Fatamorgána diaľnic

[juliustaryani]

Viac ako šturm na stavanie D1 a R1 Slovensko nezvládne

Budovanie kvalitnej infraštruktúry a najmä diaľničných koridorov je pre dopravcov jedinou vidinou zníženia nákladov a zrýchlenia ich biznisu. A preto je zreálnenie tempa výstavby možnostiam štátneho rozpočtu po nástupe vlády Ivety Radičovej pre nich zlou správou. Kilometre nových diaľnic najbližších 10 rokov budú pribúdať pomalšie. Na druhej strane je to aj potešujúca správa, tlak na vyberanie poplatkov na nerozumné a predražené splátky nebude taký nezmyslený, ako sa javil do leta pri presadzovaní nereálne veľkého rozsahu budovania diaľnic cez súkromno-verejné partnerstvá – tzv. PPP projekty.

Miliarda ročne

Tempo bude závisieť od ochoty vlády investovať viac peňazí. Vďaka eurofondom bude do diaľnic smerovať okolo miliardy eur. Udržať takúto cifru ďalšie roky však bude veľkou výzvou. Do siete ciest vhej kvality by tak do roku 2014 malo pribudnúť asi 70 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest zdedených po Ficovej vláde. Ďalších 140 až 150 kilometrov by súčasná vláda mala začať stavať a časť z nich aj dokončiť. Aká to bude časť, bude závisieť od možností štátneho rozpočtu a schopnosti čerpať či presmerovať eurofondy. Isté však je, že dve najväčšie priority – diaľnica D1 a rýchlostná cesta R1 – zaberú takmer všetky voľné finančné kapacity. Na ďalšie trasy nebude veľa priestoru.

Základná dopravná tepna Slovenska, diaľnica D1 z Bratislavy cez Žilinu do Košíc po sľuboch o sprejazdnení v rokoch 2010 či 2012 sa približuje termínu v roku 2016. Celá diaľnica až po ukrajinskú diaľnicu v dĺžke 515 kilometrov zatiaľ poskytuje kvalitnejšiu jazdu dopravcom len na 62 percentách trasy. Ostatok sú iba plány.
Prioritné je postaviť diaľnicu najmä od Žiliny po Prešov. Na spomínanej trase chýba ešte 105 kilometrov alebo deväť ťažkých úsekov. A súčasne treba postaviť osem tunelov v dĺžke 27 kilometrov. Snaha vybudovať diaľnicu formou PPP projektov zlyhala. Väčší projekt definitíve padol, o menšom 30-kilometrovom balíku priamo za Žilinou sa stále vyjednáva. Jeho budúcnosť sa vyjasní začiatkom decembra.

Trasa od Žiliny po Martin je takmer zakliata a napriek 15-ročnej príprave stále nezrealizovaná. Týchto 25 kilometrov diaľnice a necelých päť kilometrov diaľničného privádzača má stavať súkromný koncesionár cez tretí balík PPP. Jeho osud zatiaľ nie je jasný. Trasa, ktorá súčasnú cestu smrti medzi Žilinou a Martinom skracuje takmer o osem kilometrov, vyžaduje investičné náklady takmer 2 miliardy eur, čistú súčasnú hodnotu vrátane 30-ročnej údržby v hodnote 4 miliardy eur a celkovú povinnosť splatiť zo štátnej kasy 8,4 miliardy eur.

Projekt zazmluvnený predošlou vládou v januári tohto roka je však zatiaľ bez finančného krytia. Minister dopravy Ján Figeľ vyjednáva s partnermi o zlacnení ponuky až o 20 percent. Ročná platba by tak klesla z 277 miliónov dohodnutých Ficom na približne 210 miliónov ročne počas splácania v priebehu 30 rokov. „Do konca novembra by mohla byť na stole nová komerčná dohoda s koncesionárom,“ uviedol J. Figeľ. Následne do leta by došlo k finančnému uzavretiu.

Na trase sú tri tunely – Višňové v celkovej dĺžke 7,5 kilometra, tunel Ovčiarsko s dĺžkou 2,4 kilometra a krátky vyše polkilometrový tunel Žilina. Podľa odborníkov je práve preto čas výstavby stanovený na približne štyri a trištvrte roka. Ak sa zrealizuje tento PPP projekt, trauma dopravcov zo strácania času a rastu spotreby nafty pri prejazde v kolónach okolo Strečna by sa mohla skončiť v roku 2016.

