R4 Všeobecne

Štátna hranica MR/SR – Milhosť – Košice – v peáži s diaľnicou D1– Prešov – Svidník – Vyšný Komárnik – štátna hranica SR/PL

Moderátor: Moderátori

Re: R4 Všeobecne

Odoslaťod Yoggy52 » 10. Jan 2020 20:54

3 roky????
Yoggy52
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 9
Založený: 25. Feb 2013 23:02
Bydlisko: Rosenheim

R4 Kapušany - hranica SR/PR

Odoslaťod jarino » 26. Feb 2020 11:29

Podľa výsledkov kapacitného posúdenia je zrejmé, že štvorpruhová rýchlostná komunikácia je v danom území dopravne predimenzovaná a preto ekonomicky nezdôvodniteľná. Naopak dvojpruhová komunikácia v polovičnom profile v začiatku úseku od Kapušian v nadväznosti na štvorpruhový obchvat Prešova nevyhovuje kapacitne.

Červený variant
- je vedný koridorom vhodnejším pre výstavbu rýchlostnej komunikácie. Dosahované technické parametre sú výhodnejšie, okrem väčšieho plošného rozsahu mostných objektov. V ďalších stupňoch projektovej dokumentácie je treba na základe zamerania územia spresniť najmä výškové vedenie trasy tak, aby bolo dosiahnuté vyrovnanie celkovej bilancie zemných prác.
- z hľadiska výstavby komunikácie je koridor variantu č.1 červeného vhodnejší pre členenie stavby na jednotlivé etapy, ktoré je možno budovať v úsekoch medzi križovatkami s výhodným dopravným napojením jednotlivých etáp na súčasnú cestnú sieť.

Modrý variant
- je v úseku medzi Hanušovcami nad Topľou a Stropkovom je vedený koridorom dosial nezasiahnutým tranzitnou dopravou, na viac v tesnej blízkosti vodnej nádrže Veľká Domaša. Toto území nie je pre vedenie rýchlostnej komunikácie príliš vhodné o čom svedčí aj tunelový objekt pod vrchom Grúň, ktorý je treba zo spádových dôvodov nutné realizovať v dvoch trojpruhových rúrach.
- pre etapizáciu výstavby je nutné uvažovať s nutnosťou výstavby celého 15 kilometrového, dopravne ťažko prístupného úseku s tunelom Grúň medzi MÚK Hanušovce nad Topľou pripojením na súčasnú cestu I/15 za MÚK Lomné.
- ďalej treba konštatovať, že privedenie ťažkej dopravy do bezprostrednej blízkosti vodnej nádrže môže znamenať aj pri prijatí všetkých ochranných opatrení rozsiahle ohrozenie kvality povrchových vôd pri mimoriadnych udalostiach.

Z dopravného hľadiska mierne lepšie výsledky má variant č.2 modrý, ktorý:

- má najvyššie priemerné dopravné zaťaženie z dôvodu dlhšieho súbehu s cestou I/18
- dosiahne najvyššie % zníženia smrteľných DN (hodnotená je celá ovplyvnená sieť)
- zabezpečuje najväčšiu dopravnú obslužnosť územia nakoľko rieši celý úsek cesty I/18 Lipníky - Hanušovce nad Topľou a cestu I/15 v prieťahu mestom Stropkov
Jeho najväčšou nevýhodou však je, že v prípade výstavby by bolo nutné medzi prvými realizovať najnáročnejší (tunelový) úsek, aby vzniklo prepojenie ciest I/18 a I/15 a zabezpečilo sa presmerovanie dopravy zo zaťaženejšej cesty I/73 na nový koridor.
V opačnom prípade by zostali nevyhovujúce úseky cez mesto Giraltovce a Šarišský Štiavnik nevyriešené.

Variant č.1 červený je vedený v koridore cesty I/73 a jeho nespornou výhodou je lepšia možnosť etapizácie výstavby a tým možnosť okamžitého riešenia kritických úsekov na cestnej sieti. Je stavebne menej náročný, čo sa odráža aj na nižších investičných nákladoch v porovnaní s variantom modrým.
Pri červenom variante je potrebné upozorniť, že nerieši úsek cesty I/18 Lipníky - Hanušovce nad Topľou a úsek cesty I/15 v prieťahu mestom Stropkov. Tieto úseky bude potrebné vyriešiť ako preložky ciest I. triedy bez ohľadu na realizáciu uvedeného variantu R4.

