Cestná sieť vo vzťahu k armáde

sekcia venovaná cestnej sieti

Moderátor: Moderátori

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod badger-FB » 24. Máj 2022 19:21

Nadviažem na úvod ( viewtopic.php?p=248648#p248648 , hlásilo to neplatný formulár, takže som to rozdelil a doplnil), ktorým som vás uviedol do pojmov okolo infraštruktúry, kritickej infraštruktúry a význam cestnej dopravy pre ňu. Vrátane stavov kríz.

Najlepšie možné zvládnutie krízy je príprava na ňu. To je základ toho čo ma motivuje to sem sformulovať.
Najlepšie možné zvládnutie prípravy spočíva len v jedinom: v plnení vypracovaných postupov a v koordinácii cvičení vybraných zložiek medzi sebou.

Lenže niekde sa nám tu vytratil pojem "CIVILISTA", že?

Dôležité medzníky pre tento pojem:
SR mala kedysi veľmi kvalitné vybavenie personálne aj materiálne v CO. Systém CO funguje aj dnes, ibaže kvalita sa posunula pre neinvestovanie alebo len veľmi slabé ...
SR vstúpila do NATO.

NATO stojí prevažne na profesionálnych armádach. Armáda sa moc nespomína v základných dokumentoch štátu keď sú ohrozenia. Práve naopak, na čele MOSR by nemal stáť aktívny vojak (demokracia formuje niečo iné, ale nie je to výsostne zakázané) a sama armáda, v našom prípade OSSR plnia rozkazy, ktoré musí niekto pre ich plnenie respektíve ich aktiváciu najprv vydať. A nie sú to samotné OSSR. To by znamenalo vojenský prevrat, takže preto tomu tak je. Ale vo funkčnom štáte vždy totižto armáda funguje aj bez viditeľných rozkazov navonok. V menej demokratických štátoch často v médiách vidíte aj jasné vojenské príkazy, ja to pozorujem obzvlášť pri afrických štátoch. Tam sú tie demokracie slabé a často založené na vládnutí jednotlivca celé dekády, takže tam to je potrebné, pretože tam má stále významnejší význam zbraň a vojak a menej policajt a bez zbrane v rukách. (tak začínalo aj Československo) Čím menej vidíme hrozby tým menej potrebujeme viditeľné vojsko. Nikdy by ale nemalo prekážať v pohľade. (a aj preto napokon budil jednotlivec - príslušník OSSR rešpekt u MOM pri Covide viac ako akýkoľvek člen PZ. Aj keď si každý môže myslieť čo chce ... (to si myslia aj Nemci pri pohľade na vojská na ich autobahn - na U.S. si zvykli, lebo tam sú desaťročia, na svoje ktoré im vštepujú že ich mať nemajú je to už často pohľadom iné, vidno tam úžas)

Kým je mier, tak ako som už opísal, tak o ochranu a obranu kritickej infraštruktúry sa nestará viditeľne vojsko. Ale všetci ostatní. Ale títo plnia nejaké stratégie pre MOSR, OSSR ... to by už spadalo do nie verejných materiálov, takže ich nevypíšem, ale je logické alebo skôr na ilustráciu dám, že ak už nebude mier alebo bude mier ohrozený, tak nie SIS alebo CO bránia silovo štát. Musí nastúpiť armáda a teda základ plnenia funkčnosti je o.i. pre jej potreby. V civilnom svete sa o cesty stará EU. Členské štáty EU/NATO plnia veľa nariadení a programov ako civilné rozvojové stratégie, ale zároveň sú platné aj pre obranu a integritu území.

Preskočím všetky jednoduchšie a ľahšie formy ohrození a nebezpečenstva. Nielen, že na Slovensku, ale všeobecne (s výnimkou takých štátov ako USA, UK, GR etc. kde pojem armáda je vysoko nad počtami priemer/populácia a % HDP výdavkov) aj keď príde aliančná podpora, tak keď už je v ohrození mier respektíve obrana má plniť ochranu a obranu ... tak na to, aby to profesionálne armády zvládli, tak na to potrebujú základnú podporu civilistov. Keďže v takýchto "stavoch" už ide ale civilný život takpovediac čiastočne alebo celoštátne do úzadia (podľa rozsahu hrozby, ohrozenia), tak civilisti fungujú v tzv. režime núdzového civilného plánovania.

Čo to je? Je to systém komplexného zabezpečenia zdrojov, síl a prostriedkov nevyhnutných na zvládnutie nevojenských krízových javov a civilnú podporu ozbrojených síl a vojenských operácií. Zabezpečuje prípravu a koordináciu opatrení uskutočňovaných orgánmi verejnej moci na zaistenie vnútorného poriadku v štáte, ochrany obyvateľstva, hospodárstva štátu, kultúrnych hodnôt a trvalej funkčnosti štátnej správy počas krízových situácií. Zasahuje do kompetencií takmer všetkých rezortov a orgánov štátnej správy a samosprávy, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných a havarijných zborov a služieb a produkčnej schopnosti hospodárstva.

Zmodernizoval som prístup k písaniu a teda podľa predstáv aquila som už nahral obrázok do fóra pre spätnú platnosť, takže tu je jeden obrázok:
https://www.dialnice.info/gallery/image ... e_id=48028

Pretože základom pochopenia každého civilistu je hlavne fakt, že je súčasťou systému. Raz problém pominie a základ je nová generácia, ktorá sa niečo naučí od staršej. Dôležité je prežiť: energetické výpadky, potravinové výpadky, obmedzené nepravidelné zásobovanie ... Aj je základným predpokladom, že na to, aby fungoval štát, jeho orgány, dopravný systém, tak toto sa všetko robí pre ľudí, to nie je pre "matku terezu", aby bola spokojná ona. Toľko zložiek nie je, aby sa dalo pokryť každé nebezpečenstvo, preto aj bežný civilista musí hlásiť všetky podozrivé okolnosti/udalosti. Je to každého povinnosť v mnohých prípadoch aj v dobách mieru ...

Na to, aby všetky uvedené súbory opatrení fungovali, je v prvom rade potrebná funkčná cestná doprava. A na to, aby sa dala kritická infraštruktúra obnoviť je potrebná súčinnosť na to uspôsobených firiem (ktorým sa dá nariadiť zapojenie do týchto prác, ak si to situácia žiada) prípadne vyčlenenej "ženijnej jednotke". Cestári dnes nedokážu zabezpečiť sfunkčnenie cestnej siete, železničiari v podstate áno.

V prípade SR počíta MOSR s civilným núdzovým plánovaním ako súčasťou obrannej stratégie. Nie je to tak v každom členskom štáte NATO. Všeobecne sa ale očakáva, že vybraní civilisti dokážu ochrániť ostatných civilistov. A na krajskej úrovni existuje základná vojensko - civilná spolupráca. Doteraz fungovala pri prírodných katastrofách. Zase sa vychádza aj z praktického dôvodu: rozsah vojakov je malý oproti "nekonečným" znalostiam civilistov v každom regióne. Armáda je schopná podľa smerníc účinne pomôcť kdekoľvek sa nachádza podľa nacvičených postupov a je jedno, že bude z východného Slovenska v Pobaltí, Grécku alebo Španielsku (ilustratívny príklad), ale je bežné, že člen krízového civilného manažmenta v núdzovom plánovaní bude asistovať veliteľovi jednotky čo naozaj očakávať. EU si nemala doteraz kde vyskúšať skutočné možnosti odstránenia problémov ... z napísaných dokumentov vieme, že základom je diaľničná sieť. Absentuje prepojenie štátov, takže vznikol nástroj EU - CEF, aj pre železnice. Tento nástroj zotrváva. Medzištátne prepojenia stagnujú. Na veľké vzdialenosti by sa použila letecká doprava, ale už pri ohrození mieru sa to pre požadovaný počet nerealizuje účinnejšie, než po zemi. Alternatívou je vedľajšia cestná sieť. Hoci by bola hlavná, tak ak zlyhá diaľnica, tak na hlavnej môže byť vyššia premávka a bude tam nehoda. Znamená to potom ísť po regionálnych cestách a na trase 2000 kilometrov sa naozaj pri rozsahu konvojov môže stať, že niekde bude lokálna búrka a podmyje most. To znamená, že sa stretáva naraz viacero problémov a aj možnosti riešení. :arrow: Najjednoduchšie je, keď sa vopred pripravia trasy (v plánovaní už aj do budúcnosti) a vybrané objekty sa zosilnia. To znamená: zosilniť korytá riek, zosilniť cestné mosty. Tento program sa začal aplikovať. Nie len aby uniesol ťažkotonážnu techniku z Ameriky, čo som opisoval v minulých príspevkoch, ale aby sa zlepšila nosnosť pri prípadnej vhej hladine riek. Nepriateľ sa nepozerá na počasie vo vašej krajine ... takže symbolicky povedané má "cenu" aj miestny človek, ak vie povedať že niekadiaľ určite nechoďte lebo je tam oslabený svah. My totiž vidíme aký je stav - inštitúcie nepoznajú skutočný stav mnohého ... a základná obranná stratégia pozná negatíva a fakty a musí ich riešiť a zohľadňovať. V týchto prípadoch vôbec nehrá rolu "že sa zostudíme" ako by povedali v Prahe. Tak možno sa zostudíme, ale prejde technika kam prejsť má.