Ak sa PPP projekt medzi Žilinou a Martinom predsa len nezrealizuje, bude dopravná situácia na tomto úseku vyriešená zrejme o rok až dva neskôr. Tesne po voľbách sa ozvali hlasy, aby sa celé riešenie s nezmyselnými tunelmi ignorovalo a vypracovala sa štúdia na lacnejšie riešenie popri strečnianskej úžine s prípadnými kratšími tunelmi. Cieľom bolo zlacnieť riešenie pre Žilinu a peniaze presmerovať na iné dopravné koridory. V takom prípade by však najvyťaženejšia cesta na Slovensku, kde denne prejde vyše 30-tisíc áut, bola vyriešená až v roku 2020.

Od Martina už len štát

Novinkou oproti rozhodnutiam predošlej vláde je, že ďalšie chýbajúce úseky D1 od Martina po Prešov už bude manažovať štát a nie súkromný koncesionár. Plán postaviť 75 kilometrov prostredníctvom tzv. druhého PPP balíka definitívne skrachoval. Súkromný koncesionár – spoločnosť Slovenské diaľnice – nedokázal poskladať potrebnú sumu na výstavbu ani v šiestom predĺženom termíne. A to napriek nadštandardným vstupom štátu a vlády do projektu, ako napríklad ručenie za miliardu eur poskytnutú Európskou investičnou bankou.

Rokovania so štátom neuspeli ani pri znižovaní ceny predraženého projektu. Išlo o stavbu s investičnými nákladmi 2,4 miliardy eur. Koncesionár získal obriu štátnu zákazku od vlády Roberta Fica s ponúknutou čistou súčasnou hodnotou 3,6 miliardy za postavenie a prevádzku. V priebehu jedenapolročného dodatkovania suma stúpla na vyše štyri miliardy eur a splátky v súhrne na vyše deväť miliárd eur.
Minister J. Figeľ však deklaroval, že aj pre štát je dokončenie týchto úsekov prioritou a z piatich úsekov určite tri začne do konca budúceho roka. „Približne 60 kilometrov diaľnice z toho nerealizovaného balíka verejno-súkromného partnerstva by malo byť rozbehnutých na budúci rok. Pôjde o diaľnicu pri Prešove na Spiši a pri Ružomberku,“ ubezpečil J. Figeľ. Následne ministerstvo dopravy spresnilo, že sa bude snažiť v roku 2011 spustiť aj štvrtý úsek. Jediným problém na trase, ktorý by sa presúval za horizont tohto volebného obdobia, by bol úsek pri Hubovej, voči ktorému sa ohradila Európska komisia pre neekologické riešenie. Pre vodičov by mohli úseky slúžiť v priebehu roka 2015, najneskôr začiatkom roka 2016.

Stred proti severu R1

Úplne novou prioritou na mape diaľničnej siete Slovenska je predĺženie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka o vyše 47 kilometrov. Potom by mala logické vyústenie na inú komunikáciu vhej kvality. Pre dopravcov sa tak pri cestovaní zo západu krajiny na východ otvorí úplne nová trasa.

Táto priorita oživila už posledné dve desaťročia cyklicky sa objavujúci spor, či je rozumnejšie a lacnejšie stavať ako prvé spojenie do Košíc severom alebo stredom Slovenska. Minister dopravy Ján Figeľ naznačuje, že dobudovanie štvorprúdovej cesty, obchádzajúc horský priechod Donovaly, je lacnejšie a rozumnejšie riešenie pri súčasných možnostiach financovania ako čakanie na doriešenie príliš drahých tunelov pri Žiline na diaľnici D1.

Celkovo tak bude mať rýchlostná cesta 260 kilometrov a spojí Bratislavu s Nitrou, Banskou Bystricou a Ružomberkom, kde sa pripojí na diaľnicu D1. Jej realizácia do roku 2016 je však skôr zbožným želaním ako skutočnosťou. Príprava je totiž v štádiu ešte pred územným rozhodnutím. Vedenie rezortu dopravy uvádza, že v priebehu dvoch rokov môže byť výstavba pripravená. No doterajšia prax najmä zložitejších úsekov naznačuje, že treba pripočítať minimálne ďalší rok až dva. Autá by po tejto novej dopravnej tepne mohli jazdiť podľa rezortu dopravy v roku 2016. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s tempom výstavby, najmä ak ide o cestu cez environmentálne chránené územia, je reálnejšie uvažovať s termínom roka 2017, ak nie aj neskôr. Na trase je navyše niekoľko tunelov, ktoré predstavujú finančnú a termínovú mínu. Zatiaľ je ich päť, ale ich konečný počet sa ešte môže zmeniť.
Isté však je, že dopravcovia budú mať rýchle spojenie Bratislavy s Banskou Bystricou už o necelý rok – v lete 2011. Ešte tento rok sa sprejazdní na trase posledný úsek manažovaný štátom, a to pri Žiari nad Hronom. Následne v lete by sa mala strihať páska na prvej súkromnej PPP diaľnici v dĺžke 47 kilometrov medzi Nitrou a Zlatými Moravcami. Je to zatiaľ jediný realizovaný a finančne uzavretý projekt súkromno-verejného partnerstva na Slovensku. Nakoniec do leta 2012 koncesionár sprístupní aj posledný vyše päťkilometorvý úsek – obchvat Banskej Bystrice.

