Ak uvoľníme brzdu, pripravíme aj plán výstavby diaľnic,...

[duro_z_dediny]

Ak uvoľníme brzdu, pripravíme aj plán výstavby diaľnic, sľubuje štát

Keď pred koncom septembra minister dopravy Árpád Érsek informoval, ktorých deväť úsekov diaľnic a rýchlostných ciest sa bude prioritne stavať, naštartovala sa verejná diskusia o tom, či práve tieto úseky treba nevyhnutne vybudovať. Nič to však nemení na tom, že viac ako 90 kilometrov diaľnic sa minimálne pripraví do takého štádia, aby mohla byť do konca volebného obdobia vypísaná súťaž.

Tento plán ministra Á. Érseka by mohol vzdialene pripomínať dokument, po ktorom už dlhodobo volajú stavbári, ale pomohol by v podstate všetkým, ktorí prepravujú či už seba alebo tovar z jedného kúta krajiny do druhého. Ide o takzvaný záväzný plán výstavby diaľnic.


Potrebný záväzný plán

„Predvídateľnosť potrebujú všetci, projektanti, stavebné firmy, subdodávatelia, podnikatelia, ktorých sa dopravná infraštruktúra týka. Dokonca ju potrebujú bežní ľudia, ktorí sa rozhodujú, kde si postavia dom, respektíve či sa presťahujú niekam za prácou,“ konštatuje Ján Kovalčík z INEKO.

Najviac sa na prijatí záväzného plánu angažujú stavebné firmy, ktorým by prvotne najviac pomohol. Výstavba diaľnic pokrýva totiž veľkú časť ich produkcie. A keď sa rozbiehajú diaľničné projekty, rastie aj hrubý domáci produkt krajiny, čo dokazujú štatistiky. V prvom štvrťroku tohto roka sa podľa Štatistického úradu SR spamätal stavebný priemysel najmä vďaka rozbehnutým diaľničným projektom či ďalším zákazkám z verejného sektora, ako je napríklad aj modernizácia železničných tratí. „Chýbajúci záväzný harmonogram budovania dopravnej infraštruktúry sa dlhodobo ukazuje ako problém pre celý sektor slovenského stavebníctva. Potrebnú stabilitu a kontinuitu by zabezpečil práve dodržiavaný plán výstavby dopravnej infraštruktúry,“ hovorí šéf Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.

V prieskume, ktorý v Kvartálnej analýze slovenského stavebníctva Q3/2017 zverejnila prieskumná spoločnosť CEEC Research, to potvrdilo až 74 percent riaditeľov stavebných spoločností.

Podľa Roberta Páteka, generálneho riaditeľa Metrostav Slovakia, by to pomohlo firmám lepšie plánovať svoje personálne, ako aj technické kapacity. „Tým by sa predišlo problémom, ktoré súvisia s nedostatkom kapacít v čase realizácie prác, alebo aj, naopak, s prebytočnými kapacitami v čase nedostatku stavebných príležitostí,“ zdôraznil.

Tak skoro to nebude

Záväzného plánu výstavby diaľnic sa však firmy tak skoro pravdepodobne nedočkajú. „Záväzný plán výstavby diaľnic nie je možné zostaviť, kým nebude jasné dlhodobé financovanie dopravnej infraštruktúry,” vysvetľuje hovorkyňa rezortu dopravy Karolína Ducká.

Štát sa totiž v posledných desiatich rokoch výrazne spoľahol na eurofondy a teraz nedokáže z rozpočtu uvoľniť peniaze. „Prakticky všetky väčšie diaľničné stavby sa budovali z eurofondov,“ potvrdzuje K. Ducká. Eurofondy do roku 2020 sú už zazmluvnené na konkrétne projekty a aj v prípade rýchlostných ciest ostávajú zdroje na jeden väčší úsek.

Štát sa v posledných desiatich rokoch pri výstavbe diaľnic výrazne spoľahol na eurofondy a teraz nedokáže z rozpočtu uvoľniť peniaze

Podľa J. Kovalčíka však ide o absurdnú situáciu. „Štátny rozpočet sa používa iba na nutné spolufinancovanie.“ Ako vysvetľuje, v čase krízy, keď poklesli príjmy štátu, sa začali zosekávať investičné výdavky. „Ficova vláda nechala vyskočiť deficit až na osem percent HDP a potom sa zaťahovala ručná brzda. Bol plán dostať sa na štyri percentá HDP a ministerstvo financií oznámilo, že nové stavby môžu byť financované len z eurofondov. V tom čase to bolo legitímne. Ale len v rokoch 2011 až 2012,“ mieni J. Kovalčík, ktorý za čias ministra Jána Figeľa a krátko aj za ministra Jána Počiatka pôsobil ako riaditeľ Inštitútu stratégií ministerstva dopravy. „Zvrátené je, že odvtedy máme štyri roky rýchleho rastu príjmov štátneho rozpočtu, takže tu jednoznačne bol priestor, aby krátkodobá anomália takou aj zostala,“ dodáva J. Kovalčík.