Existuje zložka, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi inštitúciami a ktorá dbá na odstraňovanie nevyhovujúcich stavov. Ktorá zadáva (úkoluje) práce a ktoré sa musia plniť pri ďalších rekonštrukciách, prestavbách, opravách. Donedávna mala aj SSC/MDPaT dnes MDV, peniaze na obranu, čím odstraňovala nevyhovujúce prvky na základnej kritickej infraštruktúre vo svojej pôsobnosti. Dnes sa zabezpečujú hlavne cez bežné údržbové rozpočty. Dbá sa na to, aby v konečnom dôsledku bol polomer ... taký, aby sa nákladná technika vytočila. Aby neprekážali stromy, aby bolo doplnené dopravné značenie (to sa zlepšuje až poslednú dobu). Existujú k tomu celé skrine materiálov aj s plneniami a aj preto, že vytvárame alternatívne trasy k súčasným diaľniciam, ale aj pre neexistujúce a len plánované, tak prichádza posledných pár rokov aj k veľkému vyrezávaniu rozrastených kríkov a stromov u ciest nižšieho významu. Napokon samosprávy vidia, že aj "obyčajné" vozidlá HaZZ majú problémy sa včas niekam dostať len preto, že na ich ceste je prekážka, ktorá tam nemusela byť. A kým ešte pred 10-15 rokmi každý hádzal všetko na iného, tak už každý chápe, že ide nakoniec o majetok tam, kde to je a zrazu veľa vecí ide.

V rámci základného členenia a charakteristicky územia sa štát pozerá na ekonomiku, hospodárstvo a sociálny charakter. To znamená pojmy ako hospodárstvo, poľnohospodárstvo, doprava, vodné toky a stavby, zdravie, vzdelanie. Eviduje sa extra v rámci dopravy cestná, železničná, vodná a letecká doprava a v cestnej sa zameriavame na trasy, triedy, kapacity, mosty, tunely a ďalšie zariadenia (už ako som spomínal napríklad káble, centrá riadenia, prepojenia na HaZZ etc).

Základnou úlohou pre udržanie štátu aj v krízovom stave je zásobovanie. To znamená, že práve kapacita nám povie, že ani v čase mieru nemôžeme iba tak odstaviť hlavné cesty, aby tadiaľ prešla nejaká technika. (preto železnice, preto nočné časy) Ak sme ale v napríklad spomínanej situácii, že stúpa rozsah ohrození a na veľké vzdialenosti sa presúva niečo čo nechceme, aby sa presúvalo dlho, tak prechádzame na tzv. "obrátenú schému" - tak ako zabezpečujeme alternatívnu trasu pre obranné účely, tak na ňu vieme dostať hlavnú dopravu v jednom smere na celú širku cesty v niektorých úsekoch a dbať na kritické body ako križovatky a vjazdy do nejakých areálov a tým dosiahnuť síce obmedzenie v širšom regióne, ale odľahčiť hlavnú trasu vhodnú pre obranné účely a dosiahnuť 2 jazdné pruhy pre jeden smer, kde vieme bez problémov zakomponovať potrebný náklad. Predstavte si, že by cez Terchovú išiel jeden jazdný smer pre polovicu dopravy zo Strečna a druhá polovica Strečna by dostala celú cestu, v skutočnosti jej polovicu v jednom smere a na zbytok by išiel hlavný špeciálny náklad. (ilustratívny príklad) Realizácia prebehla bez zakomponovania obrany, v minulosti a je ako variant pre zachovanie základnej mobility a zásobovania. Pretože Strečno samo o sebe zrovna nebol ideálny príklad (zosuv svahu aj hradu). Ja tu nie som od toho, aby som kritizoval trasovanie hlavných ciest a diaľnic, musíme vychádzať z toho čo je. V podobnom duchu sa pristupuje k špeciálnej nadrozmernej doprave v mnohých obmedzeniach pre zabezpečenie pre náš priemysel, kedy sa teda musia často opustiť hlavné trasy. To, že je tá cesta a región práve v poriadku z bezp. hľadiska, to ešte neznamená, že môže prísť k svojvoľnej preprave niečoho takého, už len pre prípad zlyhania by to ohrozilo alternatívne plnenia v prípade nastalých situácií. (o čom môže vedieť len málo ľudí je, že sa pri rozličnej preprave zabezpečuje pohotovosť špeciálnej zdvíhacej techniky, keby bola jej nevyhnutná potreba zapojenia, aby sa na ňu potom pol dňa nečakalo).

Keďže sa odohral míľnik vo februári 2022, tak do ďalšieho obdobia prejdeme (ako celok) od plánov a koncepcí po prax. Už nie je čas na rozsiahle plány a ich zmeny v časovom predstihu, už len za chodu. V akom sme stave sa dá vyjadriť asi tak: teraz by každý chcel, aby boli opravené mosty. Lenže len ich statická obhliadka trvá čas. Nebudú opravené, lebo to nejde. Možno do 2030. Ale máme nejaké trasy, ale hlavné trasy majú mosty vo všeliakom stave, stačí čítať. Absentujú diaľnice. Cesty sú preťažené. A údržba je slabá. Rozvoj automobilizmu je o moc rýchlejší, než cestná výstavba, na Slovensku určite. Zlepšila sa údržba a opravy, značenie.

Obrana (celý komplex) sa síce opiera aj o civilistov, ale nespolieha sa na civilný svet. Práve pre rozsah nevedomosti sa vždy uprednostní zníženie práv občana, zvýšenie rozsahu kompetencií zložiek a nie je nutné na cestách rozumieť pokynom, pretože ich stačí splniť. Z častého pozorovania je vidieť, že vodič majú problém si nechať miesto na križovatke pre prichádzajúci autobus a buď ich musí z vedľajšej pustiť alebo auto musí cúvať a už nemá kam ... preto sa dbá kým to rozsah (prepráv) umožňuje na sprievodné vozidlo, ktoré vytvorí koridor, kde nie je nutné špekulovať nad tým "prečo až tak široký". Kto si čítal tie staršie nedávne príspevky, tak sa dočítal o hmotnosti a rýchlosti ...

Zásobovanie znamená, že cesty budú k dispozícii, ale pre obyvateľstvo a základný, znížený chod priemyslu. Sú štáty, ktoré majú funkčnú domobranu. Tá navádza ľudí do krytov. My máme asi 1800 krytov, ktoré zvládnu asi 300 tis. ľudí tak, že tam je ochrana aj v plynotesnosti. Potom sú ďalšie a tie pojmú viac než je počet obyvateľov, ale tieto nechránia pred mnohými nebezpečenstvami. Domobrana, niekde aj zložka armády ako domáci front, plní aj funkciu organizácie dopravy. Čiže vyškolený civilista zvládne riadenie dopravy namiesto polície (aj vojenskej). To je tá spolupráca civilista - vojsko. V rámci územia my máme skôr priemyselné podniky, ktoré majú aj takýchto zamestnancov. Krízové riadenie so samosprávami by museli oprášiť nejaké postupy. Nevyhýbam sa špecifikácii nášho stavu, ale každý vie, či kedy zaregistroval tieto pojmy. Sú štáty, buď výrazne väčšie s národnostnými celkami, kde to má historické dôvody a sú štáty, ktoré sú v častých konfliktoch alebo žijú v terorizme. Zásobovanie v časoch aké hrozia znamená aj špeciálne označenia. Aj pracovné postupy, ale to by mohli už dnes rozprávať vodiči niektorých cisterien. Tie sa tým riadia či je mier či nie. Pre našu krajinu je to ťažko predstaviteľné, keďže sme pomerne malé územie, existuje idea, že by sme boli rýchlo obsadení. Tento scenár je nateraz nepravdepodobný, nikde na dosah nie je v takom stave a príprave armádne zoskupenie. O obsadenosti sa nedá rozprávať. Dá sa rozprávať už 2. desaťročie o tak závažnej sérií bezpečnostných hrozieb, ktoré by mohli narušiť na kratší alebo dlhší časový úsek fungovanie štátu. Pri akomkoľvek menšom a stredne väčšom ohrození alebo jedno-poľovom územnom pôsobení napríklad prírodnej katastrofy/ter. útoku je základným prvkom ochraňujúcim život vozidlo.

Dostávam sa k pojmu cestná doprava. Rozhodujúcim druhom dopravy na zabezpečenie evakuácie je automobilová doprava. Konkrétne požiadavky (objednávky) na zabezpečenie
evakuačných prepráv predkladajú primátori miest a starostovia obcí obvodnému úradu. Požiadavky sa postupujú krajskému úradu, ktorý ich posúdi a spracuje. Teda nevychádza sa "zhora dole", ale naopak. V našich pomeroch nie sme v U.S. pomeroch. (pre predstavu, americká sieť diaľnic Interstate bola postavená pre 2 účely, prvým bolo vojenské zásobovanie a druhým evakuácia obyvateľstva, na základe kapacít cestných sietí a je tomu tak dodnes! a čiže tam sú tieto plány zhora dole a tí dole sa musia prispôsobiť).

Plán evakuačných prepráv. Súčasťou plánu sú nasledujúce údaje:
(1) Miesto nástupu, naloženia
(2) Miesto výstupu, vyloženia
(3) Prepravná vzdialenosť a popis evakuačnej trasy
(4) Požiadavky na prepravu osôb, zvierat , vecí a materiálu
(5) Počty vyčlenených dopravných prostriedkov na zabezpečenie evakuácie
(6) Čas a miesta pristavenia dopravných prostriedkov
(7) Čas nakladania, vykladania a prepravy
(8) Počty kolobehov techniky
(9) Zabezpečenie prepravy.

