Nadjazd pre 300-miliónový železničný uzol naráža na ...

[rado]

Nadjazd pre 300-miliónový železničný uzol naráža na Trabelssieho autobusovú stanicu

5.10.2020 18:12 Daniela Krajanová
https://e.dennikn.sk/2063637/nadjazd-pr ... u-stanicu/

Keď štát chystá investíciu v žilinskom regióne, treba rátať s miestnym podnikateľom Georgeom Trabelssiem. Najnovším príkladom je veľká investícia štátnych železníc.

Ide o masívny kontrakt na modernizáciu žilinského železničného uzla. Na práce v hodnote 323 miliónov eur sa už chystajú predbežní víťazi tendra: konzorcium okolo Strabagu a Eurovie.

Čaká sa na výsledky kontroly

Čaká sa už iba na výsledky poslednej povinnej kontroly Úradu pre verejné obstarávanie, pretože ten zo zákona pred podpisom kontroluje veľké eurofondové zákazky.

Podľa niektorých sa však čaká aj na iné.

„Obavy máme aj z pripravovanej investície súvisiacej so železničným uzlom v Žiline. Na to, aby sa stavba vôbec mohla začať, chýba v tejto chvíli jeden podpis zo strany majiteľa autobusovej stanice. Ak nebude, otázkou ostáva, čo bude ďalej s celým projektom,“ cituje žilinského primátora Petra Fiabáneho mestský portál zilina.sk.

Ide o výsledok septembrovej debaty, na ktorej rokovali vrcholoví zástupcovia samosprávy a štátu. Na debatu o miestnych problémoch v doprave a výstavbe infraštruktúry prišiel štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť, žilinská županka Erika Jurinová, šéf ŽSR Miloslav Havrila, ale aj zástupcovia Národnej diaľničnej spoločnosti, Slovenskej správy ciest a ďalší.

Schôdzku organizoval primátor Fiabáne a žilinský železničný uzol bol len vedľajšou témou popri výzvach, ako je tunel Višňové a problémy na ďalších infraštruktúrnych stavbách v regióne známom dopravným preťažením.

ŽSR upokojujú, že nehrozia také vážne komplikácie, ako to vyplýva z primátorových slov.

ŽSR nevidia vážny problém

„ŽSR k uvedenej stavbe majú prakticky vydaných 99 % stavebných povolení, čo umožňuje realizovať stavbu modernizácie uzla Žilina ako takú,“ povedala hovorkyňa železníc Ria Feik Achbergerová. Jediné, čo k podpisu zmluvy so stavbármi chýba, je podľa jej slov spomínaný doklad od ÚVO.

Inak povedané, chýbajúci podpis od majiteľa autobusovej stanice podľa ŽSR nijako nebrzdí podpis zmluvy so stavbármi a je možné začať s realizáciou. Prinajhoršom sa časť stavby v oblasti stanice oneskorí.

Na žilinskej radnici svoje obavy dokresľujú tým, že práce v prostredí autobusovej stanice by mali patriť medzi tie, ktoré nemožno odsunúť na koniec celého projektu. Ide totiž o nadjazd.

„Vzhľadom na obmedzenia, ktoré boli identifikované, boli v rámci projektu schválené vynútené investície, ktorým bol aj predmetný cestný nadjazd. Práve tento objekt umožňuje svojou realizáciou v prvých etapách projektu následné obmedzenia dopravy a minimalizáciu negatívnych dôsledkov,“ tvrdí hovorca mesta Vladimír Miškovčík.

Mesto podľa Miškovčíka vníma ako problém blížiaci sa termín stavebných prác na modernizácii železničného uzla Žilina a stále nedoriešené stavebné povolenie na cestný nadjazd, ktoré zabezpečuje ŽSR a „ktorého realizácia bola schválenou podmienkou z roku 2017 na realizáciu celého projektu“.

Ide o to, že veľký projekt modernizácie ráta s výstavbou nadjazdu Ulice 1. mája s napojením na Ľavobrežnú. Investíciu si podľa ŽSR vyžiadalo mesto Žilina, a preto teraz potrebujú čiastočný prístup v oblasti autobusovej stanice.

Či je bližšie k pravde jedna alebo druhá strana, sa verejnosť dozvie podľa toho, ako a kedy sa spor rozpletie alebo do akej miery sa práce rozbehnú aj bez posledného podpisu. To prvé závisí aj od miestneho podnikateľa Georgea Trabelssieho.

Stavba nadjazdu sa dotkne územia autobusovej stanice, ktoré vlastní firma s názvom Organizátor RIDS, ktorú zasa vlastní žilinský podnikateľ Trabelssie.

Ten hovorí, že zámer štátu chápe a nechce mu stáť v ceste. Vysvetľuje, že ŽSR chcú od neho kúpiť takú časť stanice, ktorá predstavuje jeden perón, teda jednu líniu nástupíšť. Preto musí vtesnať pôvodnú kapacitu stanice na menšie územie, ale na to potrebuje stanicu a peróny rekonštruovať.

