Keď v roku 1990 natočil režisér George Miller druhé pokračovanie fantazijného Nekonečného príbehu, netušil, že o dvadsať rokov sa "neverending story“ bude volať slovenská verzia verejno-súkromného partnerstva PPP. Ešte dobre, že názov filmu je autorsky chránený a ministri dopravy ho nemôžu používať na svoje projekty. Ministerstvo dopravy a investori sa donekonečna doťahujú, rušia zmluvy, neuzatvárajú nové a navzájom sa obviňujú.
Najnovšie chce ministerstvo od investorov zmluvnú pokutu desať miliónov eur za to, že nezohnali od bánk financovanie. Stavbári tvrdia, že financovanie majú zabezpečené májovými prísľubmi z bánk. Ministerstvo tvrdí, že májové sľuby sú už staré. Stavbári tvrdia, že nie sú. Toľko PPP pingpong. Tak ospevované verejno-súkromné partnerstvo sa zmenilo na verejno-súkromné hašterenie sa.
Korene sporu však siahajú ešte ďalej. Na začiatok celého projektu. Ten sa pripravoval ešte za ministrovania Pavla Prokopoviča, ktorý v roku 2005 požehnal trasu. Tá sa však nevidela ochranárom. Po zmene vlády minister Ľubomír Vážny hlasy environmentalistov nevypočul a na projekte sa pokračovalo. Lenže zelené hlasy doleteli do Bruselu a odtiaľ ako bumerang prileteli výhrady. Banky, hoci sľúbili financovanie, logicky ho pozdržali. Nepôjdu predsa do neistého projektu, na ktorý zdvihnutým prstom ukazuje
Európska komisia. Bez peňazí stavbári nemôžu stavať. Kruh sa uzatvára.
Vyzerá to tak, že dnes chce ministerstvo pokutovať investorov za to, že včas nevyriešilo problémy s ochranou prírody na trase diaľnice. Ak by totiž "zelený“ problém odstránilo, financovanie by dostalo zelenú.
Ivan Szabó 11.11.2010
Zdroj: portál http://hnonline.sk
http://hnonline.sk/nazory/c1-48081100-n ... pp-project