Relatívna nezamestnanosť Slovenska podľa okresov v roku 2018 (Slovensko: 0.00; miera nezamestnanosti bola v roku 2018 6.2 %).
Rozdelenie Slovenska na „rozvinutý západ“ a „zaostávajúci východ“ vzniklo veľmi rýchlo na konci 90. rokov 20. storočia a už zhruba 25 rokov je stabilné. Čo to pre nás znamená?
Rozdiely a disparity
Pojem „disparity“ sa na rozdiel od pojmu „rozdiely“ vzťahuje na dôležité vlastnosti regiónov, najčastejšie na úroveň ich ekonomiky a sociálneho života. O „regionálnych disparitách“ začneme hovoriť až vtedy, keď sú rozdiely medzi regiónmi veľké, hrozia sociálne nepokoje a zaostávajúce regióny už nie sú schopné tieto rozdiely riešiť samostatne.
Na Slovensku hodnotíme regionálne rozdiely najčastejšie na úrovni krajov a okresov.
Odpoveď na otázku, prečo regionálne rozdiely vznikajú, je jednoduchá.
V trhovej ekonomike je rozvoj ekonomiky v štáte výsledkom pôsobenia trhových síl. Jednotlivé podnikateľské subjekty sa snažia získať výhody proti konkurentom. Dôležitou súčasťou tejto ich snahy je, aby čo najlepšie umiestnili svoje firmy na území krajiny, kde idú podnikať.
Ak priznáme, že „kvalita“ regiónov Slovenska je z hľadiska ponuky pre podnikanie rozdielna (najmä história, poloha, prírodné podmienky, rozmiestnenie veľkých miest, dopravné podmienky a obyvateľstvo), a to teda je, potom je logické, že firmy si pre svoje pôsobenie vyberajú najlepšie regióny.
Rozdiely v regionálnej štruktúre Slovenska by sme preto mali prijať. V určitej výške sú aj pre ekonomiku akceptovateľné.
Sú teda na Slovensku regionálne disparity? A ako vyzerajú?
Jednoduchá odpoveď: áno, regionálne disparity tu máme. Keď porovnávame 8 krajov, tak výrazne najrozvinutejší je bratislavský, štyri západné (trnavský, trenčiansky, nitriansky a žilinský) sú na tom celkom dobre a tri na východe, banskobystrický, košický a prešovský zaostávajú. Geograficky to síce nie je celkom správne, ale keď tu budeme hovoriť o troch krajoch na východe, budeme myslieť na tri uvedené.
Porovnaním uvedených vybraných ekonomických a sociálnych ukazovateľov v tabuľke vidíme, že bratislavský kraj dominuje vo všetkých troch, najviac v „klasickom“ ekonomickom ukazovateli „HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily“. Jeho hodnota je viac ako dvojnásobne vyššia ako priemer Slovenska. Zabudnime však na negatívne výrazy „bratislavocentrizmus“, „pažravá na Dunaji“ i iné, ktoré „prichádzajú“ často z východu.
Vybrané ekonomické a sociálne ukazovatele krajov Slovenska (2022).
Pre pestrú ekonomiku, dobrú polohu, dobrý ľudský kapitál, dobré dopravné spojenie a pozíciu hlavného mesta, priťahuje Bratislava po roku 1993 domácich a zahraničných investorov a tvorivých odborníkov zo všetkých oblastí ekonomiky. Bratislava je nielen kľúčový ekonomický pól, ale aj motor rozvoja ekonomiky Slovenska.
Rozdelenie Slovenska na „rozvinutý západ“ a „zaostávajúci východ“, teda disparity na úrovni okresov, môžeme vidieť na obrázku. Okresy, kde bola v roku 2018 nezamestnanosť vyššia ako 50 % priemeru Slovenska, vytvorili súvislé územie na východe a okresy s hodnotou nižšou ako 50 % zase súvislé územie na západe. Takéto rozdelenie Slovenska vzniklo veľmi rýchlo na konci 90. rokov 20. storočia a už zhruba 25 rokov je stabilné.
Čo vlastne spôsobilo po roku 1993 na Slovensku tieto rozdiely?
Keby sme mali stručne a jasne odpovedať na túto otázku, tak uvedieme dva hlavné faktory: poloha regiónov a globalizácia. A poznámku, že vysvetlenie regionálnych rozdielov na Slovensku nemôže byť úplné bez poznania histórie.