„Takže 8000 ľudí nemám kde vyložiť ani naložiť. To znamená, že musím urobiť rekonštrukciu,“ vysvetľuje Trabelssie s tým, že s rekonštrukciou počíta na vlastné náklady a nespochybňuje ani cenu, ktorú mu za pozemky núkajú ŽSR. Spomína tiež, že územie pod súčasnou stanicou nie je v územnom pláne zapísané ako autobusová stanica.

Trabelssie chce povolenie na prerábku

„To znamená, že keby som dal žiadosť na rekonštrukciu autobusovej stanice, nevydajú mi stavebné povolenie, lebo som v rozpore s územným plánom,“ tvrdí Trabelssie a pýta sa, prečo mesto rozpor v územnom pláne dávnejšie nevyriešilo alebo situáciu nevyrieši jednorazovým špeciálnym povolením.

„Tuto [na dnešnom mieste] môžem prevádzkovať autobusovú stanicu do 2030, ale ja ju nemôžem zrekonštruovať. Prečo mesto nezmenilo územný plán, keď vedelo dva roky o tomto moste alebo štyri roky a nevrátilo mi to tam? Alebo prečo mi nevydá výnimku na rekonštrukciu?“ pýta sa Trabelssie.

Mesto Žilina zasa naznačuje, že keby to Trabelssie myslel s povolením na rekonštrukciu stanice vážne, aspoň formálne by už požiadal o stavebné povolenie. Nie je však jasné, či by ho dostal.

„V súčasnosti Stavebný úrad mesta Žilina neeviduje žiadnu oficiálnu požiadavku na úpravu predmetného objektu autobusovej stanice ani jeho nástupíšť zo strany vlastníka predmetných objektov. V každom konaní mesto rešpektuje aktuálne platný územný plán mesta a jeho podmienky,“ povedal Miškovčík.

Jediné konanie, ktoré sa v tejto veci začalo, odštartovali ešte železničiari – kvôli stavbe nadjazdu. Prerušili ho pravdepodobne preto, že nemali právny titul k Trabelssieho pozemkom.

Ten sľubuje, že ho od podpisu so ŽSR delia detaily rokovaní a potom podpíše aspoň zmluvu o budúcej zmluve.

Do debaty vplietli aj Antošíka

Trabelssie do celej debaty vniesol ešte jednu vec. Naznačuje, že jedna z príčin, prečo by mu podľa jeho predpokladov stavebný úrad nedovolil prerobiť stanicu, je aj to, že ako autobusová stanica je v územnom pláne do budúcnosti zapísaný iný pozemok a ten vlastní spolumajiteľ MŠK Žilina Jozef Antošík.

Dokladá to aj skenom, podľa ktorého má Antošíkova firma Preto pozemky definované ako autobusová stanica.

Antošík zasa tvrdí, že o ničom takom nevie.

„Pán Trabelssie ma oslovil teraz začiatkom septembra, či by som mu nepredal časť pozemkov v okolí štadióna, lebo má problémy v súvislosti s výstavbou premostenia Májovej ulice. Takéto niečo nie je možné, pretože by sme stratili potrebné parkovacie miesta v okolí štadióna,“ reagoval.

Zmeny v dopravnej situácii súvisiace s modernizáciou železničného uzla Žilina sú podľa neho na pretrase už skoro 10 rokov.

„Bol som účastníkom stavebného konania, dokonca časť dopravnej infraštruktúry bude vybudovaná na pozemkoch, ktoré ŽSR odkupovalo odo mňa, ale nikdy so mnou nikto nerokoval o umiestnení autobusovej stanice v súvislosti s touto investíciou. Nič o tom neviem, že by v územnom pláne mali byť moje pozemky zapísané ako miesto pre autobusovú stanicu.“

Antošík tiež dokreslil historickú situáciu: „Futbalový štadión MŠK Žilina je umiestnený na pozemkoch, kde sme plánovali so zahraničným partnerom vybudovať multifunkčné obchodné centrum. Na tento účel sme založili spoločnosť MC Stadion. Prostredníctvom tejto spoločnosti sme po 4 rokoch práce získali v roku 2009 územné rozhodnutie, ktoré je doteraz právoplatné.“

Dodal však, že kým získali potrebné povolenia, v centre Žiliny vyrástlo konkurenčné obchodné centrum Mirage. „Môj zahraničný partner sa rozhodol aj z dôvodu krízy v tom čase z projektu vystúpiť. Verím, že sa pôvodne plánovaný projekt v modifikovanej forme raz podarí zrealizovať. Vhodne by to doplnilo infraštruktúru futbalového štadióna. S umiestnením autobusovej stanice projekt MC Stadion nerátal a ja som nevyvíjal aktivity v tomto smere.“