Variant č.3 fialový umožňuje čiastočné zlepšenie dopravy na ceste I/73, ale nie je rýchlostným ťahom. Pôjde o cestu bez obmedzeného prístupu, kde budú zachované viaceré pripojenia a križovatky, ktoré by na rýchlostnej ceste boli neprípustné. Rýchlosť jazdy bude aj naďalej obmedzovaná prejazdmi intravilánov. Maximálna rýchlosť na extravilánových úsekoch nebude vyššia ako je povolené na ceste s neobmedzeným prístupom - 90km/h. Kritické miesta na cestnej sieti, ktoré je treba prioritne odstrániť, rieši rovnako ako variant č.1 červený – obchvatmi. Ostatné navrhované úpravy zlepšia kvalitu cestného ťahu a budú eliminovať viaceré riziká (negatívny vplyv na obyvateľov, DN..), ale budú iba dočasným riešením.

Poradie variantov z ekonomického hľadiska:
1. Variant č.3 fialový – modernizácia cesty I/73 a výstavby vybraných obchvatov sídiel v kategórii C 11,5/80.
2. Variant č.2 červený kombinovaný: v úseku Kapušany – Lipníky kategória R24,5/100, v úseku Lipníky – štátna hranica SR/PR kategória R11,5/100
3. Variant č.2 červený v polovičnom profile – kategória R 11,5/100

Tieto tri ekonomicky efektívne varianty realizácie projektu dosiahli:
- kladnú ekonomickú čistú súčasnú hodnotu. Ide o rozdiel súčasnej hodnoty očakávaných prínosov a súčasnej hodnoty očakávaných nákladov.
- ekonomický rok návratnosti pred uplynutím životnosti projektu. Podmienka ekonomickej efektívnosti je z tohto hľadiska splnená. Uvedené vybrané ekonomicky efektívne varianty dosiahli ekonomický index rentability kapitálových nákladov vyšší než 1.0.

Variant č. 2 modrý v žiadnom šírkovom usporiadaní nespĺňa kritéria ekonomickej návratnosti investície.

Variant č.1 červený v kombinovanom šírkovom usporiadaní; riešený v úseku Kapušany – Lipníky ako smerovo rozdelená rýchlostná cesta v kategórii R 24,5/100, v úseku Lipníky štátna hranica SR/PR v polovičnom profile (kategória R 11,5/100) je najvhodnejší pre realizáciu „Rýchlostnej cesty R4 hranica SR/PR – Kapušany“.


Červený variant R24,5
celkové investičné výdavky: 1,45 mld. eur
príprava: 33,4 mil. eur
výstavba: 1,187 mld. eur
výkup: 50,5 mil. eur

Červený variant R11,5
celkové investičné výdavky: 962 mil. eur
príprava: 24 mil. eur
výstavba: 788 mil. eur
výkup: 22,6 mil. eur

Červený variant kombinovaný
celkové investičné výdavky: 990,9 mil. eur
príprava: 24,4 mil. eur
výstavba: 807 mil. eur
výkup: 30,3 mil. eur

Modrý variant R24,5
celkové investičné výdavky: 1,53 mld. eur
príprava: 36,7 mil. eur
výstavba: 1,24 mld. eur
výkup: 53 mil. eur

Modrý variant R11,5
celkové investičné výdavky: 1,025 mld. eur
príprava: 25,4 mil. eur
výstavba: 823,4 mil. eur
výkup: 40 mil. eur

Modrý variant kombinovaný
celkové investičné výdavky: 1,08 mld. eur
príprava: 25,4 mil. eur
výstavba: 873,6 mil. eur
výkup: 40 mil. eur

Variant fialový
celkové investičné výdavky: 569 mil. eur
príprava: 22 mil. eur
výstavba: 866,5 mil. eur
výkup: 20 mil. eur