História územia Slovenska od 70-tych rokov 19. storočia
Zhruba od 70. rokov 19. storočia, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, začala v Uhorsku priemyselná revolúcia.
Predtým boli na území dnešného Slovenska prevažne poľnohospodárske aktivity. Regionálne rozdiely v rozmiestnení obyvateľstva a hospodárstva boli vtedy malé. Bolo tu 120 až 150 vyrovnaných „mini regiónov“, ktoré sa sformovali okolo malých centier do 5 tisíc obyvateľov.
Od 70. rokov 19. storočia začali rozdiely medzi regiónmi rásť, pretože viac priemyslu prichádzalo na západ. Obyvateľstvo „išlo“ za pracovnými príležitosťami do miest s priemyslom. Už pred prvou svetovou vojnou pozorujeme predbiehanie hospodárskeho rozvoja regiónov na západe Slovenska.
Obdobie do prvej svetovej vojny sa vyznačovalo veľkým vysťahovalectvom. Od roku 1869 do roku 1914 odišlo zo Slovenska, hlavne z východných málo priemyselných oblastí, asi 650 000 obyvateľov.
Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami neprinieslo zmeny do vývoja regionálnej štruktúry Slovenska, ktoré už existovalo v rámci Československa. Historici aj ekonómovia hodnotia toto obdobie ako stagnáciu hospodárstva (priemyslu) Slovenska, pričom východ stále zaostával.
Začiatok veľkých zmien v regionálnej štruktúre Slovenska priniesol až rok 1948. V Československu boli v roku 1948 veľké rozdiely medzi priemyselne rozvinutým Českom a zaostávajúcim poľnohospodárskym Slovenskom. V rámci Slovenska zaostával východ za západom.
Po víťazstve komunistov v roku 1948 sa jednou z priorít štátu stalo vyrovnávanie životnej úrovne Slovenska s českými krajinami a v rámci Slovenska vyrovnávanie medzi východom a západom. Toto sa dalo, podľa vtedajších ekonómov, dosiahnuť jedine vyrovnaním priemyslu. Približne od 60. rokov 20. storočia začína veľká výstavba priemyslu na Slovensku, samozrejme aj na východe. Priemysel sa tu stáva základom rozvoja jednotlivých miest a regiónov.
V rokoch 1951-1989 „opustilo“ české krajiny 494,4 mld. Kčs, z nich 327,0 mld. „prijalo“ Slovensko a 167,4 mld. Kčs išlo do zahraničného obchodu. Tento vyrovnávací proces do určitej miery brzdil rast efektívnosti československej ekonomiky ako celku.
Medzinárodné porovnania v roku 1989 ukázali, že medzi európskymi komunistickými krajinami malo Československo najvyrovnanejšiu hospodársku regionálnu štruktúru. Vyrovnanie životnej úrovne medzi východom a západom Slovenska sa však udialo v umelých podmienkach spoločného trhu komunistických krajín a centrálneho plánovania, čo sa ukázalo po páde komunizmu ako veľký problém priemyslu na východe.
A potom prišla nežná revolúcia, demokracia, trhová ekonomika, globalizácia a zmeny v regionálnej štruktúre Slovenska, ktoré dopadli nepríjemne najmä východné Slovensko s „umelým“ priemyslom.
Poloha regiónov
Jeden múdry človek povedal, že hlavným zdrojom veľkých regionálnych rozdielov, nešťastia a chudoby v dnešnom svete sú zlé vlády a zlá geografická poloha. Má pravdu.
V prípade vplyvu geografickej polohy na regióny Slovenska to určite platí. O vplyve vlády škoda hovoriť.
Pozor, rozdiely v poloheje potrebné chápať širšie, nielen z „priestorového“ pohľadu, z pohľadu vzdialenosti. Ide aj o rozdiely sociálno-kultúrne, dopravné a sídelné, formované dlhodobým vývojom.
Už v tom 19. storočí bola výhoda polohy západu Slovenska pre priemysel a podnikanie, v porovnaní s východom, zrejmá. Išlo najmä o blízkosť centier monarchie Viedne a Budapešti, kde bol nielen dostatok investícií pre podnikanie, ale súčasne to bol aj veľký trh pre odbyt výroby. No išlo aj aj o hustú sieť železníc na západe.