Na Kysuciach pomalšie

Zreálnenie diaľničných plánov od roku 2011 sa prejaví spomalením výstavby na ďalších trasách plánovanej diaľničnej mapy Slovenska. Najciteľnejšie to bude na diaľnici D3, ktorá mala viesť od Žiliny po českú a poľskú hranicu a na rýchlostnej ceste R2 od Zvolena na Lučenec a Rimavskú Sobotu.

„Uvedomujem si, že diaľnica D3 je potrebná a dôležitá pre prepojenie Slovenska na Poľsko a Českú republiku. Žiaľ, na Slovensku stále máme úseky ciest, ktoré majú vyššiu prioritu a sú v horšom stave,“ povedal pred pár dňami minister J. Figeľ. Ide o spomínané úseky na diaľnici D1 medzi Žilinou a Ružomberkom a medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom.

Dopravné intenzity na Kysuciach na trase D3 si však zďaleka nepýtajú diaľnicu v najbližšom čase. Navyše aj keď jej trasa vznikla skôr ako truc podnik súbežnej severo-južnej diaľnici, neradia trasu medzi priority. Z 59-kilometrovej plánovanej diaľnice D3 (v súčasnosti je v prevádzke len krátky úsek pri Čadci a pri Žiline) sa tak bude riešiť len najbolestivejšie miesto – päťkilometrový úsek pri Svrčinovci. Pomôže najmä dopravcom, ktorí smerujú do Česka.

Bratislava má nové riešenie

V rámci Bratislavy zostanú na nasledujúce štyri roky dve priority – vyriešiť príjazd z južných obcí od Dunajskej Stredy, kde je najmä v čase dopravnej špičky kritická situácia. A naštartovať dlhodobé riešenie obchvatu Bratislavy.

Práve preto sa peniaze sústredia na rýchlostnú cestu R7, ktorá pôjde z Bratislavy popri Nových Zámkoch a Veľkom Krtíši až od Lučenca. Jej trasa za Dunajskou Stredou je cieľom viac ako 20-ročnej budúcnosti. Pri vstupe do Bratislavy sa však bude postupovať urýchlene, pričom sa zmení trasa. Oproti doterajšiemu variantu C sa rýchlostná cesta presúva bližšie ku korytu Dunaja. Obídu sa tým niektoré pribratislavské obce, nové riešenie však môže pomôcť vyriešiť aj kritickú situáciu v samotnom meste. Cesta sa predĺži až po Prístavný most a súčasne sa postavia paralelne mosty. Obe tieto riešenia naznačujú, že reálnosti financovania megalomanského projektu obchvatu Bratislavy cez diaľnicu D4, ktorá by veľkým oblúkom obišla cez tunel hlavné mesto, v najbližších rokoch nikto reálne neverí.

Východnému Slovensku pribudne rýchlostná cesta R4 z Košíc po Milhosť (14,2 km), ktorá by mala byť dokončená na jar v roku 2013. Skvalitní prepojenie medzi Košicami a priemyselným parkom v Kechneci, ale umožní aj napojenie na celoeurópsku diaľničnú sieť cez Maďarsko, kde je vybudovaná diaľnica až po Miškovec. J. Figeľ chce rokovať s maďarskou stranou, aby urýchlila práce na ich rýchlostnej ceste od Miškovca k slovensko-maďarskej hranici. Spojenie Bratislavy s metropolou východu rýchlostnou cestou cez Maďarsko tak bude hotové rýchlejšie ako tak dlho sľubovaná D1.

22.11.2010 / Jana Morháčová

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-sl ... nic-2.html