V Bytčici objavili pohrebisko z doby bronzovej

[Jozef]

Možno si niekedy predstavujete, ako asi vyzeralo miesto, kde bývate, pred tisíckami rokov. Podľa posledných objavov je evidentné, že oblasť Žiliny bola osídlená už na prelome doby kamennej a bronzovej. Prípravné prieskumné archeologické práce, ktoré predchádzali výstavbe diaľnice D1, odhalili neklamné dôkazy toho, že tu žili naši pravekí predkovia už v 4. tisícročí pred Kristom. V Bitarovej sa našli vykopávky starých osídiel, v Bytčici veľké pohrebisko.
Predčasné práce na diaľnici D1 sa začali vo februári tohto roka. Zahŕňali výrub stromov, prekládku sietí, prípravu stavenísk a tunelových profilov, ako aj archeologický prieskum terénu.
Výstavba dlho očakávanej diaľnice sa bude týkať obcí Hričovské Podhradie, Dolný Hričov, Ovčiarsko, najviac však zasiahne Bitarovú, Lietavskú Lúčku, Bytčicu, Turie, Višňové a Vrútky. Spolu ide o plochu s dĺžkou 30 km, ktorú bolo potrebné dôkladne preskúmať. Prieskumné práce na pozemkoch okolo diaľnice vykonával od jari Archeologický ústav SAV z Nitry.
Už pri kopaní na prvom úseku v Ovčiarsku a Bitarovej objavili archeológovia lokality, kde sa nachádzali pohrebisko1pozostatky pravekých sídlisk z doby železnej, a tiež slovanské obydlie. Predpokladá sa tiež, že jedno osídlenie pochádza z obdobia eneolitu (doba medená), resp. zo začiatku staršej doby bronzovej. Okolo diaľničného privádzača Lietavská Lúčka sa začalo kopať 12. apríla, no na križovatke Lietavská Lúčka sa tím archeológov ocitol až na začiatku augusta tohto roku. Krátko na to sa aj tu dokopali k zaujímavému nálezu. Pred ich očami sa im začalo vynárať viacgeneračné praveké pohrebisko, na ktorom pochovávali mŕtvych minimálne 400 rokov. „Hoci bol terén zničený orbou a niektoré miesta narušené, uchovali sa tu zvyšky kamenných mohýl. Na pohrebisku je dokopy 700 hrobov, ktoré pochádzajú z doby bronzovej. Ide o takzvané žiarové hroby, kedy bol mŕtvy spálený a jeho zvyšky boli uložené do keramickej urny alebo do plytkej jamky,“ uvádza Barbara Zajacová z Archeologického ústavu SAV.
Doba bronzová priniesla v Európe nový pohľad na posmrtný život a tým sa aj zmenil spôsob pochovávania. Namiesto ukladania telesných pozostatkov do vyhĺbených jám sa začali uprednostňovať žiarové hroby, ktorému predchádzalo rituálne spaľovanie. Prejsť ohňom totiž znamenalo očistu. Pri spálení telesnej schránky sa ľudská duša mala ľahšie oslobodiť od pozemského bytia. Z predchádzajúceho spôsobu pochovávania mŕtvych sa však zachovávala tradícia vkladania milodarov do hrobu. Aj v Bytčici sa našli bronzové koráliky a pozostatky okrasných ihlíc, ktoré zosnulým darovali pohrebisko2ich blízki pri prechode na druhý svet. Ide o pozostatky lužickej kultúry doby bronzovej. Na hroboch sa nachádzali aj takzvané otvory pre dušu. Hoci sa v súčasnosti objavil čisto technický názor, že otvor slúžil na odvodnenie, omnoho romantickejšie znie hypotéza, že duša mohla cez otvor uniknúť von.
Žiarové pohrebiská sa v praveku využívali dlhý čas. Naši predkovia museli považovať tieto miesta za výnimočné a určili im posvätnú funkciu. Samotné hroby sa delia na urnové a jamkové. Jamkový hrob sa vyznačuje tým, že je v ňom vyhĺbená jamka, do ktorej sa po spálení tela nasypávajú kosti a uhlíky. Môže byť obložený fragmentmi z keramických nádob. Urna sa naopak obložila kameňmi alebo prekryla inou nádobou. Väčšiu pozornosť zo strany pozostalých si vyžiadali práve urnové hroby.
Praveké pohrebisko v Bytčici odhalilo, že naši predkovia praktizovali centrálne pochovávanie. Ťažko posúdiť, koľko ľudí sa v takomto jednom hrobe nachádzalo, podľa kostrových zvyškov je však isté, že sa ich tam zmestilo mnoho. Barbara Zajacová vysvetľuje: „Kedysi existovala hypotéza, že centrálne hroby boli náčelnícke, preto sa aj nazývali náčelnícke mohyly. V strede by mal potom byť pochovaný náčelník a v malých jamkových hroboch dookola príslušníci jeho družiny. V centrálnom hrobe sa väčšinou nachádzali aj bronzové predmety, čo však súvisí so starším typom pohrebného rítu a hroby okolo boli dokladané aj niekoľko generácii neskôr, preto sa dnes uprednostňuje názor, že išlo o rodinné pochovávanie.“ Podľa archeologičky centrálne hroby spadajú do počiatkov mladšej doby bronzovej.
Už grécka mytológia opisuje, že zosnulí dosiahli večný odpočinok iba vtedy, keď prešli na druhý breh rieky Acheron. Za peniaz, ktorý sa mŕtvym vkladal pod jazyk, ich na lodi vyprevádzal prievozník Cháron. Podobne sa predpokladá, že aj osídlenie by malo byť na druhej strane rieky ako je pohrebisko. „Nemali by byť nikdy na jednej strane. Tu sa pohrebisko nachádza na terase Rajčanky a je položené na juhozápadnom svahu, čo je úplne typické. Podľa tohto možno usudzovať, že osídlenie sa nachádza pod Lietavskou Lúčkou. Jeho presná poloha však závisí aj od pôvodného koryta Rajčanky,“ dodáva Barbara Zajacová.
Počas prác na vykopávkach sa tím archeológov stretával aj s nepríjemnosťami. Keďže bolo pohrebisko otvorené a nechránené, ľudia chodili hroby vykrádať. „Stačilo, že sa odokryl jeden hrobček a už bol rozhrabaný s očakávaním, že tam niekto niečo nájde. Išlo pravdepodobne aj o detektorárov,“ hovorí archeologička.
Do konca novembra plánujú pracovníci Archeologického ústavu SAV rozobrať ešte jednu mohylu. „Uvidíme, či objavíme aj nálezy doby železnej,“ uzatvára s očakávaním Barbara Zajacová. Prípravné práce sa už oficiálne skončili, tím archeológov vykonáva posledné prieskumy a dokumentácie. Výstavba diaľnice totiž napriek vzácnemu nálezisku zastavená nebude.

Veronika Cvinčeková
Zdroj: Žilinský večerník, č. 45, 9. 11. 2010, str. 1

http://www.zilinskyvecernik.sk/index.ph ... w&id=22908