Aj keď sa bezpečnosť ciest rok za rokom zvyšuje, takmer dve tretiny z nich sú pre vodičov smrteľne nebezpečné. Len okolo 900 km z piatich tisícov sledovaných je nízko rizikových.
Je všeobecne známe, že celková dopravná nehodovosť na Slovensku zaznamenala v roku 2009 výrazný medziročný pokles - v porovnaní s rokom 2008 až 56%.
Čiastočne za to môže fakt, že dopravnou nehodou už nie je každá kolízia vozidiel. Od februára roku 2009 sa totiž tie kolízie, pri ktorých materiálna škoda neprekročila 3990 eur a pri ktorých neboli zranené či usmrtené osoby, považujú za škodovú udalosť a polícia ich prestala evidovať ako dopravné nehody.
Napriek zmene vo vnímaní toho, čo je to dopravná nehoda, množstvo závažných následkov dopravných nehôd výrazne kleslo: úmrtia na 347 (oproti 558 v roku 2008, pokles 38%) a ťažké zranenia na 1408 (oproti 1806 v roku 2008, pokles o 22%). Slovensko sa tak razom zaradilo medzí európskych lídrov v tomto ukazovateli.
Štatistiky v nehodách zlepšilo aj šrotovné
Najväčšiu zásluhu si za to pripisuje polícia - má možnosť udeľovať vyššie pokuty, na cestách je viac hliadok. Pomohlo však aj zavedenie šrotovného, ktoré odstránilo z ciest mnoho starých áut fungujúcich pri nehodách ako pojazdné rakvy.
Významným faktorom, ktorý priamo vplýva na závažnosť následkov dopravných nehôd, je aj úroveň bezpečnosti cestnej infraštruktúry. To je oblasť, na ktorú sa zameriava program EuroRAP.
Združenie EuroRAP pred nedávnom zverejnilo novú mapu miery rizika. Sú na nej zakreslené úseky ciest vyfarbené od zelenej cez odtiene červenej až po čiernu tak, aby znázorňovali, ktoré cesty sú ako rizikové.
Na mape uvidíte, koľko vážnych dopravných nehôd sa za posledné 3 roky stalo na úsekoch ciest vo vzťahu k intenzite dopravy. To znamená - čím menej dopravy a viac nehôd, tým je cesta rizikovejšia. Sledujú sa pritom nehody s úmrtiami alebo ťažkými zraneniami.
Sledovaná cestná sieť zahŕňa všetky diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, plus vybrané frekventované cesty II. triedy, v celkovej dĺžke viac ako 5 000 km, rozdelené do 200 hodnotených úsekov.
Napriek zlepšujúcim sa štatistikám nehodovosti je väčšina sledovaných úsekov pre vodiča nebezpečná.
Celkový počet sledovaných kilometrov 5063,39
Počet kilometrov ciest podľa rizika:
nízke riziko 242,77
nižšie stredné riziko 643,34
stredné riziko 940,44
vyššie stredné riziko 1554,51
vysoké riziko 1682,33
Ako bezpečné sú slovenské cesty?
Z 200 mapovaných úsekov je 64% vysoko nebezpečných a podľa štandardu EuroRAP by takéto úseky obdržali len jednu až dve hviezdičky. Martin Juck zo Slovenského Autoturist Klubu (SATC) k tomu povedal: "Ak na takejto ceste urobíte aj malú vodičskú chybu, je veľmi pravdepodobné, že zabijete alebo zmrzačíte posádku vozidla."
V porovnaní s rokom 2008 došlo vlani došlo k 15-percentnému poklesu miery rizika a presuny medzi jednotlivými kategóriami rizík - od vyšších k nižším - neboli nijako výrazné.
„S najväčšou pravdepodobnosťou je to však dôsledok dobudovania niektorých nových úsekov na hlavných ťahoch. No znamená to tiež, že viac ako polovica slovenských ciest stále nemá dostatočný bezpečnostný potenciál, aby ochránila posádku vozidla pri dopravnej nehode," dodal Juck.