Červený variant začína východne od obce Kapušany v MÚK Kapušany, kde nadväzuje na predchádzajúci úsek R4, Prešov – severný obchvat. Po križovatku lipníky vedie v koridore cesty I/18. Od križovatky Lipníky je vedený v koridore cesty I/73 až na hranicu s Poľskom
Dĺžka variantu je 59,464 km
Intenzity v roku 2040:
Kapušany - Lipníky : 14 200
Lipníky - Kuková : 9300
Kuková - Giraltovce: 7500
Giraltovce - Okrúhle: 8600
Okrúhle - Stročín: 8200
Stročín - Svidník,juh: 9500
Svidník, juh - Svidník, sever: 5300
Svidník, sever - Hunkovce: 7800
Hunkovce - Vyšný Komárnik: 4600
Vyšný Komárnik - hranica: 4700

Modrý variant je od začiatku úseku po km 6,0 zhodný s trasou variantu červeného. Mimoúrovňová križovatka Lipníky trubkovitého tvaru zabezpečuje napojenie ciest I/73 z Giraltoviec a cesty I/18 na rýchlostnú cestu. V súbehu s cestou I/18 pokračuje trasa až po križovatku Hanušovce. Následne sa stáča na sever tunelom prekonáva vrch Grúň Ondavskej vrchoviny a pokračuje do údolia rieky Ondava nad vodnou nádržou Veľká Domaša. V km 30,0 až KÚ trasa rýchlostnej cesty je situovaná v údolnej nive rieky Ondavy a pripája sa do existujúcej križovatky Svidník juh. Odtiaľ pokračuje rovnako ako variant 1, v koridore cesty I/73 až na hranicu s Poľskom
Dĺžka variantu 2 (modrý) je 70.464 km.

Fialový variant využíva všetky možnosti úpravy existujúcej cestnej siete a v úsekoch, kde nie je možné využitie existujúcej trasy je navrhovaná nová trasa. Trasa je zložená z jednotlivých úsekov, ktoré je možné realizovať úplne samostatne.
Navrhovaný variant má ako v predošlých dvoch variantoch začiatok západne od mesta Prešov. Trasa je pokračovaním rýchlostnej cesty R4 Prešov – severný obchvat mesta a na jestvujúcu komunikačnú sieť napojená mimoúrovňovou križovatkou Kapušany. Na konci úseku je rýchlostná cesta napojená do hraničného prechodu určeného z Technickej štúdie „I/73 Ladomirová – Št. hr. Poľská Republika“
Rozdelenie úsekov:
Úsek A - km 0,000-5,860 (dl. 5,860 km) – R 24,5/100
Úsek B– km 5,860-12,580 (dl. 6,720 km) + Úsek C – km 12,580-20,625 (dl. 8,045 km) (2+1) v kategórii C 14/80 + C11,5/80.
Medziúsek - km 20,625-21,370 (dl. 0,745 km) – rekonštrukcia na C 11,5/80 Trasa je vedená po existujúcej komunikácii I/73 cez obec Francovce.
Úsek D – km 21,370-26,250 (dl. 4,880 km) - C11,5/80.
Medziúsek - km 26,250-27,320 (dl. 1,070 km) – rekonštrukcia na C 11,5/80, Trasa je vedená po existujúcej komunikácii I/73 cez obec Okrúhle.
Úprava E – km 27,320-34,130 (dl. 6,810 km)- C11,5/80 s prídavnými pruhmi vo stúpaní.
Medziúsek - km 34,130-46,230 (dl. 12,100 km) – rekonštrukcia na C 11,5/80 v nutnom rozsahu. Trasa je vedená po existujúcej komunikácii I/73 obcami Rakovčík, Stročín pokračuje existujúcim obchvatom mesta Svidníka.
Úsek G – km 46,230-55,100 (dl. 8,870 km)
Medziúsek - km 55,100-62,697 (dl. 7,597 km) Trasa je vedená po jestvujúcej komunikácii I/73 obcami Krajná Poľana, Nižný Komárnik a Vyšný Komárnik až po štátnu hranicu s Poľskou republikou. V tomto úseku bude rovnako rekonštruovaná vozovka v kategórii C 11,5/80 iba s nutnými úpravami križovatiek a nadväzujúcich ciest.

