Diaľničiari otvorili úsek, ktorý nikomu nepomôže

[jozin z bazin]

Diaľničiari otvorili úsek, ktorý nikomu nepomôže

Nová trasa je o viac ako štyri kilometre dlhšia ako pôvodná.

29. jan 2021 o 8:00 Branislav Koscelník

ŽILINA. Kým všade je spustenie novej diaľnice sprevádzané pozitívnymi očakávaniami a nadšením, na otvorenie diaľničného úseku z Hričovského Podhradia do Lietavskej Lúčky sa teší len málokto.
Naopak, nových jedenásť kilometrov diaľnice prinesie tranzitujúcim vodičom zdržanie a Žiline ďalšie dopravné problémy, nové kolízne body a zrejme aj viac nehôd.
Jeden z najkomplikovanejších a najdrahších diaľničných úsekov je bez napojenia na ďalší úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové len štatistickým predĺžením diaľničnej siete na Slovensku.
Diaľnica prinesie výhodnejšie spojenie s hlavným mestom len hŕstke Žilinčanov.

Súčasná trasa výhodnejšia
Tranzitná doprava v smere Bratislava – Poprad – Prešov sa tak či tak nevyhne prejazdu cez Žilinu. Či si motoristi vyberú nový úsek diaľnice D1 a do Žiliny prídu z juhu, alebo pôjdu po súčasnej trase zo severu po D3, stretnú sa na križovatke pri žilinskom Hypertescu.
Dopravný analytik Ľubomír Palčák si myslí, že vodiči aj po spustení nového diaľničného úseku uprednostnia trasu po D3 cez Strážov, Kragujevskú a Ľavobrežnú v Žiline, na ktorú sú zvyknutí.
Diaľničný privádzač z diaľnice D1 budú využívať najmä vodiči zo Soliniek, Bánovej, Hlín, Bôrika, Vlčiniec, Trnového a ďalších juhovýchodne až juhozápadne orientovaných mestských častí Žiliny.
Pre ostatných vodičov bude aj po otvorení nového diaľničného úseku zaujímavejšia súčasná trasa.
„Vzhľadom na dĺžku trasy vedenú úsekom D1 s privádzačom, v porovnaní so súčasnou cestou ústiacou v križovatke Košická, nepredpokladám, že bude pre tranzitujúcich vodičov príliš atraktívna. Okrem zdrojovej a cieľovej dopravy ju budú využívať predovšetkým tí vodiči osobnej dopravy, ktorí sa v čase špičiek budú chcieť vyhnúť preplnenej Ľavobrežnej,“ myslí si šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Kolízne body
„Stará“ trasa je dokonca o viac ako štyri kilometre kratšia a vodiči osobných áut by sa do Žiliny mali dostať zo severu o tri minúty rýchlejšie ako z juhu po novom diaľničnom úseku.
Využitie tranzitu cez južný obchvat Žiliny môže byť pre motoristov výhodnejšie, keď sa pred hlavnou žilinskou križovatkou na Ľavobrežnej ulici vytvoria kolóny. NDS by mala dopravu navigovať na výhodnejšiu trasu cez informačné panely umiestnené na diaľnici.
Podľa Ľubomíra Palčáka sa budú vodiči rozhodovať aj podľa prvej skúsenosti. Ak sa rozhodnú pre novú trasu, čaká ich niekoľko kolíznych bodov.
„Najkritickejším a najkolíznejším sa javí výjazd I/64 Rajecká - I/60 Mostná,“ upozorňuje šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák na lievik pod „Saleziánmi“, ktorý bude spomaľovať tranzit z Rajeckej na Mostnú a navyše bude denne prinášať kolízne situácie.

Niekoľkokrát odkladaný štart
Výstavbu diaľničného úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka spustili vo februári 2014.
„Všetky úseky D1 sú dôležité, ale tento obzvlášť. Je totiž začatím výstavby južného obchvatu Žiliny,“ vyhlásil vo februári 2014 vtedajší minister dopravy Ján Počiatek, keď na žilinskom Námestí Andreja Hlinku poklepal základný kameň stavby diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Prisľúbil, že motoristi po ňom prejdú o štyri roky.
Štyri roky výstavby sa napokon natiahli na sedem. Ján Pačiatek sa mýlil aj v tom, že úsek bude dôležitý. Vtedy ešte netušil, aké komplikácie budú sprevádzať výstavbu nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové. Až jeho dostavba prinesie pre motoristov výrazné benefity.
Pôvodne mal byť južný obchvat dokončený začiatkom roka 2018. Národná diaľničná spoločnosť však niekoľkokrát otvorenie tohto úseku odložila. Meškanie obhajovala nepredvídateľnými geologickými udalosti počas razenia tunelov.

Neponáhľajte sa s otváraním
Spustenie viac ako jedenásťkilometrového úseku podstatne skomplikovala príprava výstavby „zabudnutého“ privádzača do Žiliny, ktorý výrazne meškal a bez ktorého by diaľnica končila v poli.
Napriek tomu, že privádzač podstatne natiahol čas výstavby diaľničného úseku, nikto investora nenaháňal, nikto ho netlačil do rýchlejšieho tempa. Naopak. Mesto Žilina niekoľkokrát komunikovalo, že je za čo najneskorši termín spustenia južného obchvatu.
Keď sa žilinská radnica vlani dozvedela, že Národná diaľničná spoločnosť chce sprístupniť úsek ešte pred Vianocami, zmobilizovala sily a presvedčila diaľničiarov, aby s otvorením počkala na pokojnejšie povianočné obdobie.
Mesto Žilina dalo spolu so Žilinskou univerzitou na papier niekoľko opatrení, ktoré by znížili negatívne dopady po spustení diaľničného úseku bez tunela Višňové.
Žiadali technické vylepšenie rizikových miest na okružnej križovatke pri Metre a na napojeniach pri Váhostave a Saleziánoch.
Jediným väčším vylepšením by malo byť vybudovanie bypassu, ktorý odľahčí okružnú križovatku pri Metre. Bypass bude malá vetva pred kruhovým objazdom na Solinkách, ktorá umožní vodičom prichádzajúcim od Rajca priame napojenie na privádzač bez toho, aby museli zachádzať do kruhovej križovatky. Tým sa zmierni očakávaný nápor na túto križovatku.
Na bypass si ešte budú motoristi počkať. „Na základe požiadaviek mesta Žilina realizujeme doplňujúcu, spojovaciu vetvu v okružnej križovatke Solinky (bypass) a úpravy na odbočovacom pruhu cesty prvej triedy I/64, aby doprava v meste Žilina bola plynulejšia. Aktuálne sa realizujú práce na preložkách všetkých inžinierskych sietí, následne sa pristúpi k realizácii samotnej stavby. Predpokladáme, že práce budú ukončené v jarných mesiacoch tohto roka,“ informovala hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková o malom vylepšení, ktoré zjednoduší motoristom z Rajeckej doliny vstup do Žiliny.

https://myzilina.sme.sk/c/22584455/zili ... omoze.html