Prečo sú cesty nebezpečné
Na prvom mieste TOP najrizikovejších úsekov ciest na Slovensku je podľa hodnotenia EuroRAP zhruba tridsaťkilometrový úsek medzi Sninou a Ubľou, nasleduje cesta medzi Ľubotínom a Sabinovom a úsek Spišská Belá - Stará Ľubovňa.
Podľa Jucka sa dnes nedajú určiť konkrétne príčiny vysokej rizikovosti týchto úsekov. To bude možné až po uskutočnení druhej fázy programu EuroRAP. Je ňou štandardná fyzická inšpekcia bezpečnosti cesty. Tá zahŕňa výjazd odborníkov na konkrétne úseky ciest, aby na základe poznatkov z daného miesta mohli určiť, prečo je cesta nebezpečná a čo by pomohlo, aby nebezpečnou nebola.
"Na základe poznatkov z prvej fázy však môžeme konštatovať, že na najrizikovejších troch úsekoch majú prvé dva zrejme zásadný problém so separáciou peších a cyklistov od ostatnej dopravy, kým tretí úsek vykazuje vysoký počet čelných zrážok. Opakujem však, že presnú analýzu a navrhované protiopatrenia môže stanoviť až fyzická inšpekcia," dodal Juck.
poradie číslo cesty úsek nehoda s účasťou chodca/cyklistu nehoda v križovatke náraz do pevnej prekážky čelná zrážka ostatné
1. 74 Snina - Ubľa 6 0 2 2 0
2. 68 Ľubotín - Sabinov 10 0 2 2 0
3. 77 Spišská Belá - Stará Ľubovňa 3 2 0 8 5
Ak by sme sa v otázke bezpečnosti ciest mali porovnať s inými krajinami, nedopadli by sme veľmi slávne. Boris Kružliak zo spoločnosti Geomatika, ktorá zabezpečuje technickú realizáciu programu EuroRAP na Slovensku, nás informoval, že sme s bezpečnosťou ciest približne na úrovni Poľska.
"Čechy sú o máličko lepšie. Sme však veľmi ďaleko za ostatnými sledovanými štátmi ako Veľká Británia, Írsko, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Slovinsko," doplnil Kružliak.
Ako sa hodnotí riziko ciest v Európe a ako na Slovensku
Problémom na Slovensku je podľa Martina Jucka z SATC postoj slovenských štátnych autorít, pôsobiacich v oblasti bezpečnosti cestnej dopravy. Kritizuje preferovanie postupov odlišných od metodiky EuroRAP, ktoré podľa neho nevykazujú žiadny pozitívny vplyv na zníženie nehodovosti.
"Nadnesene by sa dalo povedať, že metodika kritických nehodových lokalít vyvinutá Slovenskou správou ciest (SSC) iba počíta hroby pri cestách. Až keď počet úmrtí na istom mieste prekročí istú "stanovenú kritickú“ hranicu, začne SSC považovať túto lokalitu za nehodovú. Je absurdné, aby si ktokoľvek osoboval právo rozhodovať o tom, koľko mŕtvych je ešte "v norme" a koľko už nie," dodal Juck.
