Prerábka železníc z Bratislavy do Žiliny stála už 2 miliardy

[mireceq]

Prerábka železníc z Bratislavy do Žiliny stála už 2 miliardy a IC vlaky na nej zrýchlili o 8 minút
Dennik N, DANIELA KRAJANOVÁ, ŠTVRTOK 30. NOVEMBRA 2017 13:49

Rýchliky za posledných 25 rokov zrýchlili asi o 5 minút.

V roku 1999 trvala cesta z Bratislavy do Žiliny IC vlakom podľa jedného vtedy platného grafikonu 2 hodiny a 4 minúty, podľa druhého 2 hodiny a 8 minút.

V tom čase slovenské železnice začali masívnu prerábku koľajníc na rovnejšie a teda rýchlejšie tak, aby po nich mohli vlaky chodiť 160 km/h namiesto tradičnej maximálnej 120-kilometrovej rýchlosti.

Doteraz to stálo približne 2 miliardy eur a masívnu úsporu času to zatiaľ neprinieslo.

IC so zastávkou v Trnave dnes prejde trasu Bratislava - Žilina za 2 hodiny, teda iba o pár minút rýchlejšie ako pred 20 rokmi.

Bežné rýchliky na tej trase ušetrili od roku 1993 zhruba 5 minút. Ich cesta však z veľkej časti závisí od počtu zástavok, ktoré nedovoľujú rozbehnúť vlak naplno.


Úspory vyzerajú biedne, čo však neznamená to, že sa železničiari úplne prerátali alebo urobili strategickú chybu.

Kým nebude trať prerobená celá, bude jazdný čas do Žiliny deformovať chýbajúca alebo rozrobená prerábka na zvyšnej časti železnice.

Súvislé rýchle koľajnice dnes končia v Zlatovciach pri Trenčíne. Vyššie smerom k Žiline musia vlaky spomaľovať. Brzdia ich prebiehajúce prerábky. Výluky a strata času skresľujú priebežný efekt investície.

„Kým modernizácia prebieha, konajú sa na tejto trati výluky a nie je možné úsporu vyčísliť po úsekoch, pretože keď sa jeden úsek dokončí, tak druhý sa začne,“ odpovedá hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pavliková na otázku, koľko času ktorá prerábka ušetrila.

Už sa dostávajú k Žiline

V týchto dňoch sa sceľuje trať až po Púchov. Od nového grafikonu (10. decembra) sa ráta, že vďaka nej IC sa zrýchlia o 7 minút, rýchliky o 15 minút.

Rýchliky na rozdiel od IC vlakov ani doteraz nemohli využiť existujúcu 160 do Zlatoviec. Flotila železničiarov na to nie je dosť moderná. Do nového grafikonu budú nové mašiny k dispozícii, sľubujú železnice.

Kľúčový posledný bod prerábky bude v Žiline a železničiari sa k nemu blížia. Do vestníka verejných súťaží poslali predbežný oznam, že idú hľadať staviteľa pre žilinský uzol.

„Ide o poslednú časť úseku Bratislava – Žilina, modernizácie trate, týmto krokom bude zmodernizovaný celý úsek z Bratislavy po Žilinu,“ povedala Pavliková.

S tendrom chcú železničiari začať v lete 2018. Potrebujú čas, aby dohodli eurofondy, stavebné povolenia a dokumenty pre súťaž. Technicky to bude jedna z najzložitejších súčastí trate – pre rôzne druhy trakčných vedení.

Potom niekoľko mesiacov potrvá, kým vyberú víťaza. To by bol lepší prípad. Na ilustráciu: Najdlhšie – 3 roky – sa tender natiahol pri prerábke koľajníc pri Trenčíne.

Cesta vlakom potrvá hodinu aj trištvrte

Ak sa všetko podarí ideálne, v roku 2020 bude cesta vlakom z Bratislavy do Žiliny rýchlejšia než autom.

Konečná rýchlosť bude závisieť aj od toho, či sa politici rozhodnú pustiť na koľajnice súkromníka, alebo ako často nariadia vlakom zastaviť. Rozbehnúť sa na vyššiu rýchlosť dáva zmysel na dlhej súvislej trase, inak musí vlak hneď aj brzdiť.

„V stanici Trenčín predstavuje brzdenie a rozbiehanie sa vlaku z a na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu časovú stratu 30 sekúnd,“ opisuje odhady pre IC vlaky hovorkyňa železničiarov Martina Pavliková.

Vo všeobecnosti platí, že IC vlaky by mohli ušetriť asi pol hodiny, a dostať sa do Žiliny za hodinu aj trištvrte. Rýchliky zastavujú častejšie, preto sa u nich čaká menší efekt z investície, zhruba 20 minút.

