Veľká výluka sa skončila, no výstavba rýchlotrate sa iba roz

[aquila]

26. októbra 2023 16:44
Meškalo vám EC-čko do Česka? Veľká výluka sa skončila, no výstavba rýchlotrate sa iba rozbieha
Daniela KrajanováDANIELA KRAJANOVÁ

3



15

15
00:00
08:22
1.00 ×
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vlaky na Slovensku dnes jazdia najviac rýchlosťou 160 km/hod, a to v úsekoch medzi Bratislavou a Žilinou. Pracovalo sa na tom od roku 1999.
Keby platili zmluvy, tento rok by bola veľká časť železničnej trate na Záhorí prerobená na 200-kilometrovú rýchlosť.
Nebude to tak, no železničiari hlásia čiastkový úspech na hranici s Českom.
Veľká rekonštrukcia však znamená aj nižší komfort na medzištátnych linkách.
Cez rieku Morava na hranici s Českom v stredu prešiel prvý vlak po takmer dvoch týždňoch. Končí sa totiž významná výluka, ktorú pocítili hlavne cestujúci na medzištátnej trase Budapešť – Bratislava – Praha.

V úseku medzi Břeclavom a Kútmi bola vlaková doprava úplne vylúčená, nahradila ju obchádzka cez Hodonín a v Břeclavi sa muselo spravidla aj prestupovať, ak chcel niekto cestovať ďalej.

Ukončenie výluky je dôležité nielen preto, že sa premávka na medzištátnej trati vráti do bežného režimu. Je to zároveň dôkaz, že kontrakt na prerábku trate na Záhorí na 200 kilometrov za hodinu nie je len na papieri.



Reč je o zmluve za 275 miliónov eur bez DPH, ktorú podpísali železničiari pred tromi rokmi. Od konzorcia talianskej firmy ICM a miestneho Váhostavu si objednali modernizáciu na 200 kilometrov za hodinu od Devínskej Novej Vsi na periférii Bratislavy do Malaciek a potom ďalej od Kútov po české hranice. Prostredný úsek medzi Malackami a Kútmi bude súčasťou inej zákazky.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Zmluva s ICM a Váhostavom zahŕňa aj spomínané práce na moste cez rieku Morava. Ten sa modernizuje na rýchlosť 160 kilometrov. Jeden z dôvodov je, že takou rýchlosťou môžu jazdiť vlaky aj na priľahlom českom úseku. Posledné dva týždne sa tam odstraňovalo takzvané „esíčko“, teda prepoj, ktorý počas prác zabezpečoval prejazd vlakov z koľaje, ktorú práve rekonštruovali, na koľaj, ktorá bola v prevádzke.

Výsledok je, že premostenie Moravy má svoju prvú novú koľaj; práce na rozoberaní ďalšej koľaje takmer storočného mosta sa mali začať hneď vo štvrtok.


Foto – ŽSR
Železničiari sľubujú, že práce na ďalšej koľaji 140-metrového mosta už nespôsobia významné výluky. Prinajmenšom nie sú podľa hovorkyne ŽSR Rie Feik Achbergerovej v súčasnosti plánované.


Ads by FatChilli
Kedy bude 200-ka na Záhorí
Koniec diskomfortu na medzištátnej EC trati to však neznamená.

Najbližšie sú v pláne práce v úseku Devínska Nová ves – Zohor, ktoré plánujú ŽSR rozbehnúť v marci budúceho roka. Rizikom sú však chýbajúce stavebné povolenia.

Termíny tejto zákazky sa už dlhšie nedodržiavajú. Keby platili zmluvy, tento rok by už bola celá trať zmodernizovaná na 200-ku. Železničiari predtým vysvetľovali, že práce spomalila nedostupnosť materiálov spôsobená infláciou, ale aj covid a s ním spojené opatrenia. Ako najvážnejší problém sa aj dnes javí vybavovanie stavebných povolení.

Tie sú vydané iba na úsek od Brodského po štátnu hranicu s Českom.

„V úsekoch Devínska Nová Ves – Zohor (bližšie pri Bratislave – pozn. red.) sú vydané právoplatné územné rozhodnutia a v súčasnosti prebiehajú v tomto úseku stavebné konania s cieľom vydania právoplatných stavebných povolení. V úseku Zohor – Malacky prebiehajú územné konania s cieľom vydania územných rozhodnutí a následne bude inžinierska činnosť v predmetnom úseku pokračovať stavebnými konaniami,“ povedala Feik Achbergerová.

To však znamená, že pokiaľ ide o rozsah vydaných stavebných povolení, situácia je prakticky identická ako v marci tohto roka, keď Denník E naposledy situáciu podrobnejšie mapoval. Aj vtedy chýbali od Zohora do Malaciek územné rozhodnutia; od Devínskej Novej Vsi do Zohora existovali aspoň tie, ale bez stavebných povolení.