Poloha regiónov na východe bola hneď od roku 1993 ich veľkým hendikepom. Nevýhodná poloha k rozvinutým oblastiam západnej Európy a k Bratislave ako hlavnému mestu štátu a susedstvo s menej rozvinutými regiónmi okolitých štátov, Poľska, Maďarska a Ukrajiny, sa zreteľne prejavili najmä po roku 1998, keď reformy Dzurindovej vlády urobili Slovensko atraktívne pre zahraničný kapitál.
Zahraničný kapitál lákali na západné Slovensko aj veľké mestá a dobrá dopravná sieť.
Negatívny vplyv faktora polohy výrazne zvyšuje na východe aj absencia diaľničného spojenia s Bratislavou a rozvinutým západom. Diaľnica určite nie je zárukou rozvoja týchto regiónov, ale rozhodne je jeho dôležitým predpokladom.
Od začiatku moderného priemyslu na Slovensku v 70. rokoch 19. storočia, s výnimkou 40 rokov komunizmu, „vďaka“ polohe východ zaostáva za západom.
Globalizácia
Globalizácia, spochybňovaná a nenávidená, ale pre ekonomiku Slovenska, „chvalabohu“ už 30 rokov prítomná. Pozor, budeme hovoriť iba o ekonomickej globalizácii, hoci pozornosť by si zaslúžili aj politická, kultúrna a environmentálna.
Len stručne: „Pojmom ekonomická globalizácia rozumieme voľný globálny pohyb finančného kapitálu, tovarov a služieb cez hranice štátov a stále väčšie ovládanie národných ekonomík globálnymi finančnými trhmi a nadnárodnými spoločnosťami.“
Súčasná tretia etapa ekonomickej globalizácie začala v 80. rokoch 20. storočia. Áno, globalizácia znížila mieru suverenity prakticky všetkých krajín a obmedzila schopnosť ich vlád určovať podmienky vlastného ekonomického a regionálneho rozvoja.
Všetci ekonómovia majú ku globalizácii v zásade rovnaký postoj: „Globalizácia pôsobí priamo s prírodnou nevyhnutnosťou a treba na ňu pozerať s určitou dávkou „neodarvinizmu“. Štáty a regióny, ktoré majú rozvojový potenciál a prispôsobia sa jej, budú z nej profitovať. Štáty a regióny, ktorých rozvojový potenciál je nízky, budú z hry vyradené.“
Toto hodnotenie globalizácie je pre Slovensko a jeho regióny veľmi „trefné“.
Dôležitou črtou globalizácie je príchod zahraničných nadnárodných spoločností a prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do štátu. Ekonomická výkonnosť Slovenska a jeho regiónov bola najmä od roku 1998 výrazne ovplyvňovaná prílevom PZI. Tieto sa stali akcelerátorom rozvoja regiónov.
Po prijatí zákona o rovnej 16 %-nej dani „Dzurindovou vládou“ a vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, nastal zvýšený záujem o podnikanie na Slovensku.
PZI napomohli rozvoju ekonomiky Slovenska, čo vyvrcholilo nevídaným doteraz jediným dvojčíselným medziročným rastom HDP v dejinách Slovenska, ktorý dosiahol v roku 2007 hodnotu 10,4 %.
„Tieňom“ prílevu PZI bol fakt, že sa u nás výrazne podpísali pod vznik regionálnych rozdielov.
Vplyvom polohy, ale aj spomínanej dopravy a veľkými mestami, oveľa viac PZI prichádzalo na západ Slovenska. Podľa krajov to z celkového prílevu PZI do roku 2020 vyzeralo takto (v %): bratislavský 68,4, žilinský 7,7, trnavský 6,2, nitriansky 5,3, košický 4,7, trenčiansky 4,4, banskobystrický 1,9 a prešovský 1,4.
Diskusie, ktoré sa objavili po Covide-19 a začiatku vojny na Ukrajine, poukazujúce na možný koniec globalizácie, sú síce na mieste, ale o konci globalizácie nemôže byť ani reči. Možno sa jej intenzita mierne zníži, možno príde nejaká jej pozmenená podoba, možno nastane určité geopolitické rozdelenie svetovej ekonomiky, ale globalizácia tu naďalej bude, aj so svojím vplyvom na vývoj ekonomiky a regionálnej štruktúry Slovenska.
Ďalšie vybrané faktory
Niektoré ďalšie faktory limitujúce rozvoj východného Slovenska len heslovite:
- * Politický – je logické, že nekompetentnosť národnej a regionálnych vlád viac postihuje menej rozvinuté regióny.
* Ekonomický – malá firemná hustota a nedostatok investícií sú charakteristiky hlavne východných regiónov.
