Pracujú na Višňovom a v hľadáčiku majú Volvo: veľké súťaže n

[Eternal]

Pracujú na Višňovom a v hľadáčiku majú Volvo: veľké súťaže na dodávky do fabriky prídu čoskoro, vraví manažér

V rozhovore so zástupcom riaditeľa firmy PPA Controll Erikom Vicenom sa dozviete:

• Ako je na tom spoločnosť s dodávkou technológií do tunela Višňové a kedy by svoju časť práce mali odovzdať.
• Kedy by sa malo začať tendrovať vybavenie do fabriky Volvo pri Košiciach.
• S akými problémami sa spoločnosť stretávala pri elektrárni v Mochovciach a aké práce prebiehajú na štvrtom bloku.
• Ako vojna na Ukrajine spomaľuje veľký medzinárodný energetický projekt vo Francúzsku.
• Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.


Kto je Erik Vicena
Vyštudoval energetiku na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V skupine spoločností PPA Controll začal ako obchodný riaditeľ v dcérskej firme PPA Energo. Od roku 2018 zastáva funkciu zástupcu generálneho riaditeľa pre obchodné záležitosti PPA Controll a od roku 2019 je členom predstavenstva.

Dodanie technológií do tunela Višňové je zatiaľ váš pravdepodobne najväčší kontrakt so štátom. Stavenisko ste prevzali 16. októbra. Prekvapilo vás niečo?
Za posledné obdobie ide o náš najväčší kontrakt za viac ako 54 miliónov eur, ktorý sa skladá z investičnej ceny a zo sumy za servis na osem rokov. Od prvého dňa tu realizujeme práce v zmysle zmluvných podmienok. Začali sme s projekčnými prácami a vykonávame všetky potrebné administratívne činnosti týkajúce sa poistného a iných náležitostí vyplývajúcich zo zmluvy. Zatiaľ nás neprekvapilo nič.

Ide o zložitý projekt. Takýto dlhý tunel na Slovensku zatiaľ nebol realizovaný. Iná vec je, že stavba sa preberala po predošlom zhotoviteľovi, čo komplikuje úlohy, a opravy musela robiť aj Skanska. Máte skúsenosť s dielom, pri ktorom dostanete stavbu „z druhej ruky“?
Najzložitejší proces v rámci zákazky je koordinácia všetkých subjektov, dodávok a prác, ktoré sa vykonávajú. Pri inštalácii technológie budeme musieť úzko spolupracovať s dodávateľmi stavebných častí. Aj keď je koordinácia náročná, ide prakticky o rovnaký proces ako na všetkých obdobných stavbách, s ktorými máme skúsenosti.

Má stavba nejaké špecifiká alebo problematické časti? V minulosti sa spomínalo vetranie, kde bolo v hre viac riešení.
V tendri sme dostali základné zadanie, z ktorého vychádzame. Kontrakt je riešený formou „naprojektuj a urob“. Koncept vetrania je už daný, ale detaily jeho realizácie ostávajú na víťazovi tendra. Samotný tender bol veľmi náročný. Termíny sa posúvali a my, ale aj ostatné firmy sme kládli veľmi veľa otázok. Počas vypracovávania ponuky sme boli vždy v rámci možností informovaní o vývoji na stavbe. Zo získaných odpovedí a z obhliadky stavby sme sa dokázali pripraviť a zvážiť tieto faktory v ponuke.

Vývoj stavby naďalej pokračuje. Až po reálnom nástupe na stavenisko sme sa dostali k najnovším informáciám. Vďaka tomu sme mohli začať s projekčnými a prípravnými prácami. Momentálne postupujeme podľa plánu a nenarazili sme na žiadne neprekonateľné problémy. Ak sa niečo vyskytlo, išlo o komplikácie, ktoré sme očakávali.

Podľa kontraktu by sa mala začať implementácia techniky vo februári. Sú to len tri mesiace. Vidíte to ako reálny scenár?
Vidíme to reálne, keďže sme podpísali kontrakt. Pre nás najdôležitejším faktorom je vo veľmi krátkom čase realizovať projekčné práce. Musíme ich koordinovať so stavbou a s možnosťami, ktoré nám stavba ponúka. Len čo budeme mať pripravený realizačný projekt, začneme s postupným objednávaním danej technológie.