„Možno kvalifikovane odhadnúť, že najrýchlejší IC vlak s dvoma zastávkami bude mať po skončení modernizácie celej trate cestovný čas 1 hodina aj 40 minút. Cestovný čas hypotetického IC vlaku bez zastávky by bol okolo 1 hodiny a 32 minút,“ odhaduje bývalý šéf železničnej sekcie na ministerstve dopravy Jiří Kubáček.

Pripomína, že IC už jazdili bez zastávky aj v roku 1997, cesta trvala 2 hodiny aj 7 minút, ale železnice spoj relatívne rýchlo zrušili, pretože bol slabo vyťažený.

Rýchlejšie sa to neoplatí

Železnice zrátali, že do prerábky zatiaľ investovali 1,8 miliardy eur. Podľa Kubáčka sa investícia oplatila. Keby sme koľajnice nezačali prerábať, museli by sme do nich za tie roky naliať „len o niečo menej peňazí, aby sa úplne nerozpadli“, vraví.

V prepočte na kilometer sa náklady na slovenskú 160 hýbu od 2 miliónov eur až po desaťnásobok.

Prvá časť z bratislavskej Rače do Zlatoviec stála 747 miliónov eur.

Cenové rekordy padali pri Púchove. Tam práve stavbári finalizujú úsek medzi Trenčianskou Teplou a Zlatovcami s cenou 20 miliónov eur za kilometer. Vyššie stavbári razia tunely pri Považskej Bystrici, práce dokopy vychádzajú na 23 miliónov eur za kilometer.

Na porovnanie: Česi majú rozbehnutú veľkú zákazku na zrýchlenie 17 kilometrov koľajníc na 160-ku na trase z Prahy do Českých Budějovíc.

České železnice predpokladali, že úsek od Sudoměříc do Votíc vyjde najviac na 6,236 miliardy korún, v prepočte 13,59 milióna eur na kilometer. Portál idnes píše, že v súťaži sa im prihlásilo ako najlacnejšie OHL ŽS s cenou 9,54 milióna eur na kilometer. Na trati sa ráta s dvoma tunelmi aj so zdvojkoľajnením železnice.

Na trati Rokycany – Plzeň Česi rátajú so 4-kilometrovým tunelom Ejpovice, a jeho prestavba na 160 km/h vychádza na necelých 10 miliónov eur za kilometer. Túto zákazku označili české železnice minulý rok za svoju najnáročnejšiu.

Náklady siahajú aj na vyššiu rýchlosť

Tomáš Záruba z českého Centra pre efektívnu dopravu upozorňuje, že náklady na našu modernizáciu sú na najdrahej časti také vysoké, že by stačili aj na vyššiu rýchlosť, než je 160.

„Zjavne je tam veľký podiel umelých stavieb, tunelov, veľkých mostov,“ hodnotí Záruba najdrahšiu časť našej železnice pri Považskej Bystrici.

Záruba upozorňuje, že reálny odklon do vyšších rýchlostí znamená nielen drahšiu prestavbu (častejšie tunely, investície do rovnej trate), ale aj odklon od pôvodnej železnice. Pôvodná železnica potom zostáva v prevádzke pre regionálnu dopravu, a treba sa o ňu starať.

Česi chcú 300

V Česku robia podľa Zárubu skôr úpravy v pôvodnej stope železnice, ale na nižšie rýchlosti (110 – 120 km/h odhaduje). „Niekedy v budúcnosti pre ne budú vybudované paralelne vysokorýchlostné trate,“ vraví Záruba.

Česi v posledných mesiacoch pravidelne ohlasujú plány stavať železničné koridory aj na 300 kilometrov za hodinu, aby k sebe prilákali prepravu na medzinárodných koridoroch. Uvažujú najmä o vysokorýchlostnom spojení medzi Prahou a Drážďanmi.

U nás sa debatuje najviac o 160 km/hod. a kompetentní sa zhodujú, že 160 km/h na slovenské pomery stačí. Aby sa vyššia rýchlosť oplatila, mala by byť využiteľná. Taká je však len vtedy, keď vlaky nebudú často zastavovať a napriek tomu budú plné.

Preto nám Európska komisia avizuje, že od Žiliny do Košíc jej to nevychádza efektívne ani pri 160 km/h.

„Medzi Košicami a Žilinou nie je taký silný prúd cestujúcich, ani medzi Žilinou a Bratislavou, aby ste mali 500 ľudí vo vlaku,“ povedal začiatkom roka šéf železničnej sekcie na ministerstve dopravy Ján Farkaš. Je možné, že sa niekde počíta aj so 140-kou.


Zdroj:
https://dennikn.sk/933127/prerabka-trat ... t/?ref=tit