„Je dôležité prijať strategické rozhodnutie, z akých zdrojov a či štát bude podporovať výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Dnes pridelené zdroje z rozpočtu ministerstva dopravy na tento účel nestačia,“ tvrdí K. Ducká.

Či sa ministerstvu dopravy na budúci rok podarilo vyrokovať väčšie finančné prostriedky na výstavbu rýchlych ciest, nie je jasné, ministerstvo o tom veľmi nechce hovoriť, keďže ide iba o návrh rozpočtu.

Spoliehajú sa na dlhovú brzdu

Vláda totiž nemieni škrtiť iné výdavky, aby mohla vyčleniť peniaze na cesty. Preto začala hovoriť o uvoľnení dlhovej brzdy. „Slovensko má dnes veľmi stabilný a jeden z najnižších verejných dlhov v eurozóne. To je tá nešťastná opozičná mantra, že táto krajina je zadlžená, a vôbec to nie je pravda. Slovensko je krajina, ktorá si vie veľmi lacno požičať peniaze. Boli prípady, keď sme si požičali za záporný úrok. Otvorenie tohto zákona nám umožňuje ročne získať 1,5 až dve miliardy eur výlučne na cestnú a železničnú infraštruktúru,“ povedal v júni premiér Robert Fico po stretnutí s primátormi a starostami obcí na strednom Slovensku. Tí od neho požadovali urýchlenú dostavbu diaľnice D1 v úseku Hubová – Ivachnová a rýchlostnej cesty R1 medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Otvorenie dlhovej brzdy by podľa K. Duckej mohlo byť „garanciou toho, že na prioritné projekty sa nájdu financie“.

Pravda, na uvoľnenie dlhovej brzdy by vláda potrebovala aj hlasy opozície, ktorá s tým nesúhlasí, pretože by išlo o zadlžovanie do budúcnosti.

„Až budeme vedieť, s akou sumou môžeme na najbližšie roky počítať, potom sa budú dať zostaviť aj pevné plány diaľničnej výstavby,“ tvrdí ministerstvo dopravy.

J. Kovalčík vypočítava, že hodnota úsekov, ktoré nemajú finančné krytie, vychádza na približne 18 miliárd eur, ktoré by Slovensko potrebovalo. „A to už rátame s viacerými rýchlostnými cestami v polovičnom profile,“ vysvetľuje a dodáva, že ak by štát aj dokázal vykompenzovať ukončené eurofondy (o ktorých konci ešte stále mimochodom nie je rozhodnuté), musela by sa výstavba ciest rozložiť na najbližších tridsať rokov. „A to v tejto sume ešte nie sú zarátané plány na cesty prvej triedy a na modernizáciu železníc,“ upozorňuje J. Kovalčík.

Plány sú, len sa nepoužívajú

Ak by sa aj našli peniaze na výstavbu, „musí ísť o realistický plán, ktorý by bol výsledkom poctivej analýzy odborníkov, nie ohnutý objednávkami politických elít v Bratislave alebo v regiónoch“, neodpustí si poznámku J. Kovalčík. Pripomína, že za eurofondy sa už pred rokmi pripravil dopravný model, s ktorým sa však doteraz vôbec nepracuje.

„Pozrime sa, aký je súčasný stav: neurčené priority, dnes je prioritou prakticky každý úsek, ktorý by mohol byť pripravený do výstavby. Laxný prístup v počiatočných fázach prípravy projektov, neriešenie problémov a neschopnosť rýchlo rozhodovať. Tvrdím, že investori majú vždy dostatočný čas na prípravu stavieb, ale nevedia ho využiť. Výsledkom je časová tieseň, chaotické pokyny a často nekvalifikované zadanie predmetu diela. Jedinou cestou riešenia je odsúhlasenie koncepcie výstavby cestnej siete na Slovensku vrátane spôsobu financovania, s reálnym harmonogramom prípravy a výstavby úsekov diaľnic a ciest,“ povedal v kvartálnej analýze Ján Záhradník, obchodný riaditeľ Doprastavu.

J. Kovalčík sa vracia k tomu, že rezort dopravy za minulé roky vyprodukoval niekoľko strategických materiálov. „Nie sú zlé, ale neobsahujú žiadnu prioritizáciu. Doteraz nie sú aplikované a rezort sa im vyhýba, lebo to umožňuje politikom ľubovoľne ťahať z klobúka úseky, ktoré sa im práve hodia. To aktuálne predvádza minister Árpád Érsek uprednostňovaním aj takých úsekov na južnom Slovensku, ktoré by sa pri serióznom hodnotení nezmestili ani do prvej tridsiatky priorít.“ 

15.11.2017, 08:55 | Katarína Ragáčová | © 2017 News and Media Holding
Zdroj:Trend, portál http://www.etrend.sk
https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok- ... -stat.html