* Demografický – vysoký počet obyvateľov rómskeho etnika v troch východných krajoch (346 555 z celkového počtu 417 535 podľa výsledkov Atlasu rómskych komunít 2019, t. j. 83,14 % z celkového počtu) predstavuje pre tieto kraje určitý problém pri hospodárskom rozvoji.
* Sociálny – chýbajúca silná stredná sociálna vrstva sa výraznejšie prejavuje na východe ako na západe.
* Prírodný – Podunajská nížina je už takmer 200 rokov považovaná za „kmeňovú oblasť“ sídelného a hospodárskeho rozvoja Slovenska.
Dá sa s tými regionálnymi rozdielmi niečo robiť?
Prvé, čo mi príde na um je, že nedá.
Znižovať regionálne rozdiely sa totiž odporúča v čase, keď sú priaznivé tri skutočnosti: a) konsolidované verejné financie, vrátane štátneho dlhu a deficitu štátneho rozpočtu; b) priaznivá globálna politická a ekonomická situácia podporujúca rozvoj ekonomiky; c) „pri moci“ je rozhľadená vláda, ktorá „nevládne“ v časovom horizonte len 4 volebných rokov.
Priznajme si, takáto situácia na Slovensku za uplynulých 30 rokov ešte nenastala.
Na Slovensku je výrazne sformovaný tzv. „west – east gradient“, čo môžeme preložiť ako pokles atraktivity územia pre podnikanie od západu na východ. V Česku takéto niečo nepozorujeme, keďže hlavné mesto Praha leží v strede krajiny a krajina je obklopená zo všetkých strán rozvinutými oblasťami okolitých štátov. Ale napr. v Taliansku je výrazne sformovaný „north – south gradient“ a tam si s tým nevedia poradiť už veľmi dlho.
Ale. Politické strany si do svojich programov ako jeden z cieľov často dávajú vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Aj pred voľbami v septembri 2023 jedna strana ako dôležitý cieľ, keď bude vo vláde, uviedla, že do 15 rokov odstráni túto „dlhé roky trvajúcu nespravodlivosť“. Takže ochota by bola. Tých 15 rokov je však určite nereálny čas.
Prečo nereálny. Vláda a politické strany musia reagovať na častú otázku: „Musíme ukrižovať rast národnej ekonomiky, aby sme zaistili väčšiu regionálnu ekonomickú spravodlivosť?“ Väčšina ekonómov hovorí, že áno.
Za uprednostnenie „menšieho koláča pred väčším“ však hovorí požiadavka zníženia sociálneho napätia v spoločnosti, čo je už dnes na Slovensku aktuálne. Komunisti ten väčší koláč obetovali. Bude to schopná pre zmiernenie regionálnych rozdielov urobiť aj vláda Slovenska v tomto stave verejných financií?
Ekonomika Slovenska už asi 7-8 rokov stagnuje. Vyčerpali sme zdroje rastu založené na PZI a exporte a z nízkej úrovne sme ekonomiku dostali na strednú. Teórie regionálneho rozvoja upozorňujú, že jedinou záchranou sú v tejto situácii pre štát a jeho regióny znalostná ekonomika, inovácie, vedomostne a kapitálovo náročná produkcia.
Tu ale Slovensko veľmi zaspalo. Neviem, či sme dnes pripravení a ochotní efektívne investovať do rozvoja ľudského kapitálu, do univerzitného vzdelávania, základného výskumu a do infraštruktúry dlhodobo väčšie percento finančných zdrojov s tým, že reálne výsledky je možné očakávať najskôr v horizonte 15-20 rokov a nie do tých 4 rokov volebného obdobia.
Ako regionálny geograf musím poznamenať, že polovica terajších krajov na Slovensku bola v roku 1997 územne vymedzených zle a asi 20-25 okresov nemalo byť vôbec ustanovených. Nad územno-správnym členením Slovenska sa treba zamyslieť.
prof. RNDr. Pavol Korec, CSc.
- * Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
* skúma regionálny rozvoj Slovenska, vplyvy globalizácie na spoločenský vývoj a ekonomické a sociálne problémy miest
* korešpondujúci člen komisie „Geography of Governance“ Medzinárodnej geografickej únie
* autor alebo spoluautor 4 vedeckých monografií, 1 vysokoškolskej učebnice a 47 pôvodných vedeckých prác publikovaných doma a v zahraničí venovaných otázkam regionálneho rozvoja Slovenska
