K slovenským hraniciam vedú z Poľska tri rýchlostné cesty

[aquila]

K slovenským hraniciam vedú z Poľska tri rýchlostné cesty. Slovensko s ich výstavbou mešká

S jedným z najdôležitejších susedov Slovenska zdieľame hranicu dlhú 541 kilometrov. Po celej jej dĺžke pritom existujú iba tri hraničné priechody pre kamiónovú dopravu.
VARŠAVA: Začiatkom 90. rokov patril Poľsku nelichotivý titul „najchudobnejšia krajina Vyšehradskej štvorky“. Za posledných 30 rokov však táto európska krajina dramaticky zrýchlila svoj rozvoj. Z chudobného štátu Európskej únie sa predrala medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce európske štáty. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky - Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska - si za posledných päť rokov pripisuje najrýchlejší hospodársky pokrok.

Pod napredovanie ekonomického tigra Európy sa výrazne podpisujú aj masívne investície do infraštruktúry. V budovaní ciest patrí Poľsko k európskej špičke. Ešte pred 20 rokmi mali v Poľsku iba takmer 520 kilometrov rýchlostných ciest. Na ich výstavbu používajú verejné i súkromné zdroje financovania vrátane úspešného čerpania európskych fondov.

Na dostavbu potrebujú tri miliardy eur
Aktuálne vodiči jazdia po približne 5100 kilometroch takýchto ciest - z toho diaľnice merajú takmer 1830 kilometrov a rýchlostné cesty viac ako 3240 kilometrov. Ďalšie desiatky kilometrov trás sú vo výstavbe, v procese verejnej súťaže na výber zhotoviteľa alebo v príprave.

Zavrieť reklamu

Cieľom Poliakov je do roku 2030, respektíve s výhľadom do roku 2033, dobudovať sieť diaľnic a rýchlostných ciest v celkovej dĺžke takmer 8000 kilometrov, z toho diaľnice majú mať dĺžku približne 2100 kilometrov. Jarosław Waszkiewicz z poľského Ministerstva infraštruktúry vysvetľuje, že každoročne ide do budovania týchto ciest do 200 miliónov eur.

„Z dostupných zdrojov by sa dalo vyčleniť aj viac peňazí, ale takéto tempo by už bolo nad naše možnosti a kapacity. Na cieľový stav diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý je naplánovaný vo Vládnom programe výstavby štátnych ciest, potrebujeme približne 3 miliardy eur. V tejto sume je už započítané aj rozšírenie diaľnic o tretí jazdný pruh," vraví Jarosław Waszkiewicz.

Poľský obor stavia každý štvrtý kilometer
Pre porovnanie - na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke necelých 900 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Diaľnice majú dĺžku 545 kilometrov a rýchlostné cesty ďalších 324 kilometrov. Cieľovým stavom je dosiahnutie méty 700 kilometrov diaľnic a necelých 1200 kilometrov rýchlostných ciest.


Každý štvrtý kilometer diaľnice či rýchlostnej cesty v Poľsku stavia tamojší stavebný obor a jednotka na trhu Budimex. Ide o bývalý štátny podnik, ktorý sa v minulosti špecializoval na výstavbu v zahraničí - napríklad v Afrike. Po roku 1989 sa sprivatizoval a pretransformoval na akciovú spoločnosť. Firma je kótovaná na burze a stojí za ňou silný investor zo Španielska - skupina Ferrovial.

Poľská jednotka v stavebníctve s ročnými tržbami takmer 1,9 miliardy eur aktuálne pracuje napríklad na prestavbe vlakovej stanice Varšava-Západ pod plnou premávkou či na výstavbe tretieho nákladného terminálu pre Baltic Hub. Ide o najväčší kontajnerový terminál v Baltskom mori. Oba projekty sa radia medzi najambicióznejšie infraštruktúrne stavby Poľska za posledné roky.


Prečítajte si tiež:
Nový tunel v Poľsku na „Zakopianke” zrýchlil Slovákom cestu na letisko
Budimex tiež stavia pred Varšavou v smere z Gdaňska úsek rýchlostnej cesty S7. Ide o časť cesty, ktorej súčasťou bude aj diaľničná križovatka a dva smerovo rozdelené mosty s tromi jazdnými pruhmi ponad rieku Vislu. Poľský stavebný gigant pôsobí aj na okolitých trhoch - v Nemecku, Česku, Litve a na Slovensku.

