymi obmedzeniami rýchlosti na 80 km/h. Dĺžka úseku je 12,183 km. Smerovo a výškovo je snaha o minimálne posuny koľaje a nevybočenie z existujúceho železničného telesa. V miestach oceľových mostov budú práce spojené s výškovou a smerovou úpravou koľaje prerušené.
V predmetnom úseku sa v jednotlivých zastávkach rekonštruujú nástupišťa. Navrhovaná dĺžka nástupištných hrán na zastávkach Púchov závody, Púchov zastávka, Dohňany a Záriečie je 130 m. Navrhovaná výška nast. hrany nad STKP je 300 mm.
Existujúce nástupištia sa v celej dĺžke zdemontujú. Zachovalé úložné bloky a tvárnice Tischer budú použité v novej skladbe nástupíšť. Tieto prefabrikáty musia byť pred zabudovaním podrobené vizuálnej prehliadke za účasti správcu a nesmú obsahovať trhliny a výraznejšie úbytky materiálu. Nevyužité nepoškodené prvky celej nástupištnej konštrukcie budú ponúknuté správcovi. Povrch nástupíšť bude tvorený zámkovou dlažbou alebo štrkodrvou. Nástupište bude ohraničené betónovým obrubníkom. Na prístup pre cestujúcich budú na začiatku a konci nástupíšť zriadené šikmé rampy dĺžky 7,0 m. Na nástupištiach budú umiestnené lavičky. Konštrukcia lavičky bude oceľová so samostatnými sedátkami, totožná s lavičkami v prístreškoch. Každá lavička bude kotvená do dvoch betónových základov. V blízkosti prístreškov ako aj samostatných lavičiek budú umiestnené odpadkové nádoby. Odpadkové nádoby budú taktiež kotvené do betónového základu.
Prístrešok pre cestujúcich na Zast. Púchov závody pri koľaji č. 1 je navrhnutý ako oceľová konštrukcia so stenami a zastrešením z vlnitého plechu. Konštrukcia prístrešku je navrhnutá ako typová. Prístrešok pozostáva z trojmodulovej a dvojmodulovej časti. Na jestvujúcom oceľovom prístrešku pri koľaji č.2 sa po odstránení jestvujúceho trakčného stožiaru nahradia dotknuté oceľové plechy novými, oceľová nosná konštrukcia na opatrí novým náterom.
Prístrešky pre cestujúcich na Zast. Púchov zastávka, Dohňany a Zariečie sú navrhnuté železobetónovej konštrukcie z debniacich tvárnic. Horná časť železobetónových stien nadväzujúca na železobetónový strop vrátane častí so šikmou hornou hranou sú navrhnuté ako monolitické. Zastrešenie je tvorené šikmým železobetónovým stropom. Na ochranu horného povrchu stropu pred poveternostnými účinkami je navrhnutá asfaltová povlaková krytina. Zvyšný povrch konštrukcie bude opatrený omietkou a silikónovou farbou nanášanou náterom alebo nástrekom. Na stenu prístrešku pre cestujúcich bude kotvený informačný panel z nerezového plechu s vygravírovaným znakom ŽSR.

Projekt bude financovaný z rozpočtu ŽSR.
Predpokladaná hodnota: 28,6 mil. eur

[daphne]

A čo modernizácia celého úseku na 160-200km/h?? Zas len polovicatá robota- len vymenia trakčné vedenie a finito.. úžasné..a aj naďalej sa bude jazdiť mantackych 80km/h... Také typicky "slovenské".. bez modernizácie sú to len vyhodené prachy do vzduchu..

[stanog]

Ale ved zase ako vždy len hasia havarijnú situáciu na takmer 60 ročnom trakčnom vedení, do ktorého sa za tie roky nič neinvestovalo. Prípravu komplexnej prestavby by evidentne do času kedy sa to celé rozpadne zdaleka nestihli.

[jarino]

Víťazom VO na prevádzku TIP Žilina bude pravdepodobne spoločnosť TIP Žilina, s.r.o, ktorej 100% vlastníkom je Metrans /Danubia/

[crossway]

Skôr by nás už zaujímalo kedy konečne bude už známy víťaz tendra na uzol Žilina vrámci modernizácie, teda prestavba nástupíšť, podchodov,kolajisk, a priľahlých trati , a ďalej následne hlavne hneď nadväzujúci úsek Žilina- Varín na 160-200km/h
A pohnúť by sa už konečne mohlo aj s úsekom Krásno nad Kysucou- Čadca- hranica ČR/SR s 2x jednorurovym tunelom pred Čadcou

[jarino]

To si ešte počkáš minimálne rok. V druhej polovici tohto roka ŽSR plánujú vyhlásiť VO.