Podľa harmonogramu by ste mali dielo odovzdať v apríli 2025 do skúšobnej prevádzky. Je aj tento termín pre vás dosiahnuteľný?
Náš harmonogram počíta s obdobím 18 mesiacov od podpísania zmluvy. Stavbu sme prevzali, kontrakt je platný a s ním aj podpísaný časový plán.

Expert na tunely a bývalý poradca na ministerstve dopravy Ján Kušnír tvrdil, že problémy môže predstavovať vedenie káblovej siete, keďže nemusí mať dostatok miesta, a možno budú nutné aj ďalšie zákroky v stavebnej časti. Vnímate to ako reálny problém?
Čo sa týka stavebnej časti, tam nevidíme do hĺbky. Problémy s betonážou sa nás netýkajú. Previazanosť technickej a stavebnej časti sa najviac ukáže až pri realizácii konceptu vetrania. Pristupujeme k tomu s rešpektom, no vždy vychádzame z našich skúseností. Pracovali sme na rôznych projektoch, ktoré formovali naše know-how. Využívame najmodernejšie technológie, ktoré sú na trhu dostupné. Vedenie a realizáciu projektu majú na starosti naši najskúsenejší ľudia. Ponuka, ktorú sme dali, je zvážená do posledného detailu. Myslím si, že sme dobre pripravení.

Na ktorých tuneloch ste pracovali v minulosti?
Prvým projektom v tomto segmente bolo dodanie riadiaceho systému pre tunel Branisko. Neskôr sme dodávali technológie aj do tunela Horelica a Bôrik. Pracovali sme aj na dôležitých komponentoch v tuneli Považský Chlmec. Išlo o premenné dopravné značenie, informačný systém a elektrickú požiarnu signalizáciu.

Výraznou mierou sme sa podieľali aj na centrálnom riadiacom systéme, ktorý monitoruje a riadi priľahlé diaľničné úseky a tunely. Za zmienku stojí aj nedávno odovzdaný projekt najmodernejšieho tunela Bikoš, kde sme figurovali ako generálny dodávateľ technologického vybavenia a projektovej dokumentácie na vykonanie prác. Okrem toho sa podieľame aj na technologickom vybavení diaľnic.

Vedeli by ste to priblížiť?
Naším najvýznamnejším projektom v tomto odvetví bol 44-kilometrový diaľničný úsek D1 medzi Hornou Stredou a Trnavou. Zastarané plechové značky sme nahradili premenlivým dopravným značením.

Úsek sme ďalej kompletne vybavili napájaním, komunikačnou infraštruktúrou, kamerami, riadiacim systémom, operátorským pracoviskom, sčítačmi dopravy a meteostanicami. Na prvý pohľad nezaujímavé systémy sú kľúčové v prípade výnimočných okolností, akými sú dopravné nehody.

Riadiace centrum vie takmer okamžite prispôsobiť diaľnicu vzniknutej situácii. Dokáže veľmi jednoducho presmerovať dopravu a premenlivým dopravným značením upozorniť vodičov na aktuálny stav na ceste. Predstavuje výraznú bezpečnostnú a prevádzkovú výhodu, pričom zachováva komfort účastníkov cestnej premávky.

Spomenuli ste Branisko ako prvé veľké dielo, ktoré ste vybavili technológiami. Tunel sprevádzalo množstvo káuz v súvislosti so zle vykonanými stavebnými prácami. Medializované informácie hovorili o kábloch ponorených vo vode. Stretli ste sa s týmto problémom?
Ide o prvý tunel na Slovensku, na ktorom stále pracujeme, a to v oblasti údržby riadiacich systémov. K týmto problémom neviem poskytnúť presné informácie, keďže sa tunel Branisko realizoval ešte pred mojím príchodom do spoločnosti. Je však nutné si uvedomiť, že na každej stavbe sa vyskytnú problémy, ktoré sa musia odstrániť. Pri tuneloch to platí dvojnásobne, keďže tunel je stavba, pri ktorej sa kladie veľký dôraz na bezpečnosť. Každoročne preto podlieha revízii a údržba musí spĺňať prísne bezpečnostné normy.