Metodika SSC
- sleduje všetky dopravné nehody (aj nehody bez zranených osôb), preto "kritickou nehodovou lokalitou" môže byť
paradoxne aj cesta, ktorá je podľa metodiky EuroRAP bezpečná, keďže na nej počas 3 rokov nezomrel ani jeden
človek. Ten istý princíp funguje aj naopak: vysoko riziková cesta podľa EuroRAP nie je podľa SSC "kritická", lebo z
matematicko-štatistického pohľadu celkový počet nehôd na nej neprekročil stanovenú kritickú hranicu. Aj napriek
tomu na takýchto cestách s relatívne nízkou intenzitou dopravy počas 3 rokov ľudia pravidelne zomierajú alebo sú ťažko zranení.- používa ročné sledované obdobie
- kritická nehodová lokalita je lokalita na ceste s maximálnou dĺžkou 500 m
- sleduje cesty po úroveň II. triedy
- sleduje nehodovosť iba z matematicko-štatistického pohľadu; ako kritickú vyhodnotí lokalitu až potom, ako na nej došlo ku určitému kritickému počtu nehôd
- nie je medzinárodne porovnateľná
Metodika EuroRAP- zameriava sa len na dopravné nehody s vážnymi následkami
- používa trojročné sledované obdobie
- sleduje kontinuálne úseky v dĺžke do 30 km
- je univerzálne použiteľná až do úrovne ciest III. triedy
- na štatistické mapovanie nadväzuje druhý stupeň - fyzická inšpekcia (audit), ktorý presne identifikuje nehodové lokality a to všetko preventívne (skôr, ako sa na nich ľudia zabijú alebo zmrzačia)
- je medzinárodne porovnateľná (viď http://ten-t.eurorap.org/)
Najnebezpečnejšie úseky ciest sú bez stredových zvodidiel
Najnebezpečnejšími cestami na Slovensku sú také, kde protismerná premávka nie je nijako oddelená. Všetky z TOP15 najnebezpečnejších úsekov sú práve bez stredovej separácie.
Diaľnice a rýchlostné cesty s fyzickým oddelením uprostred vykazujú aj na Slovensku vysoký štandard bezpečnosti. Podľa Martina Jucka sem patrí aj cesta typu 2+1, často používaná v Škandinávii, u nás pokusne testovaná na úseku cesty I/18 pod Strečnom. To sú cesty, ktoré majú v jednom smere dva jazdné pruhy a v opačnom len jeden.
Na hodnotených cestách len jeden úsek diaľnice, D1 Važec - Lučivná, vykazuje stredné až vysoké riziko. Všetky ostatné úseky boli hodnotené ako nízko rizikové.
Na cestách s vysokou intenzitou premávky, kde protismernú premávku oddeľuje len biela čiara, je veľké riziko najmä čelných zrážok. Často sa tam však stávajú aj nehody s chodcami a cyklistami.
Podľa Jucka EuroRAP všeobecne sleduje 4 hlavné typy kolízií, ktoré sú príčinou vzniku dopravných nehôd s vážnymi následkami, teda s následkom úmrtia alebo ťažkého zranienia osôb. V sledovanom trojročnom období 2007-2009 bolo ich rozdelenie nasledovné:
* 594 nehôd s účasťou chodca alebo cyklistu
* 352 nehôd v križovatke
* 323 nárazov do pevnej prekážky mimo cesty
* 501 čelných zrážok
"Tieto štyri typy kolízií sa teda "postarali" o 1 770 z celkového počtu 2 365 dopravných nehôd s vážnymi následkami, čo predstavuje až 75%. Netreba však zabúdať, že "matkou" hore uvedených príčin je takmer vždy ľudská chyba. Cieľom programu EuroRAP je nastaviť takú úroveň bezpečnosti, aby bola cesta schopná vám chybu prepáčiť a ochrániť vás pred jej následkami," doplnil Juck.
Keď si pozriete mapu rizikovosti ciest, aj sami zbadáte, že je rozdiel v bezpečnosti ciest, ktoré majú fyzicky oddelené protismerné premávky oproti „okreskám" - teda tým, ktorých stredom prechádza len biela čiara (v lepšom prípade). Podľa Jucka je práve bezpečnosť týchto ciest zo strany vlastníkov a správcov často opomínaná.
"Sú mnohokrát v tieni takzvaných veľkých projektov, často predražených, respektíve príliš dlhodobých vzhľadom na konštantne pribúdajúci počet obetí. Tento prístup je zvyčajne deklarovaný ako akási priorita z ekonomického hľadiska, čo je pochopiteľné. Netreba však zabúdať na nebezpečné "okresky", ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť zo strany odborníkov a verejnosti," dodal Juck.