Predvčerom sa otvárali obálky Kritériá pre projekt Púchov - Lúky pod Makytou - štátna hranica SR/ČR. Takže víťaz by mohol byť čoskoro známy.

[jarino]

Zo zoznamu core TEN-T z roku 2017 na stránke DG Move. Názov projektu, náklady v miliónoch eur a ukončenie projektu. Údaje sú orientačné.
ZSR Intermodal Terminal Bratislava - 1st construction phase; 50; 12/2020
Čadca - Krásno nad Kysucou (mimo); 220; 12/2030
Palúdza - Liptovský Hrádok; 289; 2020
Lučivná - Poprad; 100,67; 12/2020
SNV - Poprad - Tatry; 472,56; neznáme
Uzol ČnT; neznáme; neznáme
Uzol žilina (dokumentácia + realizácia); 234; 3/2021
Považská Teplá - žilina; 126,53; 2/2017
Púchov - Považská Teplá; 374; 1/2020
Uzol BA (FS); 1,3; 8/2017
Uzol BA (dokumentácia); 25; 2/2019
Uzol BA (realizácia): 900; 12/2030
Implementácia TSI v ZSSK Cargo; 8,66; 12/2019
Terminál BA - Mladá Garda; 3; 11/2023
Terminál BA - Ružinov; 4,46; 7/2020
Terminál BA - Trnávka; 8,93; 1/2021
Terminály BA dokumentácia; 1; 3/2017
Informačný systém pre integrovaný dopravný systém v BA; 6,54; 8/2017
Údržbové stredisko pre koľajové vozidlá BA; 170,6; 2023
Údržbové stredisko pre koľajové vozidlá KE; 94,9; 2021
Údržbové stredisko pre koľajové vozidlá ZA; 56,8; 2020

To sa týka koridoru Rýn - Dunaj. Dokopy je to 3,1 miliardy eur. V období 2014 - 2020 je k dispozícii v KF a CEF dokopy 1,6 miliardy eur.
Z toho zoznamu to vychádza, že ŽSR by mohli dostať peniaze z CEF-u na terminály v BA, samozrejme ak by boli pripravené.
Údaje vyzerajú celkovo ako tak orientačne dobré, takže začínam veriť, že Palúdza - Liptovský Hrádok naozaj má náklady do 300 miliónov a nie cez 500 miliónov ako tvrdia ŽSR.

[aquila]

co je docela smutne, ze cadca - krasno sa presunulo az na 2030 .. co uz oscadnica dokaze divy ..

[eric987]

Ale aspon sa tam znovu uvazuje s tunelom a nie s tym nezmyslom okolo Kysuce.

[crossway]

Tak tak hlavne nech tam je tunel nech to ostane na 160-200 a Oščadnici tentokrát zviazať ruky a upchať ústa, môžu ak chcú si potom využívať starú trať pre tie ich osobaciky každopádne veľká škoda tých rokov už to mohlo byť aj hotové....ostatne úseky od Varínu na východ (mimo Paludza- LH a Lučivná- Poprad) budú hodne závisieť od schopností budúcej vlády získať nové eurofondy z eú po r.2020

[milan_KM]

Ak by Oščadnica ešte vyskakovala, tak sa stačí obrátiť na petičný výbor D3 nech zatlačia aj na niečo užitočnejšie ako blokády.

[eric987]

tunel ak sa nemylim bol planovany na 140, avsak aj to je obrovska vyhra oproti sucasnych 60 ci kolko tam je. Ad Oscadnica - to je celkovy problem konania EIA. Cim dalej tym viac mam pocit, ze to konanie sluzi realne na presadzovanie nie verejneho zaujmu ale zaujmu par zmrdov. A to nie len na Slovensku.

[fh]

Uzol BA realizácia 2030... to myslia vážne???

[jarino]

To je "Project end date". Podľa mňa je to optimistický termín. Ale počkal by som si na CBA.

TIP DNV; 19,66; 9/2020
TIP Lamačská brána; 16,35; 6/2021
TIP Patrónka; 9,94; 4/2021
TIP Vrakuňa; 2,9; 12/2019
Elektrifikácia DNV - hranica SR/A; 4; 12/2020

V štátnej expertíze odhadované náklady na výstavbu Opravovne ŽKV v Nových Zámkoch sú 21,186 mil. eur bez DPH. Stavebné náklady 11,12 mil .eur. Technologická časť 6,57 mil. eur.
Stavba z funkčného hľadiska predstavuje doplnok k projektu Strediská technicko hygienickej údržby ŽKV. Bude tu prebiehať vyšší stupeň oprávarenskej činnosti. Pri navrhovaní projektu sa ráta s potrebnými technologickými úkonmi na jednotkách 671, Push-pull a DMJ.

