Doležalov plán za 5 miliárd: Opravia päťkrát viac tratí, na

Moderátor: Moderátori

Doležalov plán za 5 miliárd: Opravia päťkrát viac tratí, na

Odoslaťod bobris » 03. Dec 2021 12:13

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) priniesol v stredu na vládu prelomový plán obnovy železníc, ktorý by mal zastaviť chátranie tratí. Mnohé sú také zanedbané, že vlaky musia kvôli nim jazdiť pomalšie a často kvôli poruchám meškajú.

Riešením je radikálna rekonštrukcia kľúčových úsekov, pri ktorej sa vytrhajú staré koľajnice aj podvaly, vybagruje sa kamenné podložie a v pôvodnej trase sa postaví nová železnica.

„Zníži sa podiel tratí v zlom stave a zrýchli sa tempo obnovy tratí zo súčasných približne 20 km ročne až na približne 100 km ročne po roku 2025,“ hodnotí analytik Rastislav Farkaš z Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií, ktorý sa podieľal na tvorbe investičného harmonogramu.

Takáto obnova tratí ich v princípe vráti do pôvodneho stavu – rýchlosť sa tu zvýši iba vďaka tomu, že sa odstránia poruchy a opotrebenie. Ale v drvivej väčšine nepôjde o zrýchľovanie na 160 alebo 200 kilometrov za hodinu. Od tejto filozofie Doležal upúšťa.

Celkovo by sa podľa plánu malo do roku 2030 minúť takmer 5 miliárd eur. „Tento kľúčový dokument dáva odpoveď na to, kedy budú ktoré úseky tratí modernizované, rekonštruované alebo sa na nich udejú iné zmeny, ktoré skvalitnia a zrýchlia železničnú dopravu,“ zhodnotil minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina).

Vláda jeho harmonogram zatiaľ neschválila, lebo na žiadosť ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) ešte pôjde do medzirezortného pripomienkového konania.
Prejde ešte pár rokov, kým sa plán naplno prejaví, keďže investičná príprava trvá na Slovensku dlho. Najskôr treba dokončiť rozbehnuté stavby, ktoré vláda zhrnula v prvej časti plánu.

Väčšina z nich bude hotová do dvoch rokov. Bude to znamenať napríklad to, že na celej trase medzi Bratislavou a Žilinou bude rýchlosť 160 kilometrov za hodinu.

A zároveň sa v tomto období začne modernizácia ďalšieho medzinárodného koridoru medzi Bratislavou a hranicou s Českom. Presnejšie, medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou sa do roku 2024 postavia prvé dva úseky za 300 miliónov eur.

Investície do železníc, ktoré sú už rozbehnuté
Rozbehnuté projekty nad 10 miliónov Rok dokončenia
Náklady v mil. eur
Púchov – Považská Teplá, modernizácia na rýchlosť 160 km/h 2023 369
Rekonštrukcia železničného uzla Žilina 2024 301
Devínska Nová Ves – česká hranica, modernizácia dvoch úsekov na rýchlosť 200 km/h 2024 294
Poprad – Lučivná – modernizácia trate na rýchlosť 160 km/h 2023 107
Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou, elektrifikácia 2023 62
Implementácia GSM-R do siete ŽSR, úsek Varín – Košice – Čierna nad Tisou, štátna hranica 2024 31
Lúky pod Makytou – št.hr. ČR, rekonštrukcia 2022 30
Rekonštrukcia ozubnice Štrba – Štrbské Pleso 2021 20
Kraľovany – Ľubochňa, rekonštrukcia koľají 2021 14
Stanica Košice, rekonštrukcia nástupíšť a koľají 2023 13
Celkovo tieto rozbehnuté projekty vyjdú na takmer 1,3 miliardy eur. Z tabuľky je zrejmé, že v tejto fáze ešte drvivú väčšinu peňazí zhltne modernizácia medzinárodných tratí, ktorej výsledkom je vyššia rýchlosť – 160 alebo 200 km/h.

Je to ale ešte dedičstvo minulých rokov, keď štát takmer výlučne lial peniaze do takýchto veľkolepých stavieb aj za cenu, že zanedbával základné opravy a existujúce železnice chátrali.

Je otázne, či to stálo za to. Jazda vlakom do Žiliny je po modernizácii síce komfortná, bezpečná a spoľahlivá, ale náklady už v roku 2017 presiahli 2 miliardy eur a cesta sa skrátila o 8 minút.

Modernizácia je taká drahá, lebo pri nej sa mení úplne všetko: Vymenia sa koľajnice aj podložie pod nimi, trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenia, odstránia sa železničné priecestia (rampy), ktoré nahrádzajú mosty. Často sa mení aj trasa, aby sa odstránili zákruty, ktoré by bránili vhej rýchlosti.

