Budú niekedy v Ružomberku premávať električky?

Moderátor: Moderátori

Budú niekedy v Ružomberku premávať električky?

Odoslaťod EmBe » 30. Dec 2021 12:17

Budú niekedy v Ružomberku premávať električky?

Vízia a plány sú. Stoja za nimi iniciátori úspešného projektu Korýtko, ktorý má za sebou štvrtú sezónu. Potenciál v obnove korytnickej železnice vidí aj odborná verejnosť.

„Do Ružomberka slávnostne doviezli súpravy nových električiek. Premávať budú po obnovenom úseku korytnickej železnice po Liptovskú Osadu, v príprave je ďalšia etapa s predĺžením na Donovaly. Slúžiť budú turistom, ktorí prídu preskúmať končiny Revúckej doliny. Cestovať nimi môžu aj miestni, ktorí sa potrebujú dostať do práce či školy.“

Fabulujeme, vyššie riadky nie sú zatiaľ realitou. Skôr výstrižkom zo „zajtrajších novín“, ktorý by si so zadosťučinením prečítala aj štvorica iniciátorov obľúbeného projektu Korýtko. Už roky sa usilujú o obnovu niekdajšej korytnickej železnice.

Z histórie perspektívna budúcnosť

Takmer 24-kilometrovú trať z Ružomberka do Korytnice postavili pred viac ako storočím. Do cieľovej destinácie sa ešte v čase monarchie vozili vážení kúpeľní hostia, neskôr ju ako prímestskú dopravu využívali miestni obyvatelia. Po trati sa prepravovalo i drevo do píl a papierní. Prevádzka skončila v 70. rokoch, trať takmer celú demontovali. Podobne ako väčšinu úzkorozchodných železničiek na území Slovenska.



„Korytnická železnica v sebe spájala tri atribúty – turistický ruch, priemysel, prepravu obyvateľov. Nie všetky železnice takto fungovali,“ hovorí architekt Vavrinec Kendera s tým, že celý dopravný systém vrátane budov bol premyslený. Práve na tomto historickom podklade by mohli vo svojom projekte stavať.

Ale nielen na ňom. Potenciál obnovy korytnickej železnice zároveň súvisí s turistickým rozvojom oblastí Revúckej doliny. Pribudli investície v Liptovskej Osade, vybudoval sa komplex Gothal, v apartmánových domoch pribúdali ďalšie lôžka. „Narástli“ Donovaly, Malinô Brdo, chatové oblasti v Podsuchej. Ponúknuť čo majú aj lokality Jazierce, Smrekovica či Magurka. Plánovaná električková trať by tak v súčasnosti mohla mať ešte väčšie opodstatnenie než v minulosti.


Korytnická železnica mala v minulosti význam pre cestovný ruch, priemysel, slúžila aj ako osobná doprava. Zdroj: Andreas Wagner
„Obnovou by okrem zhodnotenia historického významu trate išlo o prepojenie turistických rezortov a oblastí s rozvojovým potenciálom,“ približuje Kendera, ktorý spojenie stredísk turistickou železnicou navrhoval už v roku 2012. Pokusy a myšlienky boli aj predtým, v tomto prípade však v prospech nápadu hovorili aj dáta.

Mestu na stôl o dva roky odovzdal koncepčnú štúdiu, kde bola i v spolupráci s odborníkmi žilinskej univerzity potvrdená realizovateľnosť zámeru.

Ekologickejšie cestovanie pre miestnych a turistov

Žije tu aj dosť obyvateľov, ktorí by električky mohli využívať ako hromadný dopravný prostriedok. Početná skupina by nemusela dochádzať autami či autobusmi, len do Liptovskej Osady jazdí denne približne 90 autobusových spojov, ktoré priemerne prepravia dvetisíc ľudí.