Neznamená to však, že sa konania nehýbu vôbec. Počas nich sa môžu k veci vyjadrovať rôzni účastníci, napríklad obce, a to na Slovensku trvá dlho. Vo finále pôjde o dva balíky veľkých stavebných a územných povolení, takže čiastkové posuny v konaniach sú ťažšie viditeľné.

Nič to nemení na tom, že všetky stavebné povolenia mali byť hotové do jesene minulého roka a územné rozhodnutia ešte v júli 2021.

Najväčší problém v otázke stavebných povolení riešia železničiari a stavbári v obci Plavecký Štvrtok, teda uprostred úseku Zohor – Malacky. Dôvodom bol spor o to, ako má byť riešené križovanie modernizovanej železnice a miestnej cesty. Pripomeňme, že pri takýchto rýchlych tratiach je križovanie vždy mimoúrovňové: klasické priecestie s rampami nahrádzajú nadjazdy a podjazdy. Výhodou je bezpečnosť. V debatách bola podľa informácií Denníka E aj požiadavka obce na vybudovanie cestného obchvatu.

Problém pre stavbárov je pri chýbajúcich povoleniach o to väčší, že nie je efektívne stavať čiastkovo podľa toho, kde už povolenia sú. Celú stavbu technicky rozdelili na 9 častí.

„Problém však je, že tých 9 častí na seba nadväzuje a vytvárajú určitý logický celok, takže ak chýbajú stavebné povolenia pre jednu časť, spôsobuje to omeškanie aj ďalších,“ vysvetľoval Denníku E šéf Váhostavu Jiří Skuhra ešte koncom minulého roka.

Prečítajte si
Vo výhľade je jediná väčšia diaľničná zákazka, niektorí to nemusia prežiť, hovorí nový šéf Váhostavu
A ešte je tu ďalší problém, ktorý zrejme budú stavbári a železničiari riešiť. Za omeškania niekto musí niesť zodpovednosť. Podľa zmluvy si ňou železničiari objednali od stavbárov aj vybavovanie povolení. Stavbári sa však môžu ponosovať aj na to, že extrémne prieťahy v tendri urobili z ich ponúknutej ceny nereálne číslo. Súťaž totiž vyhlásili ŽSR ešte v roku 2017 a zmluvu podpísali v roku 2020. Vtedy sa začala zrýchľovať inflácia.

Čo prinesie prerábka
Cesta vlakom z Bratislavy do Kútov by sa mala po dokončení zákazky skrátiť o 5 minút. Keby sa k tomu pridalo aj zrýchlenie na prostrednom úseku medzi Malackami a Kútmi, zväčšila by sa úspora času na 8,5 minúty. Tento posledný úsek sa však začne stavať neskôr. Železničiari ho objednajú prostredníctvom samostatnej súťaže, ktorú podľa starších vyjadrení plánujú spustiť v roku 2025. Už teraz však vybavujú povolenia.

Komfort cestujúcich by sa mohol mierne zlepšiť onedlho na južnej časti trate. V úseku medzi Palárikovom a Novými Zámkami je hotová prerábka trate zo 120 na 140 kilometrov za hodinu. Reálne ju začnú vlaky využívať až v decembri, keď bude 140-ka realitou aj na úseku medzi Tvrdošovcami a Trnovcom nad Váhom. ŽSR plánujú v tomto desaťročí rekonštruovať aj ďalšie trate medzi hlavným mestom, Sencom, Galantou a Novými Zámkami.

Tieto rekonštrukcie zároveň znamenajú, že na južnom úseku od Bratislavy do Maďarska sa – minimálne nie v krátkom čase – s prerábkou na 200-ku nedá počítať. Okolité krajiny medzitým spomínajú aj vysokorýchlostné trate, teda také, po ktorých sa jazdí aj rýchlejšie než 250-kou, oproti čomu môže slovenská 200-ka pôsobiť nedostatočne. Sú to však skôr vízie do ďalekej budúcnosti.

Slovensko má medzitým reálny problém s tým, že železničiari nemali dosť peňazí na nevyhnutné opravy a údržbu. Výsledkom je investičný dlh v stovkách miliónov eur. Jeho dôsledkom sú zasa úseky, na ktorých musia vlaky mimoriadne spomaľovať, niekedy aj na 10 kilometrov za hodinu.

Aj preto sa investičné plány štátu v ďalších rokoch sústreďujú skôr na menej nákladné rekonštrukcie tratí a menej na veľkolepé modernizácie. Tie stoja veľa peňazí napríklad preto, že pri vyšších rýchlostiach musia byť koľajnice rovnejšie, bez ostrých oblúkov. Často sa preto musí upraviť trasa, dokonca vybudovať tunel či postaviť nový most.

https://e.dennikn.sk/3647249/meskalo-va ... -rozbieha/