Poliaci u nás budujú križovatku diaľnic
„Na Slovensku máme vo výstavbe križovatku diaľnic D1/D4 pri Bratislave. Z nášho pohľadu ide o bežné prepojenie dvoch diaľnic. V Poľsku sme postavili viacero podobných projektov. Napríklad prepojenie rýchlostnej cesty S8 s diaľnicou A1. Bol to trikrát väčší projekt ako križovatka D1/D4. Práce na nej sme skončili vlani so štvormesačným predstihom,“ hovorí člen predstavenstva Budimexu Cezary Łysenko.

Rozbehnuté stavby Budimexu vo Varšave a okolí minulý týždeň navštívil aj generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Vladimír Jacko. Medzi priority štátnej firmy patrí práve dostavba križovatky diaľnic D1 a D4.

„Pre mňa je dôležité, aby sme stavbu dotiahli načas a dodržali sa všetky lehoty. Osobne chodím na kontrolné dni na stavbu a zatiaľ ju vnímam ako priamočiaru a čistú. Pre mňa je dôležitá efektívnosť, profesionalita a transparentnosť. Pre Budimex pôjde o prvú referenciu na Slovensku," povedal Jacko vo Varšave.

Jacko už vo svojej funkcii šéfa dialničiarov nepokračuje. V pondelok 23. októbra 2023 ho z nej odvolal minister dopravy Pavol Lančarič pre manažérske pochybenie pri tendri na výstavbu časti R1 v úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča.

Na rýchle spojenie s Poľskom sa stále čaká
S jedným z najdôležitejších susedov Slovenska zdieľame hranicu dlhú 541 kilometrov. Po celej jej dĺžke pritom existujú iba tri hraničné priechody pre kamiónovú dopravu: Skalité-Zwardoň, Trstená-Chyžné a Vyšný Komárnik-Barwinek. K slovenským hraniciam povedú z Poľska tri plánované rýchlostné cesty.

S1 od Katovíc, ktorá čaká na dokončenie jedného úseku s tunelom a na slovenskú D3 sa napája v Skalitom. S7 vedúca z Gdaňsku cez Varšavu a Krakov až k Trstenej, kam Národná diaľničná spoločnosť stavia rýchlostnú cestu R3. A S19, ktorá sa tiahne od bieloruských hraníc cez poľské mestá Białystok a Rzeszów až k plánovanej slovenskej rýchlostnej ceste R4 vo Vyšnom Komárniku. Chýbajúca „štvorprúdovka“ medzi Slovenskom a Poľskom pritom obe ekonomiky i prihraničné regióny ochudobňuje.

Výstavba kľúčovej diaľnice D3 na Kysuciach síce odštartovala ešte v roku 1997, stále však z celkovej dĺžky 60 kilometrov chýba 23 a to medzi Čadcou a Žilinou. Dvadsať rokov totiž táto diaľnica končila v poli. Aktuálny plán jej dostavby počíta s dátumom roku 2030.


Prečítajte si tiež:
Česi a Poliaci za hranicami dokončujú diaľnice. Slovensko sa na severe nevie pripojiť
Kysucká diaľnica D3, ktorá nás prepojí na severe s Českom a Poľskom, je tak zatiaľ stále v nedohľadne. Rok 2022 pritom vrátil jej plánovanie na úplný začiatok, kedy bola na stole dokonca úvaha o prekreslení, chýba štúdia uskutočniteľnosti aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Orava sa napojí na najdlhšiu „erku“ v Poľsku
Poliaci sa k našej hranici približujú aj na Orave pri Trstenej. Tam sa má na hraničný priechod v Chyžnom napojiť najdlhšia rýchlostná cesta Poľska S7 vedúca z Gdanska cez Varšavu a Krakov na štátnu hranicu so Slovenskom v celkovej dĺžke vyše 700 kilometrov. Poliakom na tejto stavbe chýbajú tri kľúčové úseky - zhruba 33 kilometrov pred Varšavou, v okolí Krakova a od mestečka Rabka do hraničnej obce Chyžne.