Celková dĺžka trasy je 62,697 km, z toho:
- novo budované úseky - 41,185 km
- rekonštruované úseky existujúcej cesty I/73 - 21,512 km


Z výsledkov dopravného posúdenia extravilánových a intravilánových ciest I/18 a I/73 vyplynulo, že vo výhľadovom období roku 2040 bude na celej dĺžke dopravne preťažená cesty I/18.
Cestu I/73 možno považovať za nevyhovujúcu v úseku Lipníky – Giraltovce, kde takmer na celej dĺžke od dosahuje stupeň kvality D a v intraviláne obce Giralnovce nevyhovujúci stupňa F

Na úseku od Giraltoviec po hranicu SR/PL bude existujúca cesta I/73 v roku 2040 kapacitne postačovať v extraviláne, stupeň D je dosiahnutý na prejazde obcami Šarišský Štiavnik, Stročín, Ladomírová.
Z kapacitného posúdenia uvedených ciest vyplýva, že jednotlivé úseky budú kapacitne nevyhovujúce v nasledovných obdobiach:
Rok 2020
I/18 Kapušany - Lipníky (I/73)
I/73 intravilán Giraltovce

Rok 2030
I/73 Šarišský Štiavnik - Rakovčík

Rok 2040
I/73 Lipníky – Giraltovce
I/73 intravilán Stročín
I/73 intravilán Ladomírová

Na základe kapacitného posúdenia vyplynulo, že aj keď existujúca cestná sieť vykazuje známky kapacitnej nedostatočnosti, hlavnou príčinou zlej dopravnej situácie je veľký podiel ťažkej nákladnej dopravy a prejazdy intravilánmi obcí a to aj v úsekoch, kde kapacita cesty nie je v zmysle výpočtov prekročená.
Z tohto dôvodu boli zhodnotené úseky aj z hľadiska smerového a výškového vedenia, ako aj dĺžky intravilánu, ktorou cesty prechádza.

Návrh etapizácie výstavby
Rok 2020
Uvedené úseky je potrebné riešiť prioritne a to buď vhodnými úpravami existujúcej trasy, alebo novou trasou rýchlostnej cesty R4

Dôvod výstavby R4 -prekročená kapacita:
Cesty I/18 MÚK Kapušany – Lipníky – križovatka s cestou I/73
Cesty I/73 Intravilán obce Giraltovce

Dôvod výstavby R4 - nevhodné smerové a výškové vedenie trasy vzhľadom na vysoký podiel ťažkej nákladnej dopravy
Šarišský Štiavnik - Rakovčík

Dôvod výstavby R4 - zlá dopravná situácia, ktorú je potrebné riešiť obchvatom obcí (hodnotené podľa počtu dotknutých obyvateľov a vysokého podielu ťažkej nákladnej dopravy)
Lúčka, Kračúnovce
Okrúhle
Stročín
Ladomírová

Na základe vyššie uvedeného odporúčame prioritne výstavbu úsekov:
- Úsek Kapušany – Lipníky
- Obchvat Šarišského Štiavnika
- Obchvat Giraltoviec (vyrieši tiež problematické prejazdy obcami Lúčka a Kračúnovce)


Rok 2030
Dôvod výstavby R4 kvôli nízkej kvalite dopravy - „D“:
Šarišský Štiavnik - Rakovčík (úsek bol odporučený do etapy roku 2020)
Stropkov - intravilán

Rok 2040
Dôvod výstavby R4 kvôli nízkej kvalite dopravy - „D“:
Ladomírová (úsek bol odporučený do obdobia roku 2020 kvôli negatívnym vplyvom na obyvateľov a rizika DN)
Lipníky - Podhrabina – Giraltovce
Stročín

Z výsledkov posúdenia vyplynulo, že pre výhľadovú intenzitu dopravy roku 2040 (20 rokov po predpokladanom uvedení rýchlostnej cesty do prevádzky) by v 2-pruhovom usporiadaní vyhovel úsek od MÚK Lipníky (križovatka. s cestou I/18) – po hranicu SR/PL.