Pri tuneli Višňové ste rovnako viazaní kontraktom na údržbu a servis systémov. Bude si podľa vášho názoru vyžadovať väčšiu pozornosť než ostatné tunely?
Naša ponuka zahŕňa pravidelnú údržbu a servis na osem rokov. Znamená to pravidelné odstávky jednej rúry, keďže Višňové je dvojrúrový tunel. Konečná podoba odstávok závisí od plánu údržby a skúšok. Na servis tunelov je vyhradený veľmi krátky čas, ktorý môžeme rátať v hodinách, respektíve v dňoch, keď prebieha príprava všetkých údržbových prác. V tomto čase sa vykonáva aj čistenie tunela a stavebná údržba. Našou zodpovednosťou je kontrola a revízia všetkých funkčných častí, ktoré sa budú vykonávať raz ročne ako pri všetkých tuneloch na Slovensku.

Momentálne neprebiehajú práce na centre údržby, odkiaľ má byť tunel riadený. Nie je o ňom zmienka ani v prebiehajúcich súťažiach. Bude to znamenať dodatočné náklady a práce, ak sa nepostaví v blízkej budúcnosti?
Každý tunel má k dispozícii svoje riadiace centrum. Rovnako to bude aj v tomto prípade tunela Višňové. Operátorské pracovisko bude zriadené na západnom portáli. Stavebné práce však nie sú predmetom našej zmluvy.

Na svojej stránke uvádzate široké portfólio činností, do ktorého patria aj dodávky technológií pre automobilky. Aktuálnou témou je príchod a výstavba novej fabriky Volvo, ktorá prináša do regiónu aj príležitosti pre mnohých subdodávateľov. Vidíte v tom potenciál nového projektu?
Túto tému pozorne sledujeme. Náš core biznis spočíva v dodávkach konkrétnych technológií do špecifických hál, či už ide o montážne haly, alebo lakovne. Ako spoločnosť sme sa podieľali na dodávkach pre lakovne vo všetkých automobilkách na Slovensku. V konkurenčnom Volkswagene sme nedávno ukončili rozšírenie haly H1 a H7.

Volvo je momentálne v štádiu prípravy infraštruktúry, na ktorej nebudeme participovať. Vieme, že niektoré časti už robí istá stavebná firma, ktorej sme plne k dispozícii. Zákazka sa však pre nás rysuje až vtedy, keď máme istotu podpísaného kontraktu. Prvé vážne tendre očakávame začiatkom budúceho roka. Momentálne neviem povedať viac.

Pri týchto fabrikách, ako aj pri tuneloch má vaša spoločnosť vysokú úspešnosť. Je to tým, že prakticky nemáte v regióne konkurenciu?
Vôbec nie. Konkurencia je, naopak, obrovská. Vnímame ju a pristupujeme k nej s veľkým rešpektom a vážnosťou. To, čo nás oddeľuje od našich konkurentov, sú bohaté skúsenosti s dodávkami pre automobilový priemysel a naša schopnosť prispôsobiť ponuku špecifickým potrebám zákazníka. Automobilovému priemyslu kraľuje systém dodávok „just in time“.

Nie je tu priestor na poruchy či odstávky. Technológie musia byť stopercentne spoľahlivé. Všetky subdodávateľské reťazce sú podľa toho nastavené, keďže ide o veľké projekty s veľkým množstvom práce. Dnes vo firme zamestnávame viac ako 850 ľudí, inžinierov, ktorí disponujú množstvom skúseností. Ide o naše know-how, ktoré nás diferencuje na mape konkurencie.

Okrem toho patríte aj medzi dodávateľov energií do priemyselných parkov.
Pôsobíme ako skupina spoločností PPA Controll, ktorej každá súčasť pracuje v inej oblasti energetiky. Prevádzkou miestnych distribučných sietí a dodávkou energií v priemyselných parkoch sa zaoberá naša dcérska spoločnosť PPA Power DS, ktorá svoje služby komplexnej správy, dodávok a distribúcie energií, energetických auditov a optimalizačných služieb realizuje vo viacerých priemyselných parkoch, obchodných centrách a spoločnostiach naprieč Slovenskom.