Od Trstenej má viesť rýchlostná cesta R3 cez Oravu, Martin, Zvolen a Šahy do Maďarska. Situáciu s kamiónmi na slovenskej strane mala aspoň sčasti vyriešiť dostavba úseku R3 Tvrdošín – Nižná. Tá sa má napájať už na existujúci úsek R3 – obchvat Trstenej. Na Orave motoristi využívajú v polovičnom profile ešte úsek R3 Oravský Podzámok-Horná Lehota. Aby bola R3 na Orave kompletná, potrebovala by dostavať ďalších päť úsekov.


Prečítajte si tiež:
Oravská R3, ktorá má odbremeniť vyťažený hraničný priechod s Poliakmi, opäť mešká
Posledné správy z výstavby úseku Tvrdošín – Nižná, ktorý má odbremeniť roky neúnosnú dopravu a zlepšiť život Oravcov, opäť posúvajú termín jej dokončenia. Stavba mešká niekoľko mesiacov s novým termínom dokončenia v roku 2024. Zhotoviteľ ho pritom podľa pôvodnej zmluvy už mal dokončovať.

Na východe napredujú pomalým tempom
Problémová sa javí aj výstavba rýchlostnej cesty R4 na východe Slovenska medzi Prešovom a Svidníkom. Cesta je súčasťou medzinárodného ťahu Via Carpathia spájajúceho sever Baltické more s juhom Európy - Stredozemným a Čiernym morom. Ide o širšie územie Európy, v ktorom žije zhruba 125 miliónov ľudí.

Pri výstavbe 70-kilometrového úseku medzi Prešovom a Svidníkom a ďalej na štátnu hranicu s Poľskom je Slovensko v porovnaní so susedmi v časovom sklze. Maďarsko svoj úsek od Miškovca smerom na Košice už dokončilo a Poľsko avizuje pripojenie k slovenskej hranici najneskôr do roku 2027.

Plán Národnej diaľničnej spoločnosti pritom počíta s rokmi 2030 až 2032. Viaceré úseky budúcej R4 majú k realizácii ešte veľmi ďaleko a doriešené nie je ani financovanie ich výstavby. Príprava výstavby rýchlostnej cesty R4 na trase medzi hranicami Slovenska s Poľskom a Kapušanmi pri Prešove ale predsa len napreduje.

Národná diaľničná spoločnosť nedávno po vyhodnotení ponúk v tendri na vypracovanie aktualizácie štúdie realizovateľnosti už vybrala jej dodávateľa, bude ju financovať z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Nástroj na prepájanie Európy.

Časť cesty pri Prešove otvorili
Diaľničiari uzavreli zmluvu na aktualizáciu štúdie pre trasu R4 so Združením Kapušany. Združenie v rámci štúdie zabezpečí dopravno-inžinierske prieskumy, návrhy dopravného modelu, investičných nákladov všetkých variantov R4 aj analýzy nákladov a výnosov.

Medzi Kapušanmi a hranicami s Poľskom je v pláne výstavba deviatich úsekov R4 v dĺžke takmer 60 kilometrov, na tejto trase je v prevádzke zatiaľ polovičný obchvat Svidníka v dĺžke zhruba 5 kilometrov.


Prečítajte si tiež:
Prešov už má časť severného obchvatu R4, druhá bude hotová v roku 2027
Národná diaľničná spoločnosť v pondelok 25. septembra 2023 slávnostne odovzdala motoristom do užívania nový úsek R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa. Suma za stavbu bola z pôvodných 143 miliónov eur navýšená o približne 4 milióny eur.

Rýchlostná cesta R4 v úseku severného obchvatu Prešova má za úlohu prepojiť diaľnicu D1 a rýchlostnú cestu R4 Kapušany – Giraltovce tak, aby sa odľahčila doprava z existujúcej cestnej siete mesta Prešov. Úsek je dlhý 4,3 kilometra. Zahŕňa až 155 stavebných objektov vrátane 9 mostov a vyše kilometrového tunela Bikoš. Motoristom ušetrí úsek zhruba 10 minút. Pred­pokladaná intenzita dopravy za 24 hodín je 15-tisíc vozidiel.

https://www.aktuality.sk/clanok/75ap7Zy ... bou-meska/