Čo plánujú rozbehnúť už čoskoro
Ak chcete vedieť, ako sa budú železnice stavať a rekonštruovať ďalej, odpoveď vám dá nasledujúca tabuľka. Je v nej druhá časť Doležalovho plánu – projekty, ktoré sú vo vysokom štádiu prípravy.

Stále tu ešte dominuje nákladná modernizácia, ale viac peňazí už pôjde na základnú obnovu zanedbaných tratí.

Projekty vo vysokom štádiu prípravy
Pripravené projekty nad 10 miliónov Obdobie výstavby Náklady
Poprad – Spišská Nová Ves, modernizácia na rýchlosť 160 km/h 2024 – 2026 497
Devínska Nová Ves – česká hranica, modernizácia na 200 km/h, tretí úsek 2024 – 2028 445
Čadca – česká hranica, zrýchlenie na 120 km/h 2022 – 2024 141
Hronský Beňadik – Nová Baňa 2023 – 2026 40
Nové Zámky – Palárikovo 2022 – 2023 31
Trnovec nad Váhom – Tvrdošovce 2022 – 2023 27
Fiľakovo – Holiša 2022 – 2023 16
Stanica Šurany 2025 – 2027 16
Stanica Levice 2023 15
Bánovce nad Ondavou – Humenné, elektrifikácia 2024 – 2026 15
Šaštín – Kúty 2022 – 2023 13
Veľký Horeš – Streda nad Bodrogom 2022 – 2023 12
Boleráz – Smolenice 2022 – 2023 11
Trakčná meniareň Ruskov 2026 10
Aj v tejto tabuľke ešte dominuje nákladná prestavba tratí na vyššiu rýchlosť. Viditeľným výsledkom bude dokončenie tretieho, posledného úseku medzi Devínskou Novou Vsou pri Bratislave a českou hranicou s nákladmi vyše 400 miliónov eur. Vlaky na Záhorí majú okolo roku 2024 jazdiť rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu.

Druhou veľkou stavbou bude prebudovanie trate medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Nadpojí sa na úsek Poprad – Lučivná, ktorý sa modernizuje teraz.

Vyzerá to však tak, že to bude posledný úsek rýchlotrate na severnej trase. Modernizácia na vyššiu rýchlosť sa skončí v Žiline, aj keď železničiari počítali s jej pokračovaním ďalej na východ.

Na zvyšných úsekoch by sa mala spraviť základná rekonštrukcia, s nejakými vylepšeniami tam, kde to dáva zmysel. Tým, že sa vymenia opotrebované koľajnice, vlaky by mali aj pri základnej rekonštrukcii jazdiť o niečo rýchlejšie ako teraz a mali by menej meškať. Kvalita trate sa však v princípe vráti do pôvodného stavu.

Rozsiahla rekonštrukcia za menej peňazí
Tretia časť Doležalovho plánu počíta s 1,8 miliardami eur a je postavená najmä na základnej obnove tratí. Do roku 2030 sa majú vynoviť trate medzi Vrútkami a Liptovským Hrádkom, medzi Spišskou Novou Vsou a Margecanmi a medzi Kysakom a Košicami, čiže väčšina severnej trasy.

Podobne sa plány zmenili na medzinárodnej trati medzi Bratislavou, Novými Zámkami a Štúrovom, kde železničiari tiež plánovali zvýšiť rýchlosť, buď na 140, 160 alebo 200 kilometrov za hodinu.

V investičnom pláne sú na túto trať vyčlenené stovky miliónov eur, ktoré pôjdu na základnú rekonštrukciu. Napríklad medzi Bratislavou a Sencom a medzi Novými Zámkami a Štúrovom sa okrem rekonštrukcie zavedie diaľkové riadenie dopravy. Čiže manuálne ovládanie výhybiek na trati tu nahradí automatické riadenie, kde jeden pracovník bude mať na starosti dlhší traťový úsek a niekoľko staníc.

Tretí dobrý príklad sú Kysuce. Na úseku medzi Žilinou a Krásnom nad Kysucou sa v minulosti robila modernizácia na rýchlosť 140 kilometrov za hodinu. Severnejšie medzi Čadcou a hranicou s Českom sa už dlhšie pripravuje ďalšia modernizácia. Rýchlosť by sa tu mala zvýšiť z 80 na 120 kilometrov za hodinu.

Lenže na poslednom chýbajúcom úseku – medzi Krásnom a Čadcou sa už bude robiť základná rekonštrukcia.

V poslednej tabuľke sú všetky naplánované projekty nad 10 miliónov. Tam, kde je uvedený iba názov úseku, ide o rekonštrukciu – výmenu koľajníc, prípadne výhybiek alebo odstránenie úzkych miest, ktoré spomaľujú vlaky alebo bránia zahusteniu spojov. Zo zoznamu je zrejmé, že po roku 2025 sa rekonštrukcie tratí výrazne urýchlia.