Snaží sa v maximálne možnej miere využiť miestne energetické zdroje a budovať microgrid siete, aby zabezpečila čo najoptimálnejšie energetické podmienky pre zákazníkov.

Máte za sebou aj bohaté skúsenosti v energetike. Nedávno prebehlo otvorenie tretieho bloku v Mochovciach. V čom spočívalo vaše pôsobenie na výstavbe? Stretli ste sa tu s nejakými komplikáciami?
PPA Controll sa podieľa na výstavbe Mochoviec od roku 1987, ktorý je zároveň celkovým začiatkom výstavby. Naše činnosti zahŕňajú projektovanie, dodávky zariadení, montážne práce vrátane funkčných skúšok automatizovaných systémov merania a riadenia.

Počas výstavby tretieho a štvrtého bloku sme dodali viac ako dvetisíc polí rozvádzačov, 1 500 kusov menších technologických skriniek, takmer päťtisíc kusov prevádzkových meracích prístrojov a položili sme viac ako dvetisíc kilometrov káblov, čo je zhruba 22-tisíc kusov káblov v technologických priestoroch elektrárne.

Aktívne sme sa podieľali na spustení tretieho bloku do prevádzky, pričom na funkčných blokoch zabezpečujeme generálne opravy počas odstávok. Momentálne nás čakajú práce na dokončení štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce.

Predsedníčka Úradu jadrového dozoru Miriam Žiaková v rozhovore pre týždenník Trend uviedla zistenie, že pri stavbe Mochoviec sa v minulosti najímali firmy, ktoré nedisponovali dostatočnými skúsenosťami. Išlo o firmy, ktoré predtým, zveličene povedané, zvárali možno ploty pri záhradkách. Aký problém to predstavovalo pri výstavbe Mochoviec? Stretli ste sa aj vy s nekvalitne odvedenou prácou?
Podobných informácií je na trhu veľa. O ich pravdivosti však môžeme len polemizovať. Atómová elektráreň je dielo, ktoré spadá pod špecifické kvalitatívne normy. Každá firma pracujúca na jadrovej elektrárni musí spĺňať určité podmienky. Zaručiť sa viem len za našu spoločnosť. Na dostavbe Mochoviec sa podieľa jedna z našich najväčších dcérskych spoločností PPA Energo. Kladieme dôraz na kvalitný personál a vyškolených expertov, ktorí patria medzi špičku vo vykonávaní kvalifikovaných prác.

Rozumiem, ale aj elektráreň je predsa len dielo, kde jednotlivé časti realizuje množstvo firiem, a tak na seba vždy nadväzujú.
Samozrejme, stretli sme sa aj s takýmito prípadmi. Niektoré z nich boli aj medializované. Išlo o komplikácie v prípade dodávok tovaru, ku ktorým sa však neviem vyjadriť. Opäť zdôrazňujem, že pokiaľ riešime dodávky my, naše zariadenia vždy disponujú nutnými certifikátmi a sú podrobené skúškam s testom funkčnosti. Všetky dokumenty k týmto zariadeniam následne predkladáme.

V minulosti riadil výstavbu taliansky ENEL. V roku 2016 nastúpila do vedenia skupina EPH. Nastal nejaký rozdiel v manažovaní stavby?
Taliansky ENEL vniesol do projektu manažment, ktorý bol poznačený fluktuáciou personálu na pozíciách manažérov. Aj keď dnes je už doba iná, nepovedal by som, že nás to nejako ovplyvnilo. Rozbehnuté procesy len ťažko zmeníte od základov.

Nezmenilo sa tempo príchodom nového manažéra?
Samozrejme. Dokázal projekt dotiahnuť do úspešného konca. Musíme si uvedomiť, že generácie, ktoré pracovali na výstavbe, sa niekoľkokrát vymenili. Každý si musí ich prácu zhodnotiť sám. Jednou z citeľných komplikácií bolo zbrzdenie projektu po havárii vo Fukušime, ktorá prinútila na projekt aplikovať „postfukušimské“ opatrenia. Znamenalo to inštaláciu množstva dodatočných technológií a dostavieb. Týkalo sa to aj nás, a to vo forme zmien v elektrike a napájaní.

