ČEZ - ambiciózny šampión druhých miest - dobrý článok

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Moderátor: Moderátori

ČEZ - ambiciózny šampión druhých miest - dobrý článok

Odoslaťod Dialniciar » 16. Feb 2006 13:36

http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=63104


ČEZ - ambiciózny šampión druhých miest

Český energetický koncern si buduje pozície v juhovýchodnej Európe, ale myslí aj na Slovensko

Superlatívmi na českú energetickú spoločnosť ČEZ sa v poslednom čase nešetrí. Firma, ktorá dominuje nielen na českom trhu, ale aj v priľahlom regióne, sa totiž vydala na úspešnú akvizičnú cestu v zahraničí. A vyzerá to tak, že v najbližšej budúcnosti neplánuje končiť.

K dcérskym firmám v Bulharsku a Rumunsku či najnovšie v Poľsku chce pridať ďalšie. Teraz plány ČEZ nie sú limitované nedostatkom peňazí, tvrdí sebavedome predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ČEZ Martin Roman.

To, že českú energetiku treba brať ako vážneho európskeho hráča, potvrdzuje aj trhová hodnota jej akcií. V januári dosiahla vyše 17,2 miliardy eur (600 miliárd slovenských korún), čo znamená, že z tohto pohľadu je najväčšou spoločnosťou v nových členských krajinách Európskej únie.

Dôležité Poľsko.

Najčerstvejšou akvizíciou českej energetickej skupiny je dohoda o kúpe dvoch tepelných elektrární v Poľsku. „Tento obchod bol pre nás mimoriadne významný, keďže tento trh považujeme za najdôležitejší v regióne,“ vysvetľuje M. Roman.

O cene, ktorú za elektrárne v Elchu a Skawini zaplatia americkej firme PSEG, však hovoriť nechce. Spodná hranica odhadov analytikov hovorí o pol miliarde amerických dolárov, no M. Roman tvrdí, že Američanom dajú výrazne menej.

Do portfólia poľských akvizícií ČEZ by mohli pribudnúť aj ďalšie. Momentálne je rozbehnutý aj tender na predaj elektrárne v Kozienici či spoločnosti PAK.


Martin Roman: Dokázali by sme, v prípade víťazstva, vyplatiť všetky tendre, v ktorých sme.

Ako však tento český manažér upozorňuje, zatiaľ nie je jasné, či a ako bude v Poľsku privatizácia pokračovať. Odpoveď na túto otázku by mala byť známa už skoro, lebo štátna stratégia rozvoja energetiky v Poľsku má byť hotová už tento mesiac.

„Dá sa počítať s tým, že budú chcieť vytvárať aj celky. Niečo ako malé ČEZ. Ale časť aktív budú predávať,“ počíta M. Roman. V každom prípade sa v dohľadnej dobe do Poľska pozrieť pôjde. V druhom kvartáli totiž plánuje ČEZ uviesť svoje akcie na varšavskú burzu.

Balkánske možnosti.

Hlavná vlna expanzie českej energetickej skupiny sa spustila v roku 2004. Za významnejší privatizačný pokus pred týmto termínom možno považovať len účasť v tendri na predaj Východoslovenskej energetiky. Tú však nakoniec slovenská vláda priklepla nemeckému RWE.

Svoje úsilie teda ČEZ obrátil na juhovýchodnú Európu. Kúpou troch distribučných spoločností v Bulharsku pred dvoma rokmi si zabezpečil na tomto trhu viac ako 40-percentný podiel.

Najnovšie by k nim mohla pribudnúť aj výroba – tepelná elektráreň vo Varne. Tender na jej kúpu síce vyhralo ruské RAO UES, ale to nakoniec nepodpísalo privatizačnú zmluvu.

Ponuku ČEZ ohodnotili Bulhari ako druhú najlepšiu, v Prahe teda čakajú, či ich Sofia vyzve na rokovania. „My sme šampión z druhých miest. Aj v prípade tamojších distribučných spoločností sme boli až na druhom mieste a nakoniec sme ich získali. Dúfame, že táto šnúra vydrží,“ hovorí M. Roman. Možnosť získať k distribúcii aj výrobný zdroj s inštalovanou kapacitou 1 200 megawattov by bol pre ČEZ veľkou výhodou.