[jarino]

Do 3 mesiacov má Prodex dodať CBA pre projekt Elektrifikácia trate Haniska - Moldava nad Bodvou.

[jarino]

Projekt „Púchov – Lúky pod Makytou, KR trakčného vedenia a zabezpečovacieho zariadenia; ŽST Lúky pod Makytou, KR trakčného vedenia; Lúky pod Makytou – št. hr. ČR, KR trakčného vedenia“ zrealizuje:
Spoločnosť PuLu -> členovia EŽ Praha a AŽD Praha prostredníctvom svojich organizačných zložiek na Slovensku, cena: 28,196 mil. eur bez DPH.
Druhým účastníkom bola Spoločnosť TSS-Eltra, ktorej členmi sú TSS Grade a ELTRA s cenou 28,21 mil. eur bez DPH.

[aquila]

bude sa menit aj trakcia na celej 125tke na 25 kV striedave ? to by bolo idealne aby stycny bod trakcnych sustav bol na hranici

[doktorandfei]

Citujem "Na hranici SR/ČR bude zriadený styk trakčných sústav (neutrálne pole), nakoľko na území SR dôjde k zmene trakčnej sústavy z existujúcej jednosmernej (3 kV) na plánovanú striedavú (25 kV). Na území ČR bude ponechaná jednosmerná trakčná sústava. V stavbe bude vybudované neutrálne pole o dĺžky 55 m a to od žkm 21,038 po žkm 21,093. Návesť 136b vypnite prúd a návesť 137 zapnite prúd bude umiestnená v žkm 20,983 a 21,107. Dĺžka prejazdu vlaku bez odberu elektrickej energie je 124 m."
zdroj: https://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2016/december/iniss-modernizacia.html

[aquila]

tak to je potom velmi dobra sprava, takto mozno do 2030 bude striedavy prud mozno az na celej trase po druhe ceske hranice

[EmBe]

Návrh Územného plánu Prešovského samosprávneho kraja
Dátum ukončenia pripomienkového konania: 30. 04. 2018

Grafická časť - výkres Verejné dopravné vybavenie
Dávam do pozornosti:
-preložky koridoru v úseku od Štrby po Vydrník
-preložky trate Kysak-Prešov (tunel pri Ličartovciach)
-železničný tunel na severnom okraji Prešova spájajúci
-novonavrhovanú trať Bardejov-Svidník-Stropkov-Vranov
-novonavrhovanú trať Stropkov-Medzilaborce

Z textovej časti:
Zámerom je úseky Bánovce nad Ondavou - Strážske - Humenné elektrifikovať, úsek Strážske - Humenné zdvojkoľajniť, Prešov - Vranov nad Topľou – Strážske elektrifikovať a Plaveč - Stará Ľubovňa – Poprad, ktorý slúži ako odklonová trasa hlavného ťahu v úseku Poprad - Kysak je zámerom elektrifikovať.
Návrhy:
- modernizáciu železničničnej trate Poprad - Plaveč a železničný uzol Plaveč,
- územnú rezervu pre druhú koľaj a stavebné úpravy jednokoľajovej trate Poprad – Starý Smokovec,
- predĺženie ozubnicovej železničnej trate z Tatranskej Štrby do Štrby do novej železničnej zastávky,
- zvládnutie hromadnej dopravy osôb, vytvorením integrovaného dopravného systému na celom území mesta Vysoké Tatry vrátane Štrbského Plesa,
- vytvorenie podmienok zvýšenia cestovnej rýchlosti vlakových súprav TEŽ prostredníctvom odstránenia úsekov s nízkou dovolenou traťovou rýchlosťou,
- súvisiace stavby na území PSK so železničným tunelom Obišovce podľa schváleného ÚPN VÚC Košického kraja (dopravný koridor severo – južného magistrálneho ťahu),
- zdvojkoľajnenie a modernizáciu železničnej trate č.188 Kysak - Prešov – Plaveč,
- na rýchlosť 120 km/hod,
- výstavbu preložky a zdvojkoľajnenie trate č.188 Kysak – Prešov na území mesta Prešov so železničným tunelom Dúbrava;
- intervalovu dopravu medzi Košicami a Prešovom, resp. integrovaný systém osobnej hromadnej dopravy medzi týmito krajskými mestami v intenciách Územného plánu sídelného útvaru mesta Prešov,
- modernizáciu a elektrizáciu trate č.191 hranica s KSK - Humenné - Medzilaborce – Palota, vrátane rekonštrukcie tunela Lupków,
- novozriaďované mimoúrovňové križovania cestných komunikácií so železnicou (tak, aby žiaden objekt ani zariadenie nezasahovalo do obvodu dráhy),
- modernizáciu a stavebné úpravy železničných tratí a železničných zariadení, staníc, peronizáciu železničných staníc a zastávok a rekonštrukciu železničných
priecestí, využitie nepotrebnej dopravnej infraštruktúry, hlavne neprevádzkovaných regionálnych železníc, vlečiek, prekladísk, plôch a zariadení pre depóniu a údržbu
železničných vozidiel a pod., s preferenciou využitia pre dopravné účely (napr. využitie telies tratí ako cyklotrasy),
- zachovanie koridoru železničnej trate Spišské Podhradie – hranica KSK (Spišské Vlachy),
- zachovanie koridoru železničnej trate Levoča – hranica KSK (Spišská Nová Ves),