Stíha sa otvorenie štvrtého bloku na avizovaný rok 2025?
Podľa medializovaných informácií by mal byť blok odovzdaný v polovici roku 2025. Aj keď ide len o mediálnu informáciu, vidím tento termín reálne. Z našej strany sú splnené všetky dodávateľské povinnosti a čakajú nás len minoritné práce, ktoré súvisia s tým, ako sa budú spúšťať technológie a prebiehať skúšky. Inými slovami, sme pripravení.

Nekomplikovala dostavbu vojna na Ukrajine a ruské sankcie? Príkladom je spoločnosť Škoda JS. Tá mala ruské zázemie až po Gazprombanku. Fungujú Mochovce prevažne na ruských technológiách?
Dosah vojny na Ukrajine pocítil každý, či už priamo, alebo nepriamo. Minimálne sa to prejavilo v raste cien materiálov, odkladoch termínov dodávok a náraste cien energií. Najviac sme pocítili práve ceny energií a zasiahli nielen nás, ale aj všetky participujúce firmy. Palivo je ruské.

Prapôvodný koncept zariadení je postavený na ruskej technológii, ktorá sa v priebehu rokov modernizovala a vylepšovala o všetky bezpečnostné systémy moderných elektrární. Ak máte projekt z určitého historického obdobia a musíte ho pretransformovať do modernej doby, ide o úlohu, ktorá je poznačená mnohými komplikáciami. Zároveň ide o naozaj obrovskú stavbu, ktorej sa problémy jednoducho nevyhnú. Tretí blok je však už úspešne spustený, aj keď si vyžiadal enormné množstvo času a práce.

Pracovali ste aj na niektorých zahraničných elektrárňach. Máte takéto zahraničné energetické projekty rozbehnuté aj teraz?
Projekt ITER momentálne patrí medzi naše najzaujímavejšie zahraničné aktivity. Ide o jedinečný experimentálny termonukleárny projekt fúzneho reaktora vo Francúzsku, na ktorom sa podieľa 35 krajín. Ďalej sú to mnohé ekologizačné projekty, medzi ktoré môžeme zaradiť štyri spaľovne tuhého komunálneho odpadu vo Veľkej Británii.

Významný je pre nás aj prienik na nemecký trh, kde momentálne pracujeme na Tesla Gigafactory v Berlíne. Len okrajovo spomeniem naše ďalšie energetické projekty na Kube a vo Venezuele. Zaujímavý je aj domáci projekt zvýšenia energetickej účinnosti a ukončenie uhoľnej prevádzky Teplárne v Martine, rovnako ako výstavba nového energetického zdroja v Cukrovare Sereď.

Mohli by ste priblížiť projekt ITER?
Dnes tu participujeme na dvoch kontraktoch. Projekt financuje 35 krajín. Keďže ide o prvú elektráreň tohto typu, má projekt výskumný, resp. experimentálny charakter. Snahou je náhrada a možná perspektíva výroby elektriny fúznou reakciou. Menšie fúzne reaktory nájdeme už dnes v Anglicku či susednom Česku. Výkon tohto reaktora je však zrovnateľný s výkonom jadrovej elektrárne. V prípade úspešnosti projektu sa reaktor následne prevedie do fázy používania a môže sa stať energetickým zdrojom budúcnosti. Samozrejme, len v prípade, že projekt prejde experimentálnou fázou. Plánuje sa na rok 2033 a možno aj neskôr.

Prebiehajú tam už teraz nejaké práce?
Momentálne sa buduje celý reaktor a elektráreň. My pracujeme na jednom projekte s partnerskou firmou Fincantieri z Talianska, kde vykonávame montáž komponentov technológie napájania a zároveň bezpečného vedenia a neutralizovania nahromadenej energie vytvorenej jadrovou fúziou v tokamaku. Ide o špecifické vodiče chladené vodou, ktoré bežne nie sú používané.