Na základe kapacitného posúdenia variantu č.1 rýchlostnej cesty R4 – št. hranica SR/PL - Kapušany možno konštatovať:
- V plnom profile odporúčame realizovať úsek MÚK Kapušany – MÚK Lipníky (pokračovanie severného obchvatu Prešova). Potreba realizovania plného profilu je po roku 2030.
- V polovičnom profile budú aj v po roku 2040 postačovať úseky od MÚK Lipníky (v koridore cesty I/73) až po štátnu hranicu SR/PL.
jarino
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 906
Založený: 12. Sep 2011 12:49

Re: R4 Všeobecne

Odoslaťod jarino » 26. Feb 2020 12:09

Opis variantov

Úsek rýchlostnej cesty v km ZÚ – 6,0
Tento úsek rýchlostnej cesty je rovnaký pre všetky varianty. Trasa je na ZÚ východne od obce Kapušany napojená na Severný a Východný obchvat mesta Prešov. Trasa je situovaná súbežne so železničnou traťou Prešov – Strážske v jej ochrannom pásme a súbežne s potokom Ladianka. V súbehu rýchlostnej cesty so železničnou traťou Prešov – Strážske je vytvorený dopravný koridor cestnej a železničnej dopravy. Vzhľadom na vysokú hladinu podzemnej vody je založenie zásypu navrhnuté na pieskových pilótach s výmenou podložia hrúbky 0,5 m. Vzhľadom na nedostatok násypového materiálu a zmenšenie záberu PPF je navrhnuté v tomto úseku po km 5,0 budovanie násypu cestného telesa vystuženého geosyntetickými výstužami. Údolie potoka Ladianka križuje rýchlostná cesta inundačným mostným objektom.

Variant č.1 červený v úseku Lipníky - Svidník

Západne od obce Lipníky sa nachádza mimoúrovňová križovatka Lipníky s napojením rýchlostnej cesty na jestvujúcu cestu I/18 výhľadovú preložku cesty I/18 v prvej etape tvoriacou privádzač z križovatky ciest I/73 a I/18 na rýchlostnú cestu R4 mimo zastavaného územia obce Lipníky. Okolo obce Lipníky prechádza rýchlostná cesta zo západnej strany. Rýchlostná cesta prechádza údolím potoka Ladianka západne od časti Podhrabina obce Chmeľov do údolia Čeľovského potoka. V mieste kríženia s cestou III/5761 do obce Čeľovce je potrebné realizovať preložku cesty III/5761 s mimoúrovňovým krížením s R4. V nive Čeľovského potoka sa nachádza navrhovaná čistiareň odpadových vôd obcí Pušovce a Čeľovce, pričom rýchlostná cesta nezasahuje do tejto plochy.
Z hľadiska výškového vedenia komunikácie sa ako problematický ukazuje úsek v km 8,5-12,0. Trasa je v tomto úseku situovaná úpätím vrchu Čepcov a Lysá hora súbežne s potokom Čepcov. V tomto úseku bola trasa navrhnutá variantne pre zistenie rozsahu zemných prác a odporúčame trasu s pozdĺžnym sklonom 5,5 % v úseku km 11,0 až 12,5.
Vzhľadom na to, že v SÚP SÚ Giraltovce je plocha okolo rybníka situovaná ako potenciálna plocha pre rekreáciu a oddych je trasa navrhnutá mimo toto územie a mimo územie medzi obcami Lužany pri Topli a Kalnište. Trasa je preto situovaná údolím rieky Topľa medzi mestom Giraltovce a obcou Lužany pri Topli. Dosiahli sa priaznivejšie sklonové a smerové pomery trasy. Brezovský vrch rýchlostná cesta prekonáva zárezom s hĺbkou cca 25 m. Na vrchole stúpania sa nachádza jednostranné veľké odpočívadlo Giraltovce s napojením na oba smery, situované s výhľadom na údolie rieky Topľa.
V úseku km 19,5 až 20,0 sa v blízkosti trasy nachádzajú dva vodné zdroje. Pre zmenšenie rizika znečistenia vodných zdrojov ropnými látkami je potrebné vybudovať v tomto úseku pozdĺžne odvodnenie vozovky rigolmi, dláždenými priekopami so zaústením do cestnej kanalizácie a prečistením vôd v lapačoch ropných látok. Z dôvodu zníženia rizika znečistenia týchto vodných zdrojov následkom dopravnej nehody je trasa v tomto úseku chránená zvodidlami s úrovňou zadržania I. po oboch stranách komunikácie.
V priestore údolia potoka Radomka sa nachádza križovatka „Giraltovce“ s napojením rýchlostnej cesty na jestvujúcu cestu I/73.
Rýchlostná cesta prechádza údolím potoka Radomka pričom terénny vrch nad obcou Matovce prekonáva zárezmi hĺbky cca 25 m. V úseku km Matovce - Okrúhle je rýchlostná cesta situovaná v súbehu s tokom Radomka, pričom v tomto úseku je situovaná priamo v trase cesty I/73. Jestvujúca cesta I/73 je navrhnutá na preloženie súbežne s rýchlostnou cestou. Celková dĺžka preložky cesty I/73 je 4500 m.