Rozširovanie aktivít pokračuje aj v Rumunsku. Tu už česká skupina vlastní jednu distribučnú spoločnosť – Electrica Oltenia.

Kontroluje tak sedminu trhu koncových spotrebiteľov. A posledný januárový deň predložila záväznú ponuku aj na kúpu 67,5-percentného podielu v ďalšej – Electrica Muntenia Sud.

V Prahe výhľadovo sledujú tiež prípravu predaja troch rumunských tepelných elektrární. „Určite by to bolo výhodné mať v krajine integrovanú výrobu aj distribúciu. Nie je to však podmienkou,“ tvrdí M. Roman.

V krátkom čase by sa mala v dcérskych spoločnostiach v Bulharsku a Rumunsku uskutočniť reštrukturalizácia aktivít. ČEZ plánuje integrovať pod jednu strechu činnosti, ako je napríklad nákup, cezhraničný obchod či zákaznícke call centrá. Podobnú integráciu už robí pre päť distribučiek, ktoré vlastní v Českej republike.

Peňazí je dosť.

Do akvizícií v juhovýchodnej Európe česká skupina doteraz investovala niečo cez 430 miliónov eur. Atraktívnosť regiónu súvisí najmä s pripravovaným budúcoročným vstupom Bulharska a Rumunska do Európskej únie. Podobne ako to bolo v prípade Slovenska či Českej republiky, počíta tam ČEZ s rastom hrubého domáceho produktu, rozvojom priemyslu, a teda aj dopytu po elektrine.

Spolu s energetickým deficitom v tomto regióne to je vyhliadkovo dobrý biznis. „A tak keď spustili systematickú privatizáciu, videli sme to ako príležitosť,“ vysvetľuje M. Roman. Ako dodáva, v prospech juhovýchodnej Európy hovorí aj fakt, že vďaka dobrým vzťahom z minulosti sa dokáže ČEZ na týchto trhoch dobre orientovať.

Podrobne mapuje aj ostatné krajiny regiónu. V Macedónsku sa ČEZ dostal do užšieho výberu pri privatizácii jedinej distribučnej spoločnosti v krajine – spoločnosti ESM.

Konkurentmi sú nemecký E.on a RWE, ale aj rakúsky EVN. V Bosne a Hercegovine plánuje česká firma na základe memoranda podpísaného s tamojšou vládou výstavbu tepelných elektrární.

V Čiernej Hore zase sledujú možnosť kúpiť tepelnú elektráreň v Pljevli. Tá totiž kontroluje aj uhoľné bane.

Finančne je ČEZ podľa jeho šéfa dostatočne silný, aby dokázal tieto investičné plány financovať. „Vytvárame silné cash-flow. V súčasnosti by sme dokázali vyplatiť v prípade víťazstva všetky tendre, do ktorých sme zapojení. Limitom pri akvizíciách je už len konkurencia,“ tvrdí sebavedome M. Roman.

Do karát energetických firiem nahráva aj vývoj cien elektriny v Európe. Tie sa pohybujú okolo 55 eur za megawatthodinu, teda sú takmer trikrát vyššie ako pred šiestimi rokmi. Prudký rast vedie k vyšším tržbám, a teda aj rastu hodnoty aktív podnikov.

Lacné zdroje.

Vývoj českej a slovenskej energetiky je diametrálne odlišný. Kým ČEZ hľadá možnosti akvizícií, Slovenské elektrárne museli hľadať investora.

Aj preto, že z vlastných síl by elektrárne asi nedokázali zohnať financie na nevyhnutné investície do výrobných zdrojov. Česká skupina bola medzi záujemcami o privatizáciu, jej ponuka však bola vyhodnotená – ako inak - až ako druhá najvýhodnejšia.