Okrem toho sa nám podarilo podpísať rámcovú zmluvu na vývoj, výrobu a dodávku špeciálnych rozvádzačov, ktoré sú odolné proti vysokému magnetickému poľu v okolí tokamaku. Rozvádzače majú špeciálny dizajn a problémom bolo vôbec nájsť laboratórium, ktoré by dokázalo vyvinúť také veľké magnetické pole a otestovať funkčnosť, ale podarilo sa. Vďaka našim skúsenostiam a referenciám z jadrového programu sme úspešní v pravidelne vypisovaných tendroch.

Nerysujú sa tu problémy v súvislosti s geopolitickou situáciou?
Jedným z prispievateľov je aj Rusko. Ak sa vrátime k otázke, čo spôsobila vojna na Ukrajine, jej dôsledkom je napríklad aj mierne zabrzdenie tohto projektu. O politike nechcem hovoriť. Na jednej strane sú sankcie a na druhej stojí medzinárodný projekt, ktorý financujú všetky zúčastnené krajiny na vedeckej úrovni. Dodávky na tento projekt meškajú. Zatiaľ stále chodia, aj keď citeľne pomalšie.

Stretli ste sa s podobnými prípadmi aj na Slovensku?
V rámci našej dostavby blokov tri a štyri v Mochovciach bol kedysi dizajn postavený prioritne na ruskej technológii. Keď sme však nedávno realizovali dodávku snímačov a meracej techniky na základe noriem a kvalifikácie, išlo o prístroje dodané z Európy alebo z USA. Pri náhradách sa vždy vynára otázka: Ako rýchlo nájdete vhodnú náhradu a koľko bude stáť?

Nemali ste teda silné dodávateľské vzťahy s ruskými firmami?
Ako som už spomínal, mnoho komponentov v jadrovom programe má svoj pôvod v Rusku. Komponenty sú však dostupné aj na iných trhoch.

Ceny sa však líšia.
Ťažko hodnotiť správnosť nazerania na cenovú hladinu, obzvlášť pri takýchto projektoch. Napríklad gro ťažby špeciálnej chrómovej ocele som vždy vnímal tak, že má svoj pôvod v Rusku. Následne sa musí kúpiť celá ťažba a neskôr sa využije na spracovanie komponentov.

Spomínali ste význam prieniku na nemecký trh. Plánujete expanziu aj do iných krajín?
Áno, na nemeckom trhu už pôsobíme. Čo sa týka celoeurópskeho trhu, len nedávno sme podpísali kontrakt na dodávku do anglickej atómovej elektrárne Hinkley Point C. Európsky priestor je nám známy a Slovensko postupne prerastáme. Máme dcérske spoločnosti aj v Maďarsku či na Ukrajine. Značnú časť svojich výnosov už zabezpečujeme zo zahraničia.

Rozumiem, no myslel som skôr na novú akvizíciu.
V roku 2021 sme uskutočnili úspešnú akvizíciu firmy Liv Elektra, ktorá pôsobila na slovensko-českom trhu so zameraním na oblasť veľkej energetiky. Špecializuje sa na výstavbu trafostaníc a rozvodov, čo je dobrý doplnok do nášho portfólia. Každoročne hodnotíme a zvažujeme akvizičný potenciál na trhu. Aj dnes vyhľadávame rozumné možnosti akvizície. Rozumná akvizícia pre nás znamená, že ideme smerom, ktorému rozumieme. Nemá pre nás zmysel kupovať firmu na asfalt. Držíme sa našej vlastnej cesty.

Nemyslím to ani tak z hľadiska nabaľovania portfólia, ale skôr z hľadiska akvizície firmy, ktorá má praktický záber ako vy, no nachádza sa v inej krajine Európy alebo sveta.
Momentálne sa na akvizíciu mimo Európy nepozeráme. Náš primárny priestor na nové možnosti je európsky priestor a dôraz kladieme na spoločnosti, ktoré nájdeme na Slovensku. Prezradím len to, že ide o firmy, ktorá sú nám v našej oblasti blízke.

Autor: Tomáš Garai
Zdroj: HNonline.sk