V úseku Okrúhle – Šarišský Štiavnik je rýchlostná cesta situovaná východne od obcí Okrúhle, Radoma a Šarišský Štiavnik. Pri obci Radoma rýchlostná cesta mimoúrovňovo križuje cestu III/55714 z obce Radoma do Stropkova. V klesaní nad Šarišským Štiavnikom do údolia rieky Ondava rýchlostná cesta je situovaná údolím potoka Rakovčík, pričom obce Rakovčík obchádza z južnej strany po svahoch údolia potoka. Severne od Rakovčíka rýchlostná cesta vstupuje do údolia toku Ondavy. Južne od Stročína sa nachádza mimoúrovňová križovatka “Stročín“ s cestou I/73.. Obec Stročín rýchlostná cesta obchádza východne, v mieste kríženia s cestou III/55717 do obce Nová Polianka je navrhnutá rekonštrukcia cesty III/55717 s mimoúrovňovým krížením s R4 a stykovou križovatkou s cestou I/73. Južne od mesta Svidník sa rýchlostná cesta napája v križovatke Svidník juh na prevádzkovaný úsek R4 Svidník. Po križovatku Svidník juh je rýchlostná cesta situovaná v trase jestvujúcej cesty I/73, pričom táto bude preložená súbežne s R4 po jej ľavej strane. Prevádzkovaný úsek R4 Svidník, obchvat je situovaný východne od mesta Svidník pričom prechádza súbežne s potokom Ladomírka a severne od mesta Svidník pri sútoku potoka Kapišovka a Ladomírka sa nachádza mimoúrovňová križovatka Svidník sever, ktorej dnešná I. etapa bude dobudovaná na mimoúrovňovú križovatku s napojením R4 na cestu I/73.

Variant č.1 červený v úseku Svidník - Hunkovce
V úseku medzi križovatkami Svidník sever – Hunkovce prechádza rýchlostná cesta údolím potoka Ladomírka, pričom obec Ladomírová obchádza z juhovýchodnej strany medzi obcou a poľnohospodárskym družstvom. Obec Hunkovce obchádza rýchlostná cesta z východnej strany pričom križuje potok Ladomírka a prechádza po severných svahoch kóty Vŕšok. Sever od obce Hunkovce prechádza do súbehu s jestvujúcou cestou I/73 kde sa nachádza mimoúrovňová križovatka Hunkovce.

Variant č.1 červený v úseku Hunkovce – štátna hranica SR/PR

V úseku Hunkovce – Krajná Poľana trasa prechádza na estakáde ponad jestvujúcu cestu I/73, potok Ladomírka a ponad PHO I. stupňa vodného zdroja. V tomto úseku budú zrážkové vody z mostného objektu zachytávané do zberného potrubia a odvádzané do kanalizácie a odlučovača ropných látok a vyústené do recipientu. Trasa R4 prechádza severne od obce Krajná Poľana a je v tomto území vedená násypom a na estakáde. V celom úseku zosuvného územia bude čelo zosuvu sanované a to predovšetkým formou horizontálnych odvodňovacích vrtov vo viacerých výškových úrovniach. Ďalej je trasa vedená na estakáde nad vodnou nádržou malej vodnej elektrárne východnými svahmi vrchu Prokopec. Estakáda bude založená hĺbkovo na pilótach. V úseku pri obci Nižný Komárnik je trasa vedená zárezom nad zosuvným územím, čím prispieva k stabilizácii zosuvného územia. Spodná časť odrezu bude chránená kotveným oporným múrom. V tomto úseku je trasa vedená ľavou stranou údolia súbežne s cestou I/73, prísypom a odrezom s kotvenými múrmi, mostnými objektmi prekonáva erózne ryhy. Rýchlostná cesta prechádza trasa ďalším rozsiahlym zosuvným územím o celkovej ploche cca 900x800m. Zosuv má výraznú odlučnú oblasť o výške až 30m a čelo zasahuje až takmer do toku Ladomírky. V hornej časti zosuvného územia vystupujú svahové deformácie blokového charakteru, v spodnej časti sú to prevažne potenciálne zosuvy s lokálnymi aktivizáciami. O aktivite zosuvného územia svedčí :
prúdový zosuv, ktorého čelo zasahuje nad súčasnú cestu (km cca 4,5-4,6) a ktorý už musel byť sanovaný horizontálnymi vrtmi
zosuv v km 5,0-5,1, ktorý vyvolal deformácie jestvujúcich elektrických stožiarov