Na evakuáciu osôb budú prednostne používané autobusy. Vo väčších mestách môžu byť na evakuáciu osôb z ohrozenej časti mesta použité aj trolejbusy a električky. Súkromné dopravné prostriedky obyvateľstva sa na prepravu využívajú za predpokladu, že zvýšené čerpanie pohonných hmôt z verejnej distribučnej siete, križovanie určených cestných ťahov a iné prekážky nevyvolajú dopravnú zápchu, ktorá by ohrozila priebeh evakuácie prostriedkami hromadnej dopravy.

Pretože štát delegoval kompetencie aj majetok na samosprávy a tie presne vedia v akom stave ho majú. Postupujú podľa štátnych scenárov, ktoré musia plniť, ale plnia ich oni. Nerozhoduje štát, že základný bod bude "tá" a nie "iná" napríklad ZŠ. A len mestá a obce vedia v akom poradí, pretože ich majú v požadovanom stave. Prípadne niekde je aj rádius ohrozenia, napríklad chemické továrne majú rádius v kilometroch, takže tam sa buď nevychádza alebo keď sa to dá tak sa evakuuje do iného mesta/obce/obcí. Armáda v týchto prípadoch je používaná málo. Je ale povedzme, že špeciálne zložky.

Koho by zaujímali železnice, tak tie tu hrajú druhé husle. V prípade SR je využitie na asi 40% praktického významu. Vysvetlím:

Na dopravné zabezpečenie evakuácie sú v prípade potreby plánované a používané aj železničné dopravné prostriedky. Evakuácia železničnou dopravou je plánovaná do maximálnej vzdialenosti 200 km. Ďalšia preprava evakuovaných osôb z cieľových železničných staníc, do miest ubytovania je zabezpečovaná cestnými dopravnými prostriedkami a pri kratších vzdialenostiach pešo. Cieľové železničné stanice sú navrhované tak, aby vzdialenosť do miesta ubytovania bola čo najkratšia. Pri väčšom rozsahu evakuačných prepráv bude na jednotlivých prepravných smeroch použitá kyvadlová doprava. V súlade s príslušnými dopravnými predpismi, predpokladaným časom trvania a množstvom prepravovaných osôb, zvierat alebo vecí, je nevyhnutné plánovať dostatočný počet členov vlakových čiat vrátane čiat na vystriedanie.

Teda aj z uvedeného je možné robiť záver, že my musíme počítať s ohrozením kedykoľvek a musíme zodpovedne pristupovať k obmedzeniam na hlavnej cestnej sieti. :idea: V tomto ohľade viem povedať, že kým NDS bežne informuje pár dní vopred, že niekde bude obmedzenie pre premávku z nejakého dôvodu, tak iné inštitúcie o tom vedia s väčším predstihom. (určite si to nečítajú z webu)

Vo vybraných štátoch OECD/EU/NATO sú miesta nakládky a vykládky dokonca vypracované aj pre armády. V istom stupni je to aplikovateľné všade. Teda ak je odvod vojakov a vojačiek, alebo je (nedajbože) mobilizácia, či najprv ešte povolanie rezervistov a majú sa v istom okamihu hlásiť, tak sa nepostupuje jednotlivo. Ale v konkrétnom bode - autobusová zastávka, kilometer pri ceste (lazy) bude občan stáť aj s jeho batožinou a bude zabezpečený jeho prevoz. Zase sme u cesty - dopravy - plnení základnej funkcie štátu. :idea: Týmto sa o.i. bráni aj tomu, že napríklad behom 72 hodín sa stane to, že vo veľkých mestách, kde je doprava zhustená a autobusy preplnené, tak ešte tam pocestujú občania s objemom batožiny, čo by zdržiavalo a vytváralo komplikácie. Aj na toto sa pamätá posledné roky. SR nie je tak zabezpečná v rámci OSSR aby mala celonárodnú sieť takýchto nástupných bodov ani vlastnú prepravu ... v istom stupni existujú možnosti. (niektoré firmy majú potrebné autobusy a nie že SAD-ky, aby mali zaistený chod v akejkoľvek dobe, iná vec je znalosť potrebných uzlov) Rozsah 72h je ilustratívny.

Lepšie nič z uvedeného v praxi neaplikovať mimo doby cvičenia. :arrow: Záruka na to ale nikde nie je. Neberte to tak, že to všetko bude, no stačí vnímať význam cestnej infraštruktúry a dopravy a aj jej stavu pre pochopenie aké obmedzenia sú/budú možno v blízkej budúcnosti nevyhnutné. A nestojí to tak, že či to musí byť, ale otázka vždy stojí tak, že či to bude stačiť. (vypracované je tak, aby stačilo, no výhodu má vždy agresor proti obrancovi a potom obranca nášho typu má nejaké východiská, ktoré nejdú zmeniť a musíme sa im prispôsobiť).
badger-FB
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 23
Založený: 27. Dec 2021 23:31

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod badger-FB » 05. Okt 2022 17:52

MOSR .. Kam sa hýbe vojenská mobilita (december 2020)

O niektorých veciach som písal a zase pre zmenu niektoré sa upravili v tomto roku. Ale taký podstatný obrys to poskytne v inej spracovanej forme.

K mostom už existuje novšie čítanie z Akadémie OS gen. MRŠ: MOSTY A ICH VPLYV NA VOJENSKÚ MOBILITU

Je to také zákl. zhrnutie toho ako sa dajú aj inak vnímať mosty na cestách.
badger-FB
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 23
Založený: 27. Dec 2021 23:31

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod badger-FB » 24. Okt 2022 20:37

Základné vlastnosti, ktoré charakterizujú možnosť využiť úseky ciest a diaľnic ako vojenské núdzové letiská: plus zopár lokalít

Priebežne som prečítal pár príspevkov o tom, že niektoré úseky sú postavené aj pre vojenské účely. V rôznych krajinách sveta sú pre vojenské letové operácie pripravené úseky diaľnic a ciest. Obzvlášť vysoká hustota sa vyvinula počas studenej vojny v Európe. Dnes v 21. storočí sa to pre podobné účely realizuje v Indii, Číne a Pakistane. Takže hlavne v Ázii. Nasleduje Austrálske vnútrozemie.

Typické vlastnosti sú:
- rovný úsek cesty s dĺžkou 2 až 3 kilometre
- súvislá širšia centrálna rezerva na diaľniciach medzi vozovkami, môže byť aj spevnená (v prípade ciest musí byť cesta rovná aspoň 1,8 km a taktiež široká (ako sa hovorí, že by sa tam pohodlne dali 3 autá a ešte by zvýšilo :) )
- Prístup bez prekážok, prípadne odlesnené oblasti
- Svetlá výška prekážok na oboch stranách cesty, s významnými výnimkami
- Veľké parkovacie miesta ako priestor pre stroje a vybavenie
- v niektorých prípadoch vlastné priestory, prístup cez možné odbočky ciest, možnosť prerobiť krátku trasu na napojenie na vedľajšie cesty

Na konci studenej vojny bola väčšina diaľničných pásov v Ezrópe vyradená z prevádzky a demontovaná. V niektorých krajinách však zostávajú súčasťou obranného systému a pravidelne sa zapájajú do cvičení, napríklad vo Švédsku a Fínsku. V Poľsku sa tento koncept pri výstavbe diaľničnej siete rovnako zaviedol a uplatnil do obranného modelu.

V ČR je to naďalej lokalita Měřín a Vyškov.
V SR je to napríklad lokalita Hrádok vedľa Biskupického kanála. (Hrádok nad Váhom)

Pre Slovensko je to v princípe existenčná výhoda vzhľadom na topológiu. Rozsah letisk postačuje na účely štátu, k obrane pri dnešných hrozbách by to ale bolo bytostne málo. Alternatíva na cestných komunikáciách je vhodná aj pri veľkých živelných katastrofách a vyslovene nutnosti zabezpečenia núdzového zásobovania, ak by prišlo k väčším škodám na infraštruktúre v rámci obývaných oblastí, teda s nemožnosťou tamojšej vykládky z väčších logistických uzlov. Preto tieto vyhradené úseky majú vypracované plány napríklad pri údržbe tak, aby sa tam nenachádzali zbytočné nevhodné prvky ako náletová zeleň, hoci inde je povedzme "tolerovaná". Rovnako sa pamätá na presné plány v prípade akejkoľvek (de)montáže zariadení na týchto vymedzených úsekoch. Nie všetky sú totiž neprerušene dlhé v zadaných parametroch bez niektorých elementov ako ZDZ.

Keby sme hľadali cesty, tak v minulosti tak bola evidovaná dnešná II/500 pred obcou Kúty. Predovšetkým je tam strategický žel. uzol. Táto cesta v tomto mieste je rovná v dĺžke 1,6 km, takže vyhovovala mnohým strojom a na svoje pomery v tejto časti mimoriadne širšia. Výhradne pre plány na napojenie železnice. :idea: (či je tak evidovaná dnes, nechávam nezodpovedané, ale viem dodať, že TT kraj ju kvalitne v celej šírke nechal rekonštruovať a nemusel v celej šírke, ale keď už tam tie stroje boli :D rozhodne tá vegetácia by ale musela ísť k zemi..)

Takýchto príkladov je viac. Ja som vybral zámerne takú ktorá nie je cestou I. triedy.