Aj v tomto prípade by sme hovorili rovnako ako pri historickej korytničke o atribútoch osobnej dopravy a podpory turizmu. V súčasnosti sa pridáva ďalší rozmer, dôležitý najmä v kontexte klimatickej krízy. Železnica ako ekologickejšia forma dopravy. „Aj naša električková trať je koncipovaná ako turistika bez áut,“ potvrdzuje Kendera. Električkou by bolo možné dostať sa do každého rezortu a týmto spôsobom sa medzi nimi aj pohybovať.

Ak by sa plány podarilo pretaviť do reality, v prípade Korýtka by tak nastal posun od letnej turistickej atrakcie k dopravnému systému pre návštevníkov aj miestnych obyvateľov. A navyše prostriedkom ohľaduplnejším k životnému prostrediu.

Na Horehroní to postupne ide

To, že by to mohlo fungovať, ukazuje aj pohľad na Horehronie. Záujmu verejnosti sa tu mimoriadne teší Čiernohronská železnička (ČHZ). Jedna z mála lesných úzkorozchodných železníc, ktorú sa podarilo zachovať a prevádzkovať. Podobne ako Korýtko preváža cestujúcich počas letnej sezóny.

Šéf ČHZ Aleš Bílek pripravuje rekonštrukciu a predĺženie trate z Čierneho Balogu do Podbrezovej. V pláne je aj elektrifikácia. Ľudia okolo Bíleka tiež vidia vo svojich aktivitách nástroj rozvoja cestovného ruchu, rovnako zdôrazňujú ekologický aspekt železničnej verejnej dopravy.


Čiernohronskú železničku sa ako jednu z mála podarilo zachovať a prevádzkovať. Trať majú v pláne rekonštruovať a elektrifikovať. Zdroj: Čiernohronská železnica.
Od plánov postupne prechádzajú k činom. Majú za sebou väčšie štúdie a už aj dovezené moderné električky zo Švajčiarska. Občianska iniciatíva získala podporu samospráv, podnikateľov a banskobystrickej župy. Potrvať síce môže aj desaťročie, kým budú električky pod južným Chopkom naozaj premávať, no už teraz sa s nimi ráta ako so súčasťou Integrovaného dopravného systému Banskobystrického kraja. Projekt tiež figuruje v strategickom Pláne udržateľnej mobility kraja. Pripravovaná trať by tak zároveň bola významným dopravcom v regióne.

Minimálne rovnaký potenciál sa črtá aj na dolnom Liptove. Potvrdzuje to pre naše noviny Aleš Bílek. „Korytnica a Donovaly sú tým istým prípadom ako Chopok,“ hovorí šéf Čiernohronskej železničky, pričom kladne hodnotí aj samotný projekt Korýtko.

Podpora odbornej verejnosti
„V prvom rade je to príjemná atrakcia a umožňuje turistom aj cyklistom (predovšetkým s malými deťmi) zaujímavo prekonať aj s bicyklom zatiaľ nevybudovanú časť cyklochodníka cez mesto plné nebezpečných križovatiek, áut a smogu. V druhom pláne je jej účelom upozorniť na absolútne nevyužitý potenciál miestnych železníc, ktoré sme tu kedysi i mali, ale sme si ich nezmyselne zničili. Za pomerne nízke náklady tak prináša občanom i politikom “veľa muziky”,“ vraví Aleš Bílek, ktorý je s Korýtkom oboznámený.

Občianske združenie Korytnická železnica Ružomberok dáva svoje aktivity na vedomie, či už predstaviteľom mesta, poslancom, sympatizantom železníc a odborníkom. V júni pozvali iniciátorov Korýtka aj na dve väčšie konferencie odprezentovať projekt a víziu obnovy železničného spojenia. Jedna sa konala práve pod záštitou Aleša Bíleka v Osrblí. Jej cieľom bolo poukázať na železnicu ako na ekologickejšiu alternatívu cestovania, ako i vyzdvihnúť jej prínos pre rozvoj regiónov a skvalitnenie miestneho života. Prizvaní boli odborníci z oblasti dopravy, krajinotvorby a ekológie. Medzi nimi vystúpil aj Vavrinec Kendera.
Konferencie vníma v ich projekte električkovej trate ako posun. „Teraz sme dospeli k širšej podpore odbornej verejnosti,“ uvádza Kendera s tým, že ďalším krokom by malo byť spracovanie iniciačnej štúdie, ktorá by plán posunula opäť o niečo vopred. Na expertne pripravený dokument potrebujú nájsť financie. Kým pôvodne uvažovali sprevádzkovať trať v troch etapách s predĺžením na Donovaly, po diskusiách na konferencii sa rysuje aj možnosť úseku Donovaly-Uľanka nad Banskou Bystricou.