„Odstráni sa tým meškanie vlakov a mierne sa zrýchli doprava. Keby sa výdavky na rekonštrukcie nezvýšili, meškanie vlakov alebo cestovné časy neúmerne narastú v dôsledku prekročenej životnosti tratí,“ hovorí Rastislav Farkaš.

Z iných bodov zoznamu je zrejmé, že ide o nejaký iný typ rozvoja – elektrifikácia, modernizácia, zavedenie diaľkového riadenia, ETCS – európskeho zabezpečovacieho systému. Alebo o ich kombináciu.

Plán investičných priorít
Projekty nad 10 miliónov Obdobie výstavby
Náklady v mil. eur
Vrútky – Liptovský Mikuláš 2027 – 2030 244
Košice – Slivník, rekonštrukcia, diaľkové riadenie, ETCS, modernizácia 2028 – 2030 194
Nové Zámky – Štúrovo, rekonštrukcia, prechod na diaľkové riadenie, ETCS 2028 – 2030 140
Spišská Nová Ves – Margecany 2027 – 2030 114
Galanta – Palárikovo 2027 – 2030 108
Prievidza – Jelšovce, diaľkové riadenie, odstraňovanie úzkych miest 2025 – 2026 102
Šurany – Levice 2029 – 2030 87
Uzol Bratislava (východ), fáza 1 2027 – 2029 76
Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok 2029 – 2030 76
Uzol Bratislava (západ), fáza 1 2027 – 2029 75
Senec – Galanta 2027 – 2030 75
Nové Zámky – Jelšovce, diaľkové riadenie, odstraňovanie úzkych miest 2025 – 2027 69
Prešov – Lipany 2026 57
Kysak – Prešov, rekonštrukcia, diaľkové riadenie, ETCS 2027 – 2030 55
Krásno nad Kysucou – Čadca 2027 – 2029 47
Bratislava – Senec, rekonštrukcia, diaľkové riadenie 2027 – 2029 46
Bratislava – Kvetoslavov, rekonštrukcia, diaľkové riadenie 2027 – 2029 38
Košice – Kysak, rekonštrukcia, diaľkové riadenie, ETCS 2027 – 2029 37
Kvetoslavov – Dunajská Streda 2027 – 2029 37
Michaľany – Čierna nad Tisou, diaľkové riadenie 2025 35
Prešov – Strážske, prechod na diaľkové riadenie 2027 – 2029 27
Bratislava, Petržalka – rakúska hranica 2027 – 2030 24
Horná Štubňa – Vrútky, diaľkové riadenie 2027 – 2029 20
Bratislava – Pezinok – Trnava, odstraňovanie úzkych miest 2027 – 2029 18
Palárikovo – Šurany 2027 – 2030 11
Investičný harmonogram ponúka rozumnejšiu alternatívu k doterajšiemu chaotickému plánovaniu. Železnice SR často neprojektovali a nestavali tam, kde to bolo najviac potrebné. A veľa peňazí míňali na projektovanie stavieb, ktoré nakoniec skončili v šuplíku. Plus veľa investovali do spomínanej drahej modernizácie.

„Cieľom harmonogramu je systematicky pripravovať a realizovať investície s vysokou spoločenskou návratnosťou. Výsledkom budú lepšie projekty a transparentný prehľad o tom, kedy sa budú realizovať. Viac sa bude investovať do regiónov, keďže sa nebudú automaticky preferovať investície do modernizácie koridorov TENT, ako to bolo doteraz. Zreálnia sa neprimerané očakávania na ich financovanie a termíny stavby,“ hovorí Farkaš.

Plán zostavili asi takto: Pri každom investičnom projekte úradníci vyčíslili, aké sú ich celkové benefity, napríklad úspora času, energie, atď. Potom celkovú hodnotu týchto benefitov vydelili odhadovanými investičnými nákladmi. Projekty potom zoradili do rebríčka priorít podľa toho, aký mali pomer benefitov a nákladov.

Následne vytvorili časový harmonogram, v ktorom zohľadnili aj to, kedy budú projekty naprojektované a pripravené na výstavbu. A to, že budú mať k dispozícii približne 400 miliónov eur ročne.

Táto suma sa ešte môže zmeniť. Minister Doležal presadzuje, aby na trate išlo viac peňazí.

„Je to žalostne málo a ja tak trochu dúfam, že to otvorí konečne diskusiu o tom, či to s tými železnicami myslíme vážne alebo nie, lebo definovaným objemom, ktorý sme železniciam po nejakých rokovaniach s ministerstvom financií alokovali, to tak nevyzerá,“ povedal Doležal a pripomenul, že na cesty dávame dvakrát toľko ako na železnice.

Jeho ľudia spolu s analytikmi ministerstva financií predtým vytvorili aj harmonogram prípravy a výstavby ciest. Vláda ho schválila ešte v máji.
bobris
návštevník
 
Príspevky: 26
Obrázky: 13
Založený: 11. Dec 2008 13:18
Bydlisko: PN

Naspäť na 2021

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.