Z pohľadu tzv. "kritickej infraštruktúry" platí čo som tu už uviedol a síce, diaľničná sieť je celá touto infraštruktúrou, cesty I. triedy a mosty na nich majú zvláštne špecifikum. Vnímať za významné sa dajú. Ako celok ale nie sú.. s tým, že vybrané úseky majú vo vzťahu k obrane nadštandardný význam, práve pre to čo sa blízko nich nachádza.
badger-FB
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 23
Založený: 27. Dec 2021 23:31

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod badger-FB » 25. Okt 2022 20:14

Tu sú k tým letiskám aj ďalšie predpoklady: mapa ČSSR, schéma ako malo letisko vyzerať a parametre

väčšia mapa: gallery/image.php?mode=large&album_id=67&image_id=48466

My ako štát vychádzame z legislatívy ČSSR. Logicky aj z infraštruktúry. Teraz sa v rámci armády veľa vecí harmonizuje s požiadavkami NATO a čiastočne aj v EU, niečo je na národnej úrovni. S tým nebudem fórum zaťažovať; ostatne stačí si spomenúť na obyčajné číslovanie ciest. Koľko rokov trvalo len prispôsobenie, že má cesta začínať na našich "nových" hraniciach. My sme z tej spoločnej existencie ešte dlho žili aj v oblastiach, kde sme dávno nemuseli, lebo to nemal kto zmeniť, navrhnúť a presadiť. (popri všetkej averzii k ČR je pritom toto hlavná vec :D )

Z pohľadu vtedajších zámerov sa niečo plánovalo postaviť. Skoro nič sa tak nepostavilo v rámci diaľnic, ale dodnes má armáda významné slovo pri plánovaní. Rovnako tak si armáda kladie podmienky pre udržanie tzv. ochranných pásiem. Veľa základní, nielen leteckých, má aj ďalšie plány pre rozvoj. Väčšina je v oficiálnej správe MOSR, nie extra OSSR, ale tie tam vykonávajú činnosť a potom ide o prax ich uplatnenia, teda spadá to pod OSSR vo využití. Kapitola MOSR len tak mimochodom nie je len OSSR, tam je celá paleta VOP etc. takže nie všetko čo ide na "obranu" ako sa hovorí, tak aj končí v OSSR, to sú rozdielne pojmy.

Nemusí byť nutne vojna, stačia aj núdzové situácie, katastrofy.. takže je normálne, že štát na to, aby fungoval, tak tá infraštruktúra slúži pre zabezpečenie jeho základných funkcií. Týmto funkciám sa musia ostatné civilné úrady podvoliť, podriadiť a riadiť sa požiadavkami, ktoré napríklad armáda na ne kladie. Následne sú povinné sa tým riadiť samosprávy.

Zase nie sme v USA ani v Izraeli ani v Južnej Kórei etc. Nepredpokladáme plnú obslúžiteľnosť územia na všemožné hrozby. Plne využívame stratégie a plány, že máme spojencov. Napokon neuvádzam rozsah plnení zadaných cieľov, všeobecne platí, že diaľničná sieť a objekty na nej sú považované za kritickú infraštruktúru.

Treba si uvedomiť, že úlohy sa prelínajú od obrany (armády) cez vnútro (polícia, hasiči, CO) až po nemocnice, respektíve objekty hospodárskej mobilizácie. S tým súvisia potom medzirezortné záležitosti a ďalšie ako sú napríklad Správa štátnych hmotných rezerv.

Veľa vecí sa od ´89 rozsypalo, resp. od vzniku SR. Jednak sa nevieme spoľahnúť na časť infraštruktúry, resp. nám chýbala. Modely OSSR sa menili, na infraštruktúru sa ohľad bral, SSC mala dlho kapitolu súvisiacu so zabezpečením výkonov. Ale celkovo: štátne podniky aj skrachovali, čím sa rozsypali rôzne sklady hmotných rezerv, lebo štát v nich mal potrebné chemikálie pre výrobu potrebných vecí. Potravinárstvo etc. Rozsypala sa aj CO, v podstate sa ukázalo, že vojna nebude,m žiadna západná hrozba. S východnou sa nepočítalo a ukázalo sa, že predimenzované obranné rezervy a civilné rezervy napojené na stav vojny sú nepotrebné. Viackrát sa reformoval sektor bezpečnostnej infraštruktúry, teda predával majetok a znižovali počty všetkého. Na papieri stovky ks techniky, ktoré roky neštartovali, takže prakticky šroty. Ani so vstupom do NATO sa to nezmenilo, pretože sme nesplnili naše finančné záväzky. Správa štátnych hmotných rezerv dtto držala a drží veci a predmety, ktoré by v mnohých ohľadoch už neplnili potrebné zariadenia fungovania v tomto storočí.

Na druhú stranu, niektoré zložky a záležitosti sa zlepšili. Rádiotelekomunikačný dosah sa v rámci pokrytia štátu razantne zlepšil. Rovnako tak pôsobnosť a technické vybavenie HaZZ. Určite radšej prísť k horiacemu domu včas, než mať stíhačku. Tá doba existovala, Kali dokázal takto presúvať armádne zdroje na vnútro. Hasiči mali zdroje aj z tipovania etc. Delimitovala sa technika na DHZ, modernizácia budov prebieha z EU fondov, z tých sa dá všeličo vylepšiť. Samotná obrana reflektuje na hornatý charakter územia a meniacu sa klímu tým, že nové vrtuľníky (staronové) budú opatrené výkonnými vakmi, takže horiace lesy ľahko uhasíme. Príklad z ČR: oni také niečo nemajú, ani výkonovo ani objemovo. My máme problém s lietadlami, lebo také veľké plochy máme limitované.

Takže aj obrana plní civilné funkcie a nielen v požiaroch. Napríklad aj pri transporte orgánov. A existujú aj ďalšie programy a spolupráca.

Obrana štátu musí mať hlavné body využitia so záložnými. Všetky musia mať nejaký počet dopravných možností, nie že 2 cesty, ale cestu+vlak, vlak+letisko etc. Samotné vojenské letisko sa síce riadi aj civilnými predpismi, ale cez MO má dosah na činnosť v jeho okolí na špecifiká, ktoré plynú zo zmlúv, ktoré štát uzatvoril. Bolo by dozaista nepríjemné, ak by sa musela nejaká nová cesta uzatvárať, aby sa zabezpečil bezpečný "prelet" - na cvičenia, na ostré akcie etc. To isté sa týka toho, že sa musí uvážiť kadiaľ sa postavia energetické vedenia, aby nemuseli lietadlá nalietavať do oblastí, kde by nadmerne rušili civilný život. To všetko sú súvislosti, na ktoré ale treba pamätať. Samozrejme, v rôznom stupni chránenia a manipulácie s dátami s tým nie sú oboznámení bežní dopravní inžinieri. Tí sú postavení často pred "hotové pripomienky", ktoré musia zohľadniť. Vzhľadom na dnešnú dobu to už inak nebude.

Extrémnejšie príklady: každý štát má aj územia vyhradené pre strelnice. Niekde sa delaboruje munícia. V tomto sme špička pre zahraničie. Sami s tým máme problémy, ale v tom smere to píšem, že nová cesta alebo nová ulica niekde bude aj o tom, že tam budú vibrácie, hluk, otrasy.. naplaší sa zver s ďalšími dôsledkami. Štát vlastní veľa pozemkov pre rozličné záujmy, vždy len miestne obyvateľstvo pozná riziká alebo nepríjemnosti alebo proste "realitu". Každá chemická továreň má pásmo ohrozenia rôzneho druhu. Kružnice rôznej farby obkolesujú aj Bratislavu, netreba si robiť ilúzie. Na to musia reflektovať záchranné zbory, nemocnice etc.

Pri presných výpočtoch a simuláciách sa dá vypočítať, kde je potrebné umiestniť obranné zariadenia. V dnešných časoch sa o tom veľa hovorilo, takže to nie je treba rozoberať. No pre predstavu, v Južnej Kórei a Japonsku majú aj tamojšie veľké strojárske a chemické továrne etc. vlastnú PVO. :idea: Na okamžitú leteckú hrozbu je možné reagovať aj letectvom a nielen ministrom obrany, ale aj min. dopravy. Vyšší úradnicí na doprave sú oboznámení s mnohými skutočnosťami, pretože doprava je dôležitá súčasť logistiky. Bez týchto častí nemôže žiadny štát dlho prežiť v žiadnej krízovej situácii. Akonáhle zlyhá distribúcia základných komodít a základná mobilita, tak je stratená možnosť dlhodobej obrany územia. A územie a obyvateľstvo na ňom ten štát tvoria.

Cesty sú preto základný nástroj pre udržanie celistvosti štátu. Nahraditeľný len čiastočne železnicami. No na železnici sa nedá pristávať a aj so zhodením pomoci je to pre užší profil zložitejšie. Naopak za pomoci cesty sa vieme letecky dostať skoro kam chceme. Aj preto sa pamätá na nadväzujúce zázemie: určite ste si všimli pri prejazde hlavnými ťahmi, že relatívne na dosah sú cez polia alebo z lesov cesty - štrkové alebo dobre udržiavané lesné cesty. Len s minimálnymi nákladmi a hlavne časom sa dá z hlavných ciest dostať v častejších intervaloch, než zjazdami z nich alebo bežnými križovaniami, do ďalších významných uzlov: sklady (PHM, munícia, náhradné diely, oprávarenské priestory), bodov ťažkej rozpoznateľnosti (kde je možné vybudovať dočasné zdr. stredisko etc.).

Slovensko sa vyznačuje vysokým podielom lesných, poľných a vojenských ciest. Vysokým podielom lesov, pohorí a vodných tokov. Respektíve dnes už len časť z každej siete má na dosah obrana. Štát môže nariadiť firmám zapojenie sa do činnosti a stavebné firmy sú dnes všade. Obrana kritickej infraštruktúry a zároveň ona sama KI sa udržiava za pomoci štátu a súkromného sektoru. Je to tak zadefinované a v prípade, že to bude potrebné do stavov ohrozenia a výn. situácií sa to prepojenie zosilní.