V prípade korytničky či čiernohronskej železničky vôbec nejde o ojedinelé snahy, do „hnutia“ budovania a obnov železničiek sa zapájajú napr. aj na severe Chopku, ktorý je výrazne poznačený automobilovou dopravou. Je jasné, že rekonštrukcia, výstavba tratí a staníc nie je lacná záležitosť. Podľa Aleša Bíleka sa však násobne viac prostriedkov vynaloží na cestné obchvaty.

„Len maličký obchvat Bratislavy D1/R4 bude stáť vyše dvoch miliárd eur a my nemáme desatinové sumy eur na elektrifikovanú trať do najvychýrenejších turistických stredísk Slovenska – do Národných parkov?“ kladie rečnícku otázku Bílek.

Železničné dopravné systémy sú oveľa lacnejšie a prínosné pre ekonomiku rovnako ako diaľnice, ktoré sú značne drahšie, približuje finančné hľadisko Kendera. Črtá sa tu príležitosť aj na čerpanie financií z eurofondov. Tento rok je totiž vyhlásený za Európsky rok železníc, Európska únia tak štedro podporí programy zamerané na rozvoj železničnej infraštruktúry a udržanie ekológie.
Korýtko previezlo 20-tisíc pasažierov

Iniciátori Korýtka si uvedomujú, že myšlienka obnovy sa môže javiť ako priveľké sústo. Aj oni postupovali menšími krokmi. Po 40 rokoch od zrušenia prevádzky korytničky vypravili vo vlastnej réžii vlak po zachovanom fragmente trate cez mesto. Po „dôkazovej jazde“ nasledoval projekt Korýtko vlakom bicyklom, ktorý má za sebou úspešne už štvrtú letnú sezónu. V spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Liptov a mestom Ružomberok.

„Od začiatku projektu sme celkovo prepravili vyše 20-tisíc cestujúcich, čo považujeme za veľký úspech a dôkaz, že Korýtko v meste má aj po mnohých rokoch od zániku stále svoje miesto. Čo nás nesmierne teší, je, že mnohí z návštevníkov sa k nám vracajú už pravidelne,“ bilancuje predseda občianskeho združenia Martin Baník. Terajšia sezóna bola podľa neho ešte úspešnejšia než predošlá, cyklovlakom sa odviezlo 4-tisicí pasažierov a stovky bicyklov a kočíkov.


Tento rok malo Korýtko mimoriadnu jazdu po Liptove. Zdroj: Cykloregión Liptov.
Partia vrátane Miroslava Klímu a Tomáša Štreita počas štyroch rokov usporiadala mimoriadne jazdy i sprievodný program, vybudovala stanicu Zápalkáreň, zrevitalizovala územie. Tohtoročnou novinkou bol cyklovlak do Královej Lehoty. „Vláčik Korýtko sa pozrel aj na hlavnú trať a odviezol cyklistov z Ružomberka do Liptovského Mikuláša, Liptovského Hrádku a Královej Lehoty a opačne cyklistov z týchto miest doviezol na stanicu Zápalkáreň,“ uzatvára Baník.

https://rkmagazin.sk/budu-niekedy-v-ruz ... lektricky/
Obrázok používateľa
EmBe
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 2257
Založený: 24. Jan 2010 20:33
Bydlisko: ZA/ZV/ZM

Naspäť na 2021

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.