Rýchlocesta zdražie o ďalších 30 miliónov

[miso]

Štát musí doplácať za nebezpečný odpad. Vinník je zatiaľ neznámy.

Cena za rýchlocestu R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou opäť stúpa. Po dvoch zvýšeniach, ktoré dovolil ešte vtedajší šéf ministerstva dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD), je tentoraz na vine nebezpečný odpad. Investičná firma Granvia si za likvidáciu dvoch čiernych skládok, ktoré objavila na stavenisku, pýta od štátu navyše desať miliónov eur. "Zatiaľ neboli koncesionárovi v dôsledku kompenzačných udalostí poskytnuté žiadne náhrady z dôvodu, že vec nie je doriešená - s koncesionárom o predmetnej udalosti ministerstvo rokuje,“ povedal šéf komunikačného odboru ministerstva Ľubomír Tuchscher. Kompenzáciu za čierne skládky už Granvii schválil nezávislý stavebný dozor.

Podnetov pribúda
Najväčšiu škodu, viac než sedem miliónov eur, spôsobil nebezpečný odpad pri Banskej Bystrici. "Pravdepodobne išlo o navážky z bývalých priemyselných areálov. Objavili sme však aj komunálny odpad a iný stavebný odpad, ktorý bol taktiež kontaminovaný ropnými látkami,“ vysvetľuje firma.

Zvyšnú sumu má štát zaplatiť za likvidáciu kontaminovanej zeminy pri Nitre. V oboch prípadoch ministerstvo zatiaľ nepovedalo, od koho bude škodu vymáhať. Hrozia mu pritom aj ďalšie extra náklady. Podľa informácií HN žiada Granvia najmenej desať ďalších ústupkov. Odvoláva sa v nich na zlé počasie či archeologické prieskumy, ktoré musela zaplatiť. Na rozdiel od čiernych skládok však tieto požiadavky ešte dozor neuznal.

Odpustených 20 miliónov
Náklady štátu na túto 52-kilometrovú cestu, ktorá spojí Nitru so Zlatými Moravcami, však stúpli aj predtým. Dôvodom bolo rozhodnutie ministerstva platiť prípravu PPP projektov z vlastného vrecka. Podľa pôvodnej zmluvy mala výdavky na strane štátu až do výšky 20 miliónov preplatiť Granvia. To sa však zmenilo podpisom zmluvného dodatku ešte za bývalej vlády, v ktorom sa rezort tejto pohľadávky vzdal.

Exminister Vážny to obhajuje úsporou úrokových nákladov. Ušetrených 20 miliónov si totiž investor nemusel požičiavať v banke. Túto úsporu podľa Vážneho následne preniesol do výslednej ceny. "Najprv sme to dali do zmlúv, ale po zhodnotení, že to bude musieť štát zaplatiť aj s úrokmi, bolo výhodné pre štát to upraviť v dodatku.“ Nové obsadenie rezortu to však spochybňuje. "Záväzok koncesionára zaplatiť obstarávateľovi za prípravu a vývoj projektu bol súčasťou súťažných podmienok a následne koncesnej zmluvy,“ hovorí Tuchscher.

Úroky stúpli
V konečnom dôsledku však zmluvná cena za túto cestu aj napriek odpustenej pohľadávke stúpla. A to kvôli finančnej kríze, ktorá zvýšila úrokové sadzby na bankových pôžičkách. Tie Granvia potrebuje, keďže peniaze od štátu nedostane hneď, ale v postupných splátkach za 30 rokov. Počas nich bude cestu udržiavať a opravovať, čo zahŕňa okrem iného dve kompletné výmeny asfaltového povrchu. Za toto všetko mal štát pôvodne zaplatiť zhruba 3,3 miliardy eur, čo sa však zvýšilo na 3,8 miliardy. Zmluva pritom ponúka aj možnosť, že štát na rýchloceste ušetrí. Ak sa koncesionárovi podarí znížiť svoje investičné náklady, polovicu úspory by mal odovzdať štátu. To sa však ešte nestalo. "Do tohto momentu neboli predložené žiadne návrhy, na základe ktorých by bola uplatnená táto klauzula,“ vysvetľuje Tuchscher. Ten zatiaľ nepovedal, ako by mohol štát priviesť koncesionára k úsporám.

D-jednotka "zaspala“
K výraznej zľave sa však rezort dopracoval pri ďalšom cestnom projekte, ktorý rozbehla ešte bývalá vláda - pri úsekoch diaľnice D1 pri Žiline. Konzorcium pod vedením nemeckej firmy Hochtief už ponúklo rezortu zlacnenie celého projektu z pôvodných 8,5 miliardy na zhruba 6,6 miliardy. Vyhlo sa tým osudu, ktorý postihol ďalšie investičné združenie pod vedením francúzskej firmy Bouygues. To malo na dosah najrozsiahlejšiu výstavbu v dejinách Slovenska - 75 kilometrov diaľnice medzi Martinom a Prešovom. Nakoniec však Francúzi neposkytli dostatočné zníženie svojich stavebných a prevádzkových nákladov a projekt padol.

Doterajšie zdraženie rýchlocesty R1
Pôvodná cena výstavby a prevádzky pri súčasných nákladoch 1,5 mld.EUR
Investorovi stúpajú úrokové náklady, zaplatí to štát +0,3 mld.EUR
Štát odpúšťa preplatenie nákladov na prípravu +0,02 mld.EUR
Investor nachádza na stavenisku nebezpečný odpad +0,01 mld.EUR

Zdroj: portál http://www.hnonline.sk, Ján Kováč, 3.11.2010
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-4768202 ... 0-milionov