Do každého (alebo možno každého) priestoru súvisiaceho s obranou sa dá dostať po ceste, resp. po zemi. Všetky hlavné uzly a základne, objekty, sú pri hlavnej cestnej sieti. Z väčšej časti, výrazne nadpolovičného pomeru je to ešte z čias pred vznikom SR. To už je druhá vec, že to čo zostalo je v častých prípadoch zastaralé. Už len história výstavby niektorých skladov.. by bola na romány. A samozrejme, ČSSR plánovala dlhodobé koncepty rozvoja: energetiky, bývania, dopravy. Všetko sa prispôsobovalo v prvom rade obrane územia. Dnes to nie je inak, iba rozsah potrieb sa zmenšil na minimum.

Lietadlá vojenského zamerania bežne pristávajú a cvičia manévre na severe Európy dodnes. Čo sa týka, zahraničia, tak v podstate skoro všade v rámci veľmocí vyrástla diaľničná kostra na princípe obrany územia. Či na prvopočiatočný cieľ cez vojnu alebo aj na evakuáciu podľa parametrov (intenzita, kapacita priepustnosti a rozsah obyvateľov na km2). V USA sieť Interstate aj Non-Interstate na ňu nadviazaná dobudovaná po výstavbe kostry, Nemci s tým začali v podobnom zadaní, Čína svoju sieť stavia takisto na rýchlej obslužnosti, India stavia defence tunely cez pohoria, že sa indická armáda dostane vďaka tým stavbám rýchlo k hraniciam. No a ČSSR resp. Sovietsky Zväz bol na tom rovnako.. a sme na tom tak dodnes. Akurát, že od pádu opony bola Európa presvedčená, že táto potreba už neexistuje. S tým, že sa upevní hospodárstvo s východom, no táto idea je na dnes u konca a my sa vrátime k inej. Máme sa k akej, aj keď to nebude jednoduché. Pre Slovensko to nebude vôbec lacné, ale je to o tom, že dopravné potreby pre ekonomiku sa prelínajú s obrannými. Takže splnením zlepšenia životnej úrovne sa zároveň odfajkne obrana územia. :) Len všetci tu vieme v akom stave máme mosty na cestách. Že nemáme koridory TEN-T, že nemáme prepojenia na susedov ako je potrebné. Stav železníc, tratí a vlakov je tristný. Takže okrem CEF nástroja z fondov my nie sme v stave ako niektoré európske štáty na Pobaltí, v Nemecku a na severe, že by "doprava" vyčlenila peniaze napríklad na zosilnenie mostov; teda na ich rekonštrukciu, lebo v našom prípade by to bola rekonštrukcia a nie zosilnenie pilierov. Vyčlení tie peniaze ale sama pre seba, nie je to prednostne pre obranu. Tam majú aj správcovia CK čo robiť, aby napravili 30 ročný zanedbaný stav zelene, stromy, ktoré všade zavadzajú. A aby sa odstránili niektoré ďalšie nedostatky v ochr. pásme koridorov pre prepravu v rámci voj. mobility. Armáda na to potrebné vybavenie ani personálne zázemie nemá, lebo sa to prakticky osekalo a všetko na civilný sektor v samospráve. Oni objavujú "nové" povinnosti, ktoré statočne prehliadali.. (rovnako ako polovica EU)
Naposledy upravil badger-FB dňa 25. Okt 2022 20:45, celkovo upravené 1 krát.
badger-FB
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 23
Založený: 27. Dec 2021 23:31

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod aquila » 25. Okt 2022 20:43

na tom obrazku je zaujimave, ze je tam rajecky variant D1..
Obrázok používateľa
aquila
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 577
Založený: 03. Feb 2005 18:08
Bydlisko: doma :)

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod badger-FB » 17. Jan 2023 20:53

Nedávne zmeny.

Európsky parlament prijal nový zákon na účinnejšiu ochranu základnej infraštruktúry EÚ. (za 595)
EÚ a NATO sa dohodli na vzájomne intenzívnejšej ochrane kritickej infraštruktúry.

11 odvetví, lepšia ceznárodná spolupráca

doteraz platil zákon z roku 2008, ktorý neodpovedal bezpečnostným hrozbám bloku

Cesty zostávajú, po novom stúpajú na význame lebo vďaka nim budú priamo zaistené ďalšie odvetvia, ktoré boli pridané. Jednotlivé štáty by mali zlepšiť aj základnú úroveň ciest a mostov. Tento problém je v SR riešený za posledné roky pridaním peňazí, aj keď je to stále nedostatočné. (štatistiky k stavu mostov)

Slovensko nateraz bolo schopné definovať rozsah kritickej infraštruktúry. Ako pristúpi k lepšej ochrane, ukáže čas. Bezprostredné ohrozenie nehrozí a podľa stupňa dôležitosti sú všetky potrebné objekty resp. inžinierske diela a poskytované služby chránené v potrebnom stupni.

Upgrade ochrany sa zameral po roku 2005 na terorizmus a kybernetické útoky.
Vytypované zariadenia majú byť zabezpečené komplexným riešením ochrany podľa toho aké vysoké je riziko napadnutia pre hlavné faktory, ktoré by spôsobili zásadné narušenie fungovania spoločnosti. Heslovite ide o postup: odradenie, znemožnenie vstupu, zachovanie stôp pri preniknutí, aktivácia alarmov resp. prenos informácií o udalosti k potrebným zložkám pre vykonanie dodatočného zásahu. Po novom bezprostredné sprostredkovanie pre partnerov s cieľom znížiť rozsah prípadných škôd a v tomto aj schopnosť poučiť sa na jednotlivých prípadoch, ktoré sa vyskytnú.

Cieľom ochrany kritickej infraštruktúry je zabrániť jej zrúteniu a teda narušeniu fungovania spoločnosti, čo by malo krátkodobé až dlhodobé škody, respektíve ohrozenie štátu; zlyhanie distribúcie liekov a potravín, resp. produkcia potravín, základnej priemyselnej produkcie etc.

Cestná sieť spadá bezprostredne do obrannej infraštruktúry štátu. V jednoduchosti spĺňajú základnú definíciu, že zabezpečia obranu štátu v akejkoľvek situácii, ktorá by ohrozovala/narúšala bezpečnosť. Na rozdiel od veľkej časti ďalších odvetví sa vláda zaväzuje, že zabezpečí patričnú úroveň objektov na potrebných trasách. (na toto je séria kritérií, ktoré je možno dočasne nahrádzať (napríklad železniaami).

Cesty ako také spadajú do mnohonásobného členenia z hľadiska ich významu. Nadnárodne do NATO, OSN, lokálne pod VÚC etc.
Zabezpečujú nielen základné dopravné spojenie, zásobovanie väčšiny ostatných odvetví, ale zabezpečujú aj extra kategóriu, ktorou je celý odsek vojenskej mobility. (zase paralela so železnicami) a mohli by sme sa vrátiť na moje predošlé príspevky venujúce sa koridorom a mapám a doplnkom.

Každoročne je zverejnený stav každého odvetvia, objektu, objektu obrannej infr., objektu osobitej dôležitosti etc.

Je možné predpokladať, že bude vyvinutý úplne iný tlak na to, aby sa stav tejto infraštruktúry ďalej nezhoršoval, pretože na to budú tlačiť partneri, iné štáty. Doterajšia prax bola taká, že papier zniesol. Medziročné zhoršenia stavu, vypisovania správ o potrebe zlepšení a zase len zhodnotenie zhoršenia etc.

Samotná Vojenská Mobilita sa transformuje Akčným plánom na 2.0 z najnovšej iniciatívy, v úrovni EU /NATO. Inak povedané, staré postupy sa zladia a zdynamizujú do prepojenia s lepšou ochranou telekomunikacií potrebnou pre tieto účely tak, aby samotný pohyb nebol ohrozením. Nemalo by sa tiež stávať, že musel diaľničná správca v Nemecku vypínať kamery po tom, čo bolo vyhodnotené, že kto chce vidí transporty vojska naživo na kamere. Doba sa zmenila, manévrovacie schopnosti vojska nie.

V tejto súvislosti Pobaltie a Poľsko vypracovali nové programy v doprave: zosilňujú mosty. Časť ich nafúknutých obranných rozpočtov prispieva aj do vylepšenia ciest a mostov a vníma sa to ako obranná investícia. Ide naozaj o časť 0,1-0,15% HDP. Bolo by zaujímavé, ak by u nás takto MO pristúpilo k cestám. V pokoji na vytypovaných spojniciach základňa - železnica etc. Určite by to zlepšilo stav ciest a mostov.

Naša krajina sa môže inšpirovať, má sa kde. V ostatnom sa len prispôsobí. V konečnom dôsledku sa zlepší cestovanie. :)
badger-FB
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 23
Založený: 27. Dec 2021 23:31

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod badger-FB » 19. Jan 2023 20:21

Ak by prišlo k ozbrojenému konfliktu na území SR, tak sa o cesty musí niekto starať. SR má vypracovanú stratégiu, ktorej cieľ je v zmysle zachovania funkčnosti cestného systému a využíva sa aj v iných časoch, na základe manuálov a kritérií. Doteraz našťastie len pri iných časoch, v dobách mieru u živelných katastrof etc.