- je potrebné hľadať koridor pre novú železničnú trať pomocou Vyhľadávacej štúdie a vo výhľade uvažovať s územnou rezervou pre:
- novú železničnú trať v úseku Bardejov – Svidník - Stropkov – Medzilaborce s odbočkou Stropkov – Vranov nad Topľou.
- prepojenie TEŽ Kežmarok – Vrbov s novonavrhovanou železničnou stanicou vo Vrbove so zohľadnením národných kultúrnych pamiatok, ich bezprostredného okolia a územia Pamiatkovej zóny Vrbov,
- rozšírenie Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ) v úseku Tatranská Lomnica – Tatranská Kotlina – Ždiar,
- rozšírenie Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ) Tatranská Kotlina (smer Tatranská Lomnica) - Malý Slavkov – Kežmarok – Spišská Belá,
- prepojenie TEŽ Svit - Vysoké Tatry.

Na území Prešovského kraja sa predpokladá zriadenie doplnkového terminálu kombinovanej dopravy v Prešove - Šarišské Lúky a Poprad - Vydrník.

https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/ud ... kraja.html

[palino35]

Pekná rozprávka.. kde by sa na to vzali prachy, snívajme ďalej.. eú nám už po tych aférach tejto vlády žiadne prachy skôr nedá.. a v cefe je obmedzené množstvo eúr, z toho tie projekty nebudú môcť zrealizovať.. to skôr vidím že sa začne modernizácia južnej trasy na 160-200 ako toto ,tam treba akurát druhú rúru do sorosky spraviť a niektoré úseky zdvojkoľajnit a elektrifikovat

[eric987]

okrem koridoru niekolko poznamok:
Ad prelozka Kysak - DNV: Nechapem preco sa stale drzia varianty s dlhym tunelom (ktory zacina hned za dnesnym priecestim pri DNV s I/20). Nemal by byt ziaden problem potiahnut to po rovinke popri dialnici az po Licartovce a tam to vopchat do tunela. Navyse zeleznicnu zastavku by si zachovali aj Licartovce. Cielova vmax 120 km/h je pre usek PO-Kysak priliz nizka. Tunel na 120 km/h je waste of money tak ci tak, zbytok (az na prietah Haniskou kde obluk vyhovuje 140 km/h) je na rovinke bez vacis oblukov.
Ad nove trate: trat BJ-SK-SP-VT bola sci-fi za sociku ked mal velke slovo v KSC hrdy presadzovatel zaujmov Bilak (uz dnes ma SK prazne, na slovenske pomery luxusne letisko a zakreslenu severnu R4, ktora dokopy nema co obsluzit). Pri navrhovanej trati SP-ML nevidim absolutne ale absolutne ziadne vyuzitie. Tych par dediniek na trase sa zial za par rokov zmeni tak akurat na chatove oblasti. Dnes mozno este na zvoz dreva, avsak pri metode hospodarenia v lesoch tychto koncin o par rokov ani nebude co tazit / zvazat. A zasa na ML nemoze byt nejaka silna ND aby bolo potrebne odvadzat vlaky zo sucasnych trati.

[jarino]

Implementácia GSM-R na úsek Varín - Košice - ČnT, vyhodnotenie ponúk na projekčnú prípravu a MVP:
1) Reming
2) Prodex
Najnižšia cena: 2,049 mil. eur

[jarino]

ŽSR posudzovali potrebu zvýšenia kapacity (zdvojkoľajnenie) trate PO - Kysak, čo bolo požiadavkou ZSSK. Riaditeľ ŽSR dal príkaz vyčísliť náklady potrebné na zvýšenie rýchlosti na 100 km/h na úseku Prešov - vyh. Ličartovce zast.