Fyzická inšpekcia vysokorizikových ciest
Podľa predstaviteľov SATC a spoločnosti Geomatika, program EuroRAP je pripravený realizovať na Slovensku aj druhú časť analýzy - fyzickú inšpekciu vysoko rizikových ciest pomocou špeciálneho meracieho vozidla.
Inšpekcie EuroRAP vykonávajú vyškolení inšpektori s medzinárodnými skúsenosťami z viac ako 350 000 kilometrov ciest na celom svete. Záverečným výstupom programu je balík odporúčaných opatrení spolu s jeho ekonomickou analýzou. Je však na rozhodnutí vlastníkov a správcov ciest, či budú chcieť zistiť príčiny rizikovosti jednotlivých úsekov ciest a následne s tým niečo robiť.
EuroRAP a metodika hodnotenia bezpečnosti ciest
EuroRAP (European Road Assessment Programme) je nezisková organizácia so sídlom v Bruseli, ktorá sa zaoberá hodnotením bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Združuje automobilové kluby, národné i regionálne autority v oblasti bezpečnosti cestnej dopravy, ako aj mimovládne organizácie a odborníkov z komerčných organizácií.
Organizácia vznikla roku 2000 z iniciatívy medzinárodnej motoristickej federácie FIA. Po 10 rokoch činnosti združuje tento program viac ako 60 krajín na celom svete. Vykonal cestné inšpekcie na viac ako 350 000 km ciest. Stal sa oficiálne uznávaným a podporovaným zo strany nadnárodných štruktúr: Európskej komisie, Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a iných.
Základnou filozofiou programu EuroRAP je hodnotenie bezpečnosti konkrétnej cesty podľa toho, do akej miery dokáže ochrániť účastníkov dopravnej nehody pred úmrtím a ťažkým zranením. Používa pritom dvojstupňový systém hodnotenia:
* I. stupeň: protokol RRM (Road Risk Mapping) hodnotí bezpečnosť cestnej infraštruktúry na základe štatistických údajov o dopravnej nehodovosti a intenzite dopravy (individuálne a kolektívne riziko). Výstupom je mapa miery rizika, rozdelená do 5 farebných pásiem. Tieto mapy je možné variabilne zostavovať podľa rôznych kritérií: pre pasažierov motorových vozidiel, chodcov, cyklistov, motocyklistov, vekových skupín, vplyvu alkoholu, atď.
* II. stupeň: na prvý protokol bezprostredne nadväzuje druhý protokol, RPS (Road Protection Score), fyzická inšpekcia cestnej infraštruktúry, ktorá koriguje výsledky protokolu RRM, a presne identifikuje rizikové atribúty cesty. Výstupom je komplexná bezpečnostná analýza cesty, mapa rizika, ktorá zahŕňa oba protokoly a výsledné hodnotenie úrovne bezpečnosti cesty systémom hviezdičiek od 1 do 5 (podobne ako u programu EuroNCAP). Záverečná správa obsahuje aj konkrétny návrh opatrení na konkrétnych miestach a ekonomickú analýzu ich návratnosti.
Na Slovensku sa na programe od roku 2005 podieľa ako riadny člen občianske združenie Slovenský autoturist klub (SATC). Technickým partnerom je spoločnosť Geomatika.
V rokoch 2006 až 2010 boli spracované 3 mapy rizika podľa protokolu RRM (hodnotená sieť 5000 km).
V roku 2008 bola realizovaná pilotná cestná inšpekcia podľa protokolu RPS na trase Bratislava - Banská Bystrica. V roku 2010 bola prezentovaná štúdia o vývojovom trende (Performance Tracking Report) bezpečnosti cestnej infraštruktúry v SR.
štvrtok 28. 10. 2010 | Tomáš Novotný
Zdroj: portál http://natankuj.sme.sk
http://natankuj.sme.sk/c/5597544/vacsin ... pecna.html