S cestami sa potom nakladá formou hospodárskej mobilizácie. Pri štandardnom postupe sa cez územnosprávnu úradnú jednotku vyhlási nejaký stav a niekto kto vlastní dočasný most, tak ho poskytne a povedzme premostí sa nejaké koryto vodného toku. Štandardne až na rok. Štát disponuje postupmi ako okamžite spevniť brehy, upraviť cesty. Všetko má ale limity a zadané kritériá.

Prvá priorita hoci aj pri povodniach je zásadne UAC: to som vysvetlil tu viewtopic.php?p=247506#p247506 . Táto cestná sieť zabezpečuje základnú obslužnosť štátu, respektíve základný chod štátu je zabezpečený týmto vymedzeným rozsahom cestného systému.

Skôr než legislatívnym a úradným postupom sa povenujem kritériám:

V závislosti od času vymedzeného na obnovu, rozsahu ničenia, síl a prostriedkov, ktoré sú v konkrétnom priestore k dispozícii a dostupnosti obnovovacieho materiálu sa obnova vykonáva v troch etapách:
* krátkodobá obnova na prejazd vozidiel rýchlosťou min. 20 km/h
* dočasná obnova na prejazd vozidiel rýchlosťou max. 40 km/h
* úplná obnova do pôvodného stavu

V rámci plnených úloh sa hlavná pozornosť venuje obnove:
- zemného telesa, malých cestných mostov
- malých umelých stavieb (priepusty, steny, odvodňovacie zariadenia)
- cestných mostov, s využitím projektovej dokumentácie
- cestných mostov, formou provizórnych mostov, po spracovaní projektu s využitím materiálu pohotovostných zásob alebo mobilizačných rezerv

Ak došlo k rozrušeniu cestnej komunikácie a jej obnova je časovo veľmi náročná, je výhodné tieto úseky obísť vybudovaním obchádzky. Pri stavbe obchádzky je treba:
- vytýčiť trasu obchádzky, upraviť zjazd a výjazd na komunikácii
- upraviť terén a odstrániť prekážky na trase objazdu v šírke min. 5m
- spevniť cestnú komunikáciu zhutnením povrchu a navezením štrkovej vrstvy

Krátkodobá obnova cestných komunikácií sa spravidla realizuje obnovou zemného telesa vhodným materiálom, ktorý z hľadiska smerových a výškových pomerov, ale aj únosnosti zabezpečí požadovaný podklad pre položenie vozovky so štrkovým krytom. Štrkový kryt musí byť dôkladne zhutnený. Kaliaca malta sa následne kropí a hutní. Dočasná obnova cestných komunikácií sa realizuje na základe zjednodušeného projektu, ktorý v období krízovej situácie vypracuje odborne spôsobilá osoba (štátom autorizovaný projektant, stavebný inžinier) na základe požiadaviek príslušnej časti štátnej správy alebo VÚC etc.

Pre činnosť pri obnove cestných komunikácií sa využíva dopravná technika, mechanizačné prostriedky, náradie a pracovné pomôcky s ktorými disponuje subjekt HM v stave bezpečnosti.
Plánovanie výstavby náhradných cestných prepojení na vodných tokoch v stave bezpečnosti je súčasťou opatrení vykonávaných na zabezpečenie rýchlej obnovy určených záujmových ciest. O vybudovaní, alebo zrušení NCP rozhoduje Generálny štáb ozbrojených síl SR. Základnou požiadavkou na zabezpečenie výstavby NCP na UAC je, aby v čo najkratšom čase po zničení stáleho mosta, mohla byť cestná doprava presmerovaná na náhradný objekt, ktorý by svojou konštrukciou čo najmenej ovplyvnil zníženie priepustnej výkonnosti UAC. Výber miesta v teréne sa vykonáva na rokovaní za účasti zástupcov MO SR, GŠ OS SR, MDVRR SR, príslušného orgánu vojenskej dopravy, vlastníka a správcu pozemnej komunikácie (SSC, NDS, a. s., alebo príslušná regionálna správa ciest, ktorá cestu spravuje na základe zmluvy so SSC), príslušného obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodného úradu pre životné prostredie, správcu vodného toku a obce v katastrálnom území, ktorej sa NCP plánuje.
badger-FB
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 23
Založený: 27. Dec 2021 23:31

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod badger-FB » 18. Feb 2023 23:43

S podrobnejším výkladom obsahu som niečo rozpísal. Na konci dňa budú rýchlejšie opravené cestné objekty. :wink: EÚ sa snaží zvrátiť roky zanedbávania výdavkov na zlepšenie cestnej a železničnej dopravy s cieľom presunu vojakov a tankov. Cvičenia a presun obrannej techniky zo západu na východ ako aj presun bojových delostreleckých skupín do najviac ohrozených častí východnej hranice NATO ukázali skutočný stav ciest v Európe, aj keď na neho už mnoho rokov poukazuje Pentagon. Riziko, že sa nepodarí zachovať mier stúpa a EÚ nemôže čakať na nové prísuny peňazí v schéme CEF po roku 2028.

Military Mobility: EU proposes actions to allow armed forces to move faster and better across bordershttps://transport.ec.europa.eu/n ... 2-11-10_en

MEPs adopt EU budget 2023: focus on Ukraine, energy and recovery
https://www.europarl.europa.eu/news/en/ ... d-recovery

Action plan on military mobility 2.0 (2022 - 2026)
https://defence-industry-space.ec.europ ... %202.0.pdf

V rozpočte na rok 2023 EÚ schválila pre CEF 3 miliardy eur a pre Military Mobility 616 mil. Je to medzičasom zvýšenie o 100% - polovica na cesty, polovica na železnice.
https://ec.europa.eu/commission/pressco ... ip_22_6785

Ako sú na tom mosty na Slovensku je vidieť v štatistike SSC: https://www.cdb.sk/files/documents/cest ... abulka.jpg - 20 ročná degradácia

resp. Grafické prevedenie: https://www.cdb.sk/files/documents/cest ... s_graf.jpg :!:

už za mesiac budeme vedieť stav, kam sa to posunulo za rok - pričom v roku 2022 bolo viac peňazí pridelených na údržbu mostov, tak by to mohlo byť vidieť :wink:

Pohľad mocnosti dôležitej pre EÚ: USA:

EÚ sa nemôže extra spoliehať sama na seba. To nie je nejaké múdre konštatovanie, to je logika, ktorá vychádza zo stavu vecí, že sa o bezpečnosť v EÚ starali USA. Národné armády sa hrali každá na svojom piesku podľa svojich záujmov (Francúzsko, Taliansko), v Nemecku pôsobila práve silná Amerika a stav vojska vo východnej EÚ nebola bohvieaká. Úroveň cestnej infraštruktúry je ale zlý aj na západe. Stav nemeckých mostov, slabé riešenia medzi prístavmi a cestnými koridormi vo Francúzsku v napojení na zvyšok EÚ, stav talianskych mostov je nedomyslený. Čím viac na východ, tým horší stav. Základná únosnosť našich mostov neodpovedá potrebám, aké na nás kladú spojenci. Kde aj teoreticky je odpovedajúci most, tak vinou zlej údržby je na ňom zakázaný tranzit alebo v lepšom prípade zníženie povoleného zaťaženia. Takže preprava nejakej 80t súpravy s U.S. tankom nehrozí. Problematická by bola aj ľahšia verzia iných strojov do 60t. Preto je snaha o presuny na našom území po železnici.. z toho celkového pohľadu to čo sa šetrilo za desiatky rokov sa musí teraz platiť aj s úrokmi. To isté Nemci, to čo ušetrili na armáde a nadmerné vsádzanie do ruských energií sa vracia naspäť. Podstatné sú následné rozhodnutia a Nemci sa spamätali veľmi rýchlo. V Nemecku pôsobia Američania v prístavoch a na osi do Poľska. Dopravne sa vypli aj kamery na diaľniciach, aby sa nedalo len tak sledovať čo sa kam preváža. Pre Nemcov je potom dôležitá už len os na Holandsko. ČR/Fr sú pre nich vedľajšie trasy. Tomu sa prispôsobujú konvoje tam, ktoré bežne majú aj 2000 kusov techniky, po 40-70 kusoch.

Známy výrok: ak chcete mier, pripravte sa na vojnu odpovedá dnešku. To neznamená, že sa bude viesť vojna na našom území. To v podstate nepripadá do úvah, preto je nevyhnutné ju udržať mimo nášho územia. (ak by mala byť na našom území, bola by na širokom území, bavíme sa o inom druhu konfliktu).

