Európska investičná banka dala najväčší úver v histórii. Nie je však isté, kto z nás ho vyčerpá.
Na Slovensko smeruje historicky najväčšia finančná injekcia z Európskej investičnej banky. Štátnym firmám, úradom či samosprávam zjednoduší prístup k úverom na cesty, železnice, informačné systémy. Banka im chce za výhodné úroky požičať spolu až 1,3 miliardy eur na spolufinancovanie eurofondov.
Na začiatku bol Počiatek
"Tento úver nám bol viackrát ponúknutý. Kým sme nemali problémy s financovaním, slušne sme odmietli. Keď sa však situácia skomplikovala, postoj sme zmenili
,“ reagoval pre HN bývalý štátny tajomník rezortu financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Úver začal vybavovať ešte bývalý minister financií Ján Počiatek, teraz celú vec dotiahne do konca jeho nástupca Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Jeho rezort sa k pôžičke mieni vyjadriť až dnes, keď ju oficiálne schváli vládny kabinet.
Kto sa k peniazom
(ne)dostane
Slováci v tejto chvíli vedia, na čo môžu peniaze použiť. Otázka však je, kto sa k miliónom z európskej banky vôbec dostane. Zatiaľ čo viceprezident banky Anton Rop pre HN vyhlásil, že úver budú môcť čerpať aj samosprávy, Kažimír je zdržanlivejší - o využití peňazí musí rozhodnúť štát.
Viac práce pre ľudí
V samotnom projekte vidí Miklošov rezort ešte jedno pozitívum: pôžička môže nepriamo zvýšiť aj zamestnanosť. "Podnikateľská sféra môže využiť túto formu financovania a získať finančné zdroje na rozvojové projekty, ktoré vedú k tvorbe
nových pracovných miest za predpokladu splnenia všetkých požadovaných podmienok a kritérií,“ tvrdí rezort.
Takýchto investícií sú dnes u nás v štádiu prípravy stovky, viaceré z nich však meškajú práve pre chýbajúce zdroje vo verejnej správe. Po novom by mali byť európske peniaze dostupnejšie. "Zdroje zo štrukturálnych fondov bude omnoho jednoduchšie získať s touto pôžičkou,“ povedal pre HN viceprezident EIB Anton Rop.
Nové zdroje
Štát by mal podľa Ropa tento úver čerpať s extrémne výhodným úrokom. Pri súčasných podmienkach by to malo byť zhruba na úrovni 1,5 percenta. "EIB je nezisková banka, takže náklady na takýto úver sú najlacnejšie možné. Sú to navyše zvyčajne dlhodobé úvery
, je takmer nemožné také získať na trhu,“ dodáva Rop, podľa ktorého úvery urýchlia rozvoj Slovenska.
Z úveru by sa mala financovať tá časť investičných projektov, ktorú nefinancuje Brusel, teda priemerne 15 percent z investície.
Kam úver pôjde
Peniaze Európskej investičnej banky by mali smerovať do dopravných, ekologických, vzdelávacích aj IT projektov. Podľa zmluvy, ktorú má dnes podpísať vláda, budú koneční prijímatelia najmä samosprávy. Zatiaľ však nie je isté, či budú pokrývať len tú časť spolufinancovania, ktorú má na starosti štát, alebo pomôžu aj rozpočtu obcí
. Tie dnes trpia výpadkom podielových daní, v dôsledku čoho viaceré projektov zamrzli. "Stretli sme sa už s viacerými takýmito prípadmi, sú ich určite desiatky,“ povedal prezident Zväzu stavebných podnikateľov Zsolt Lukáč.
Podľa viceprezidenta EIB Antona Ropa sa vláda môže rozhodnúť, ako peniaze rozdelí.
Biele miesto na mape
Isté je však to, že na pôžičke ušetrí štát. Ten podľa bývalého štátneho tajomníka Kažimíra o ňu predtým nestál, aj keď nám ju banka núkala. "EIB mala eminentný záujem tieto prostriedky poskytnúť. Boli sme bielym miestom na mape,“ hovorí. Podľa neho si totiž rezort vtedy vedel požičiavať aj výhodnejšie. O úvere začal rokovať až po tom, ako sa financovanie štátneho dlhu pre krízu skomplikovalo.
00:00 12. 11. 2010
http://hnonline.sk/c1-48115960-slovaci- ... nu-pozicku
