Za 30 rokov o 30 percent

[mirkobb]

Laici sa môžu iba čudovať, ako momentálna „kondícia na finančných trhoch" ovplyvňuje to, koľko napokon občania zaplatia diaľničným spoločnostiam.

Slovenský verejný život už desaťročia predstavuje seriál, ktorý by sa mohol uvádzať pod názvom Odborník žasne, laik sa čuduje. Posledný diel tohto nekonečného seriálu sa týka zľavy, ktorú po spoločnosti Slovenské diaľnice ponúkla Radičovej vláde aj spoločnosť Žilinská diaľnica. Prvá i druhá spoločnosť po výmene kabinetu náhle zistili, že sú schopné „svoj" úsek diaľnice postaviť za cenu, ktorá bude o tretinu nižšia, akú dohodli s vládou Roberta Fica. Odborníci žasnú, lebo o takej úspore ešte nikdy nepočuli. A laici sa môžu čudovať, lebo oni to celé mali preplatiť. Pretože Radičovej vláda už naznačila, že ponuku spoločnosti Žilinská diaľnica na 30-percentnú zľavu chce prijať, mnohých zaujíma, ako si konzorcium nemeckej, rakúskej a španielskej firmy môže takú úsporu dovoliť. Ich hovorca to „vysvetlil" vyhlásením, že na túto otázku neodpovie, lebo vraj nemôže „komentovať proces, pokiaľ prebieha". O nič dôveryhodnejšie však nevyznieva ani vysvetlenie, prečo rovnako vysokú zľavu ponúkla vláde aj spoločnosť Slovenské diaľnice, v ktorej sú slovenské firmy Doprastav a Váhostav. Nedôveryhodné je už to, že vysvetlenie neposkytli samotné firmy, ale za nich a namiesto nich ho predostreli politici Smeru. „Kondícia na finančných trhoch je dnes iná ako bola vtedy, keď sme my uzatvárali a mohlo dôjsť k takej istej úspore...," vyhlásil exminister Vážny. Podľa politikov Smeru, za to, za čo mal štát ročne zaplatiť 289 miliónov eur, by „vzhľadom na lepšie podmienky na finančných trhoch", zaplatil konzorciu, v ktorom je Doprastav a Váhostav, približne 210 miliónov eur. A platil by tak 30 rokov. Laik, ktorý obracia v ruke každé euro, sa môže do bezvedomia čudovať, ako veľmi momentálna „kondícia na finančných trhoch" ovplyvňuje, koľko za 30 rokov zaplatí diaľničným spoločnostiam.

Ľahkosť, s akou sa tu šibuje s miliardami, je viac než kunderovsky neznesiteľná. Laik, ktorý nemá to šťastie, že šéfuje Národnej diaľničnej spoločnosti, alebo jeho firma je súčasťou spoločnosti Žilinská diaľnica či Slovenské diaľnice, sa musí pýtať, či ide o tie isté miliardy, ktoré chýbajú v sociálnej oblasti, v zdravotníctve či v školstve, alebo o nejaké iné, špeciálne „zľavnené" diaľničné prostriedky. Už keď vládla tretia Mečiarova vláda, bol najvyšší čas, aby sa téma výstavby diaľnic, a najmä ich financovania, odkryla v úplnej nahote. Dve Dzurindove vlády a Ficov kabinet to vyostrili až do krajnosti. Ako keby tu platilo, že čím neskôr štát buduje cestnú infraštruktúru, tým viac je predražená. Opozičný návrh, aby vláda do mesiaca predložila správu o výstavbe diaľnic, parlament v utorok neschválil. Všetko však nasvedčuje tomu, že komplexnú správu o výstavbe diaľnic na Slovensku potrebujeme naliehavejšie, než čokoľvek iné. Lebo miliardy, ktoré „idú" do diaľnic, sú rovnako drahé, ako tie, ktoré chýbajú štátu a jeho daňovým poplatníkom.

SME piatok 29. 10. 2010 22:00 | Marián Leško

http://komentare.sme.sk/c/5617474/za-30 ... rcent.html