Je ešte známejší výrok, ktorý sa používa v sekciách pre vojenský mobilitu: Mať lepšiu armádu nemá veľký význam, ak ju nedokážete rozhýbať. EÚ to nechcela v 2022 počúvať, lebo každý veril v nejaký rýchly koniec. Skutočnosť je opačná a rozpočet pre vojenskú mobilitu stúpol v 2023 o 100% z pozície centrálneho rozpočtu a v národných sa to nateraz spočítať nedá, ale infraštruktúrne rozpočty v doprave vo väčšine európskych štátov stúpajú. Ak sa aj nestavia, tak sa udržala alebo zvýšila kapitola údržby a rekonštrukcie. Sú štáty, v ktorých armáda priamo spolupracuje s doteraz civilne zameranými úradmi. Napríklad Bundeswehr sa prepojil v projektovaní do budúcnosti a už odteraz s ich diaľničnou Autobahn. Podobnú schému majú v Británii na National Highways. Armáda diktuje, čo je priorita a čo sa má robiť a zároveň chce, aby niečo bolo v ďalších rokoch preprojektované. Všeliaké križovatky, mosty etc. Podobná situácia je v Španielsku medzi ministerstvom (MITMA) a armádou. ... U nás? Zbytočná debata pre krajinu, ktorá desaťročie rieši ako spojiť dve cestné inštitúcie. :roll:

EÚ má vytýčené hlavné koridory. Dodnes nestoja. Má vytýčený program CEF na prepájanie štátov, ale bol znížený, neplní zadané ciele a je navyše v celkovej nedostatočnej výške oproti tomu čo všetko sa má postaviť. Je snaha prepnúť pozornosť na Rail a Road Via Baltica. Musí sa do 2030 zrealizovať severo južné prepojenie Pobaltia s Rumunskom. Posilniť strategické slabiny ako Suwałki Gap, čo je územie medzi Poľskom a Litvou alebo v Rumunsku. V tom druhom prípade sa sústreďujú už dnes veľmi významné americké sily. Koho by to zaujímalo viac, tak môžem doplniť, že je tam kontigent tisíciek vojakov z USA čo najbližšie k Ukrajine. Keby malo prísť k niečomu ťažko predvídateľnému voči NATO, tak do 8 minút leteckou cestou z Rumunska príde k masívnemu útoku na Krym a k vyčisteniu Čierneho mora. Rusko si je toho moc dobre vedomé, kde sú strategické sily NATO rozmiestnené v údernej pozícii (Nórsko, Rumunsko). Pred vojnou na Ukrajine tam boli zlomky, možno 10%. Rotácie z USA tvoria asi 4000 vojakov v Rumunsku, mandát bol predĺžený do jesene 2023. Je to pomerne diskutované, velenie tu už prevzal ** generál, ktorý má praktické skúsenosti z vedenia vojny a rozhodne podľa akejkoľvek udalosti veľmi rýchlo. Rumunsko zdvihlo svoj obranný rozpočet v tomto roku na 2,5% HDP, pričom už v 2021 mali 2%.

Americká generalita má výhrady k prepojeniam dopravných uzlov v Eúrópe: že sa síce dá poslať pomoc a technika z Ameriky, ale následne vzniká problém. Absencia napojení, prepojení. Blokuje to aj presuny medzi európskymi krajinami. A čím viac na východ, tým horšie trasy kvôli obmedzeniam.

EÚ si je toho moc dobre vedomá. Ani nie je v možnostiach vyčerpať miliardy na spoločnej úrovni naraz, preto sa skôr v úrovni NATO apeluje na národné programy pre mosty a cesty. Čo EÚ vyhotovila, tak to je odstránenie alebo zjednodušenie medzihraničnej prepravy pre tento rok s plnením do ďalších rokov a urýchlené schválenie grantov pre Pobaltie na železnice. Sú to ale desiatky mil. eur a potrebné sú miliardy, ale absentujú projekty. V tejto súvislosti bola preto podporená cez CEF príprava pre slovenskú R4. Stavebne možno dobehne naraz časť D3 a R4 o pár rokov, pretože rozpočty budú pre tieto spojenia stúpať. Teoreticky je možné, že D3 z podpory CEF pre cesty vypadne. Bude to záležať od postupov na R4. Je strategické, aby sa pokračovalo plynulo na obchvate Košíc, takže aspoň II. etapa obchvatu R2 (R4) je potrebná ako soľ. Úseky cez Maďarsko sú vpredu. Výstavba strategickej siete v Rumunsku sa tento rok masívne rozbehla a má pokryté financovanie.

Vojenská mobilita, železničná kapitola, dostane v 2023 čiatku 346 mil. eur.
zoznam: https://www.railwaypro.com/wp/increased ... cond-call/

Dobre si treba všimnúť, že z východnej línie tam absentujeme my. Maďari moc dobre uvedomujú čomu by mohli teoreticky čeliť a určite sa Maďarsko neplánuje politicky podriadiť pod iný štát. Bonus ich projektu bude mimoúrovňové priecestie.

Keby sme si tam dali aspoň pár mostov na hlavných tratiach, o ktorých vieme, že ani v 2035 ich nebudeme robiť. :oops:

V konečnom dôsledku sa zlepší kvalita cestovania. Pretože všetky hlavné vojenské koridory budú v EÚ výhradne na tých, ktoré používa civilný sektor. Škoda, že až takáto kríza prinúti kompetentných s tým niečo robiť.

Pre obranný program kontinentu je rozhodujúce odstránenie prekážok a podopretie tratí a mostov, ktoré používajú vojaci aj civilisti.

    Podopretie sa dá spraviť dočasne, ale aj trvalo. V druhom prípade je to ale mimoriadne neefektívne.
    Pri dočasnom prevedení sa dá ženijne konštrukčnými prvkami alebo konštrukčnými prvkami civilným sektorom. V druhom prípade to môže zabrať nadbytočný čas pri obstarávaní.
    Ženijne je samozrejme možné vybudovať alternatívne cestné - mostné prepojenie aj bez podopretia. Na jednorazový presun bez opakovania v krátkom čase je to určite lepší variant.
    Naša armáda sa na tieto úlohy pravidelne cvičí a efektivita je overená v praxi pri napr. povodniach, resp. aj po nich.

Diplomati EÚ a experti v NATO sa zhodli na potrebnej politickej podpore na navýšenie peňazí na vojenskú mobilitu s uprednostnením hlavne strednej Európy. Prednostne však viac menších projektov. Veľké sa budú zameriavať na nové schematické investície - koridory. Problémom sú len tie zdroje. Samotný projekt Rail Baltica sa odhaduje na 6 miliárd eur. Logicky ale stred Európy, lebo bojovať sa nezačne od západu. A ten západ má na východe potrebný priemysel a spracovateľské závody. :idea:

Za Slovensko: Mosty by potrebovali podľa kvalifikovaných odhadov asi 1,74 miliardy eur. (2018) Aj keby sa tá čiastka našla jednorazovo, tak technicky opravy zaberú aj s projektom minimálne 3 roky. Na časti mostov už treba rozšírenie, preložky sietí (rúry pri nich natiahnuté) a preto aj keby sa vyhlásilo mimoriadne opatrenie, aby sa urýchlil proces VO, tak je odhad, že by bolo potrebných 6-7 rokov. Nie je potrebné opraviť všetky mosty. (potrebný počet nevpíšem) Na druhú stranu, niekde je inflácia. Nateraz sa dáva čiastka okolo 30 mil. eur. Keby sa dávalo 40 mil. eur, tak ani za 20 rokov nevieme dať potrebný počet do poriadku. S tým, že za tento čas budú degradovať ďalšie mosty. Dostávame sa k tomu, že Slovensko bude musieť vedieť nájsť jednorazovú injekciu - v dĺžke trvania 3 rokov, podobne ako pri masívnom liatí asfaltu, tam to ide s tým, že prvé 2 roky venovať na prípravu a súťaže a aspoň 500 mil. eur za 5 rokov prestavať. Miera toho ako je to reálne je vidieť v rozpočtovaní. Naši politici budú kvákať o tom aké je to lepšie, než to bolo - ale to nikoho v uvedených štruktúrach nezaujíma a tam to ani nekvákajú.

Znížilo by to aj obchádzky pre tranzit, prinieslo by to celkový efekt v doprave a logistike. Nie že "len" pre prepravu vojsk.

Dosť krajín neplní tunely. Jediný cestný tunel Stratená bol komplexne modernizovaný v uplynulých rokoch. Tam my potrebu neevidujeme. (iná je situácia na železnici respektíve MHD v hl. meste)

Stav vozoviek nie je rozhodujúcim faktorom pre potreby vojenskej mobility. Tým sú skôr bodové závady v podobe zosuvov alebo zosúvania svahov, obmedzej použiteľnosti šírky ciest, čiže havarijné úseky na cestách. Aj toto sa v posledných rokoch skôr viac, než menej, darí riešiť.

Využiteľnosť ale pre naše potreby nie je v podstate Z-V smerom. Na to slúžia nadimenzované cestno-železničné možnosti. Ako spojenci by sme sa mali sústrediť na S-J cezhraničné prepojenie. Samotná východná hranica nepredstavuje riziko; nanajvýš pre tzv. zablúdilé strely. K tomu som sa vyjadril s príchodom do tejto témy, respektíve to môžem zopakovať viewtopic.php?p=248515#p248515 , pomerne krátko po invázii na Ukrajinu.