Je s 12,3 gigawattu inštalovaného výkonu väčší výrobca ako jej slovenský konkurent. Za hlavný rozdiel a výhodu ČEZ však M. Roman považuje palivovú základňu pre výrobu.

Firma, ktorej šéfuje, totiž nakupuje české uhlie ťažené povrchovým spôsobom. „Z tohto pohľadu sme mali lepšiu štartovaciu pozíciu. Cene elektriny vyrobenej z povrchovo ťaženého uhlia nemôžu Slovenské elektrárne konkurovať,“ tvrdí M. Roman.

Vizitka ČEZ
(konsolidované údaje, mld. Kč)

PRAMEŇ: ČEZ

Tie totiž v Novákoch spaľujú slovenské uhlie, ktoré je výrazne drahšie najmä pre hlbinný spôsob ťažby. Jeho spaľovanie musí dokonca dotovať štát. V opačnom prípade by bola výroba z neho pre elektrárne stratová.

ČEZ pomohli aj rozhodnutia českej vlády. Napríklad o tom, že v priamom predaji získa Severočeské doly.

Ešte v roku 2002 na základe rozhodnutia vlády pribudlo do jeho portfólia osem českých distribučných spoločností. Tri z nich síce musel po zákroku protimonopolného úradu predať, aj napriek tomu prostredníctvom zostávajúcich ovláda viac ako 62 percent koncového trhu v Českej republike.

Odstávka šancou.

Slovensko táto česká energetická firma považuje – aj napriek neúspechu pri privatizácii Slovenských elektrární – za dôležitý trh. Takmer tretina jej vývozu smeruje práve sem, a tak je pre ňu po Nemecku druhým najväčším exportným trhom.

A svoje pozície na tunajšom trhu plánuje posilňovať. V najbližších rokoch sa počíta – predovšetkým po odstavení jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach – s poklesom výroby elektriny na Slovensku.

Dá sa teda predpokladať, že ČEZ sa pokúsi získať časť takto uvoľneného trhu. V Nemecku sú síce ceny elektriny vyššie, možnosť vývozu však limitujú drahé cezhraničné prenosové kapacity.

Prenosové kapacity na česko-nemeckých hraniciach totiž kontrolujú aj energetické spoločnosti, ktoré majú vlastnú výrobu a distribúciu. „Je logické, že nebudú mať záujem príliš zvyšovať dovoz lacnejšej elektriny,“ vidí problém M. Roman.

Podobná situácia je aj na česko-rakúskej hranici. A Poľsko je skôr exportérom ako importérom elektriny. Podobne ako ČEZ dokáže totiž vyrobiť lacnú elektrinu v uhoľných elektrárniach.

Riešením je jadro

Na smerovanie elektroenergetiky bude mať podľa šéfa ČEZ Martina Romana vývoj cien plynu vo svete. Tvrdí, že v najbližších piatich rokoch ustúpia elektrárenské firmy od výstavby tepelných elektrární na plyn.

„Renesanciu“ podľa neho zažije uhoľná energetika. Kým v uplynulých rokoch boli na plyn približne dve tretiny novovybudovaných elektrární vo svete, uhlie spaľovala necelá pätina. V najbližších piatich rokoch by sa tento pomer mal podľa M. Romana otočiť v prospech uhlia.

Šéf ČEZ však zdôrazňuje, že jedinou reálnou cestou, ako riešiť rast spotreby elektriny, je jadrová energetika. „Nielen tento región, ale celá Európa má najbližších štyridsať rokov len túto možnosť,“ hovorí.

Dôvod je prozaický: ceny fosílnych palív porastú a obnoviteľné zdroje zatiaľ podľa M. Romana nemožno považovať za reálnu alternatívu. Sú totiž ešte stále príliš drahé. A predstava, že by objemovo nahradili veľké výrobné zdroje, je pri súčasnom stave technológií tiež skôr hudbou budúcnosti.



Foto – Vlado Benko

Rubrika: Firmy, [16.2.2006, TREND / Peter Marčan]
Dialniciar
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 304
Založený: 23. Jún 2005 19:16

Naspäť na 2006

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.