Doležal plánuje štyri veľké diaľnice. CELÝ ČLÁNOK

[metelesku.blesku]

Doležal plánuje štyri veľké diaľnice. Stavať ich majú súkromníci
Tomáš Garai

PPP projekty pravidelne polarizujú kabinet pre dlhodobé finančné záväzky štátu. Podľa zistenia HN vláda plánuje využiť systém koncesie na štyri nové diaľničné úseky.
Pribina a nultý obchvat Bratislavy. Dva obrovské diaľničné PPP projekty, za ktoré bude štát v ďalších desaťročiach platiť ročne takmer 190 miliónov eur. Hoci však verejno-súkromné financovanie mnohí odborníci na dopravu kritizujú pre časté predražovanie, podľa zistenia HN môžu do portfólia takýchto projektov čoskoro pribudnúť ďalšie. Konkrétne, súčasný šéf rezortu dopravy Andrej Doležal videl možnosť takejto formy financovania pri štyroch investíciách, a to D1 Turany – Hubová, R4 od Prešova po štátnu hranicu, R1 cez Donovaly a pokračovanie bratislavského obchvatu D4 s tunelom Karpaty.
Ministerstvo zoznam oficiálne nepotvrdilo, uznalo však, že s PPP ako možným nástrojom financovania počíta. Pripúšťa ho ako plán B v prípade, ak na cesty nebudú môcť využiť prostriedky z európskeho Fondu obnovy. „Snahou rezortu bude financovať čo najefektívnejšie projekty s čo najmenším negatívnym vplyvom na štátny rozpočet,“ vysvetlil hovorca Ivan Rudolf.

Otázna výhodnosť
Aké by boli náklady štátu na nové úseky, je zatiaľ ťažké špecifikovať, keďže presné sumy ukáže až súťaž. Odhadovaná cena úsekov Turany a Karpaty je však zhruba miliarda eur za každý. Nové verejno-súkromné partnerstvá by v týchto prípadoch podľa analytika INESS Radovana Ďuranu nemali byť problémom, ak budúce splátky zostanú súčasťou verejného dlhu. Inak by sa voľba tohto nástroja mohla stať prostriedkom politickej kalkulácie, a nie hľadaním efektívnejšieho riešenia. „Keď niekto príde s PPP projektom, ktorý si bude vyžadovať ročnú splátku 20 miliónov eur, tak v porovnaní s 10 miliardami v deficite sa nič nezmení. Musíme si však zvoliť priority za celý štát nielen čo sa týka ciest,“ povedal Ďurana, podľa ktorého je výhodou takejto formy financovania motivácia stavať rýchlo a efektívne.
PPP projekty však výhodné obstarávanie automaticky neznamenajú. Svedčí o tom aj predražená cesta R1, kde za 50 nových kilometrov platíme ročne 128 miliónov eur. Analýzy však neskôr ukázali, že súkromník si za práce naúčtoval často aj dvojnásobne viac, ako by to stálo štát. Predraženie celého projektu sa v dôsledku toho vyšplhalo zhruba na miliardu eur.
Hranica výhodnosti je podľa Ďuranu tenká aj pri bratislavskom obchvate. Rozdiel tu vyšiel v prospech verejno-súkromného partnerstva len na pár desiatok miliónov eur, čo sa však po problémoch s meškaním projektu môže ešte znížiť. Podľa odborníka na dopravu z inštitútu INEKO Jána Kovalčíka by preto cieľom politikov nemala byť realizácia PPP projektov, ale prinášať kvalitné a dobré riešenia. „Keď budú vyčerpané zdroje, ktoré máme k dispozícii, potom sa rozprávajme o projektoch, ktoré sú také spoločensky naliehavé, že má zmysel realizovať ich takouto formou,“ povedal Kovalčík. „Dúfam, že sú to rané úvahy, ktoré zatiaľ neboli konfrontované s pohľadom na uskutočniteľnosť a na záťaž, ktorú by to spôsobilo a ktorá by bola enormná,“ dodal analytik.

Eurofondy a kreativita vlád
V hre o spomínané úseky sú aj prostriedky z Bruselu na tlmenie dosahov krízy vo výške. Podľa odborníka na eurofondy Radovana Geista z Euractivu sú tri zásady, ako by mali krajiny čerpať z „koronafondu“. Prvá je v duchu boja proti klimatickým zmenám, druhá je odporúčanie v rámci európskeho semestra a tretia je, že nárokovaný príspevok by mal ekonomiku krajiny posilniť, aby lepšie zvládla budúce krízy. „Nie som si istý, či diaľnice čokoľvek z toho spĺňajú. Hlavným cieľom bude peniaze vyčerpať, aby sa naštartovala ekonomika,“ povedal Geist.
Ministerstvo zatiaľ nekonkretizuje, kam chce investovať peniaze z Plánu na obnovu. Ako prioritné úseky uviedli dokončenie chýbajúcich úsekov D1 a D3 a výstavbu vybraných rýchlostných ciest. Ján Kovalčík vidí v zozname ako problematický úsek R1, keďže prepojenie medzi juhom a severom stále nie je finálne rozhodnuté a v hre je aj R3. Ministerstvo má predložiť dlho očakávaný zoznam priorít, ktoré vypracovalo spoločne s Útvarom hodnoty za peniaze, na rokovanie vlády v auguste. „V súčasnosti rezort financií dokončuje pripomienkovanie a spresňovanie niektorých údajov, ktoré vstupujú do prioritizácie,“ odkazuje tlačový odbor ministerstva financií.
Kovalčík však neskrýva podozrenie, že dôvody na odďaľovanie dokončenia a zverejnenia prioritizácie môžu byť skôr politické ako technické. „Môže tam byť snaha rezortu dopravy pokriviť alebo ohnúť súťaž tak, aby sa tam dostali stavby, ktorých spoločenská efektívnosť zďaleka nie je preukázaná,“ upozornil Kovalčík.

D1 Turany – Hubová
Pri poslednom úseku „diaľnice do Košíc“ nejde o prvý prípad, keď sa o takomto financovaní uvažuje. V minulosti totiž úsek mal byť súčasťou megalomanského PPP projektu prvej Ficovej vlády, ktorý mal vybudovať 75 kilometrov diaľnic od Dubnej Skaly po Sviniu. Projekt zastavila Radičovej vláda kvôli tomu, že bol predražený. Árpád Érsek ďalej razil ideu, že by sa úsek mal financovať práve formou PPP projektu. Podľa analytika INEKO Jána Kovalčíka ide podľa odporúčania Európskej investičnej banky presne o projekt, ktorý by takouto formou financovaný byť nemal.
„Je úplne nevhodné realizovať takouto formou také úseky, kde sú významné riziká, ktoré nie sú manažovateľné koncesionárom,“ povedal Kovalčík. V prípade stavby ide o významné geologické riziko, veľká časť trasy totiž ide v tuneloch. V súčasnosti odhaduje diaľničná spoločnosť hodnotu diela na vyše miliardy eur. V minulosti už bola vypracovaná analýza pre prípravu diaľnice v režime PPP. Odporúčalo sa aj zvážiť kombináciu s prevádzkou úsekov Dubná Skala – Liptovský Mikuláš.