Na prípadné tvrdenie, že do začiatku konfliktu na Ukrajine rozpočet pre obranu nikto neplnil som toto vyvrátil viackrát, sumár som dal sem: viewtopic.php?p=247746#p247746

Situácia je taká, že niektorí v Európe už dávajú 2,5-3% a predtým nedávali ani 2%. A aj v tomto ohľade bude v júli 2023 summit a predpokladá sa diskusia o zvýšení 2%. :) Ostatne, zabezpečenie neutrality stojí viac. Zabezpečenie odstrašenia na území NATO a odvrátenia porážky na Ukrajine čo by v susedstve NATO tiež nie je zadarmo. V rámci toho sa pripravuje tak vyzdvihnutie modernizácie obrany v NATO a podpora obrany na Ukrajine - doteraz dominuje USA, ale bude snaha o zapojenie EU a celkovo ročné výdavky 100 miliárd vojenskej pomoci alebo 107 v usd. Pre väčšinu to nebude problém, lebo už v rozpočte 2023 majú vyše 2%. Ak sa zameriame na východnú časť Európy/NATO:

Poľsko 3% (respektíve 4%, premiér Mor. koncom januára informoval, že zvýšia výdavky na ďalšie systémy a pomoc pre Ukrajinu čo do toho započítajú), Estónsko 2,7%, Litva 2,52%, Rumunsko 2,5%, Lotyšsko 2,25%
Zaujímavosťou je, že Grécko znížilo vojenské výdavky: v 2022 to bolo 6,4 miliardy eur, v 2023 je plán na 5,7 miliardy (stále je to viac ako 2,5% HDP)
Maďarsko 2%, Turecko 2%, my 2%
pod 2% je Bulharsko (plán je po roku 2024)

Z obranných výdavkov len Pobaltie a Rumunsko financujú malé cestné programy. Pobaltie niektoré mosty a cesty k základniam ku kontigentom a Rumunsko zlepšuje nejaké cestné trasy vedúce k americkej základni a ďalším dopravným uzlom, tzv. narovnávanie trás. To si pamätám obdobné problémy pri Kuchyni s časťou U.S. techniky. :D Humvee sa nezmestilo šírkovo ani na polovicu cesty a väčšie kusy mali existenčné problémy pre neorezané stromy.. vždy lepšie cesty tam, než v NR kraji, kde je to samá "pravouhlá" zákruta, aj keď význam kraja v podstate upadol a samotné jeho centrum, ktoré má opodstatnenie, tak má dnes lepšie napojenie než vtedy malo. My tieto problémy máme skôr inde, ale operatívne sa priebežne riešia. SR má predsa len inú hustotu dopravnej siete a v dobrom prevedení oproti niektorým balkánskym krajinám.
badger-FB
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 23
Založený: 27. Dec 2021 23:31

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod badger-FB » 19. Feb 2023 00:29

Nadviažem ešte na to a doplním "nesprávne" príklady u nás. U nás sú nedostatky skôr taktického druhu, ak odmyslíme veľké projekty v podobe chýbajúcich diaľnic: sú hlavné ťahy, kde nie je alternatívny objekt. Ak prídeme o most na nejakom hlavnom ťahu v nejakom meste, tak spôsobilá obchádzka je aj 50 kilometrov. Jednoducho chýbajú 2. mostné prepojenia a tie pôvodné sú v zlom stave, často v centre mesta alebo k nejakému privádzaču. Čo bude znamenať aj problém so zásobovaním, čo v celkovo zhoršenej situácii je jednoduho katastrofálny výsledok s udržaním zásobovania. Reko takýchto mostov by mala mať prednosť. A stavať tie obchvaty, aby vznikli alternatívy, to už ale nie je ani na 10 rokov z celonárodnej úrovne. Naposledy to bol Hlohovec, ale všeobecne chýbajú mosty na rieke Váh, nepriaznivá je situácia s mostami v moc mestách Slovenska. Cez ne vedú hlavné ťahy..

Druhý taktický nedostatok je absencia udržania dobrého stavu v rovnakej trase. Stačí, že prejdete z kraja do kraja a prudko sa zmení stav cesty. To sa týka krajských prevedení. Z nejakého dôvodu je málo súvislých hlavných ciest, ale jeden kraj udrží jednu cestu k druhému v lepšom, než druhý, ktorý ju vedie lepšiu v inej trase. Chýba taká nejaká celospoločenská zhoda, ale deje sa to aj kvôli tomu kde kto a koľko ľudí žije. Zle sa potom plánuje trasa, ktorá počíta s odbočením "na vedľajšiu". A to sa týka zase aj autobusov a tranzitu v civilnom živote..

Tretí taktický nedostatok je v myslení SSC. Respektíve. Je jednoducho nonsens, aby sa opravovalo na pár desiatkach kilometroch po 3 kilometrové úseky na 5 miestach naraz. Na hlavnom ťahu. To je to čo sme videli na severe okolo Ružomberka, čo sme videli na južnom hlavnom ťahu, čo sme videli na Záhorí, to bol všade kolaps základných ciest počas celých mesiacov; bežne 6-9 týždňov vrátane príprav.

Štvrtý taktický nedostatok je v prevedení niektorých orgánov týchto reko- v tom ohľade, že sa nezosúladia geografické pomery a načasovanie. Nie je predsa možné, aby sa naraz rekonštruovalo na niektorom základnom ťahu aj Z-V aj S-J prepojenie. Zase sme toho boli svedkom na severe hneď v dvoch lokalitách (ZA-Kysucko, Oravsko-RK-BB), čo znamená že sme rozsekli a obmedzili stred. Potom nastala obdobná situácia v meste Holíč na západe územia s presahom do obce Kúty, rok predtým ťah I/51 až tak, že sa musela úplne odkloniť tranzitná doprava z tej cesty z nejakého dôvodu sa nezvládol manažment riadenia na alternatívnych trasách. Rovnako nastal štátny zásah do mesta Holíč, kde sme doporučili odklad rekonštrukcie jednej ulice, aby sa naraz nezačali dve základné cesty (v tomto prípade I/2 a I/51) čo v kombinácii s kontrolami na hraniciach s ČR spôsobilo kolaps aj s jednou reko. Rovnako tak bolo doporučenie odložit reko na HP tak, aby sa naraz nerobili 2 úseky. Aj tak to tam speje k tomuto bodu. Doslova sa museli mesto s firmou dohodnúť na úprave v poslednej chvíli, lebo múdra SSC to nedomyslela napriek tomu že postupy poznajú. Deje sa to stále, len sa to územne posúva do iných území. "máme peniaze tak hurá do toho" tak asi tak.. zásadne sa nerobia anblok opravy ale dľa ťahu.

Strategické chyby sú, ak sa postaví most, ale nie ďalší kus cesty. Príklad Komárna. Ak sa postaví diaľnica, ale privádzače k nemu už nie. Problém Spiša. To nie je o základniach, ale o nevyužití zlepšenia napojenia na strategické ťahy. Na dlhých tranzitných trasách je totiž potom jedno, že niekde je most, keď sa využíva len pôvodná cestná sieť, ktorá nevyhovuje. Detto keď niekde sa stále musí ísť do mesta ako keby tam to mesto ani diaľnicu nemalo pri sebe. Aj keď sa s tým v plánoch počíta.

A ako nazvať to, že sa prekategorizuje nejaká cesta na vyšší parameter, ale technicky sa na nej nič nezmení a často neodpovedla ani tomu v čom bola vedená.. neviem napísať slušne. Papier síce znesie, ale skutočné plnenie tie cesty aj tak nezvládnu. Preto potom je značný nesúlad medzi "mapami" - "doporučenými trasami (navigácia, tranzit, ADR" - "vojenskými trasami" (ktoré idú občas po "horšej ceste než po lepšej, viditeľne na mape, ale realita tomu neodpovedá). Preto ani neplatia zaužívané rýchlostné časy pre záchr. zložky podľa významu cesty, lebo význam neodpovedá norme. Alebo a to je horšie, skutočnosť stavu komunikácie neumožňuje rýchlostné možnosti vozidiel ani podľa významu ani podľa normy.

A to sa nezmenilo ani za 3 dekády. Slovensko prvú dekádu ťažilo z minulosti, potom sa transformovalo, všelikde vstúpilo, papierovo všetko plní, ale nežije podľa toho. Výsledkom je aj to, čo som uviedol, a síce že síce je ťažisko na tej časti Európy, kde sa nachádzame aj my, ale my z tých pridelených peňazí skoro nič nečerpáme. Krajina na pohľadanie..
badger-FB
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 23
Založený: 27. Dec 2021 23:31

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod badger-FB » 14. Mar 2023 19:10

Niečo k mimoriadnym udalostiam armádneho významu. Problémy v prekonaní chýbajúcich úsekov cestnej siete by riešili ženisti. V roku 2021 vzniklo velenie ženistov v Seredi. Transformovala sa hierarchia, nie však samotné organizačné činnosti práporov. (Sereď, MI)

pontónová súprava
https://www.valka.cz/CZK-Tatra-815-PMS- ... ava-t13531

na str. 5-8 sa dá pochopiť, prečo toľká obsluha: https://www.mod.gov.sk/data/files/1358.pdf (cvičenie cez Váh aj inde je natrénované)

Úloha slovenských ženistov je ďaleko širšia, no vo vzťahu k cestám obmedzená. (inak zabezpečujú prakticky aj ďalšie činnosti v dopravnej nadväznosti: výstavba leteckých dráh, spevňovanie brehov etc.)

OSSR by potrebovali v tejto časti vojska modernizáciu viac ako soľ, na medzinárodných misiách sa spolieha na zapožičanie techniky, ktorú modernejšie armády majú a o našich členich sa vie, že dokážu divy, takže ju zo solidarity vždy dostali.

HaZZ, vodohospodári a sklady št. hm. rezerv sú dobrí na civilnejšie časy - a na lepší stav mostov, na Slovensku stúpa počet mostov, ktoré sú na tom zle, príde horšia povodeň a odplaví ich alebo prinajmenšom ťažko poškodí a v tej chvíli kým sa postaví náhradný most, tak bude nevyhnutné improvizovať, semaforom jedným pruhom ale predsa len bude potrebné dlhé a odolné konštrukcie
badger-FB
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 23
Založený: 27. Dec 2021 23:31

Re: Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Odoslaťod pa3ck » 24. Mar 2023 13:23

https://www.facebook.com/groups/3639501 ... 4720092699
Tu asi niekto podcenil prípravu prejazdu konvoja
pa3ck
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 947
Obrázky: 18
Založený: 30. Máj 2018 09:34
Bydlisko: VT/BA

Predchádzajúca

Naspäť na Cestná sieť

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 12 hostí.