V úseku pri obci Vyšný Komárnik pokračuje zosuvným územím vpravo od cesty I/73 v smere do Svidníka, mostnými objektmi prekonáva dve výrazné erózne ryhy, na ktoré sú viazané aktívne zosuvy. Trasa ďalej pokračuje zosuvným územím, v ktorom sú navrhnuté odvodňovacie vrty a štrkové steny. Východne od obce Vyšný Komárnik je trasa vedená čelami rozsiahlych stabilizovaných zosuvov na mostnom objekte s hĺbkovým založením. Koniec úseku trasy R4 je situovaný na štátnej hranici Poľskej a Slovenskej republiky.



Variant č.2 modrý v úseku Lipníky - Svidník

Úsek ZÚ až km 6,0 je rýchlostná cesta variantu č.2 situovaná presne v trase variantu červeného. Mimoúrovňová križovatka Lipníky trúbkovitého tvaru zabezpečuje napojenie ciest I/73 z Giraltoviec a cesty I/18 na rýchlostnú cestu. Za križovatkou Lipníky rýchlostná cesta prekonáva vrch Petič zárezom hĺbky cca 25 m južne od obce Lipníky.

V úseku km 8,0 až 9,0 rýchlostná cesta prechádza územím náchylným na zosúvanie, pričom v tomto úseku je potrebné uvažovať so zvýšením celkovej stability územia znížením hladiny podzemnej vody subhorizontálnymi odvodňovacími vrtmi, prípadne zaistením stability kotvením systémom zemných lanových kotiev.

Situovanie železničnej trate Prešov – Humenné v úseku Petič – Hanušovce nad Topľou je využitý ako dopravný koridor cestnej a železničnej dopravy, pričom rýchlostná cesta je situovaná súbežne so železničnou traťou. Hlboké údolia miestnych potokov prekonáva rýchlostná cesta mostnými objektmi navrhnutými s ohľadom na zachovanie dominantnosti mostných objektov na železničnej trati pri pohľade z cesty I/18.

V km 15 rýchlostná cesta križuje železničnú trať č. 193 Prešov – Humenné a prechádza klesaním do údolia rieky Tople. V údolí rieky Topľa sa nachádza mimoúrovňová križovatka Hanušovce zabezpečujúca napojenie cesty I/18 a II/556 na rýchlostnú cestu. V tejto útvarovej križovatke je uvažované s napojením na výhľadovú štvorpruhovú komunikáciu smerom na Vranov nad Topľou. V km 16,0 rýchlostná cesta prechádza do údolia Volianskeho potoka smerom na obec Matiaška pričom je vedená na svahoch prípadne v údolí potoka. Obec Remeniny obchádza severným smerom a v úseku 17,5 až 19,5 je situovaná priamo v trase jestvujúcej cesty III/5561 pričom cesta III/5561 je preložená v dĺžke 1950 m súbežne s rýchlostnou cestou.

Obec Matiaška rýchlostná cesta obchádza južne a prechádza do údolia Bžianskeho potoka, pričom je situovaná súbežne s potokom v trase jestvujúcej lesnej cesty. Pre zabezpečenie prístupu k západnému portálu Tunela Grúň je v tomto úseku navrhnutá lesná cesta dĺžky 650 a 1300 m. Výstavba rýchlostnej cesty si vyžiada úpravy Bžianskeho potoka v celkovej dĺžke 1230 m. V mieste kríženia s cestou III/5561 smerom na Vavrinec a Dobrú je možné v budúcnosti na základe podrobného zamerania územia a priestorového situovania rýchlostnej cesty preskúmať možnosť situovania priestorovej polohy mimoúrovňovej križovatky, ktorá zabezpečí napojenie južnej časti rekreačnej oblasti Veľká Domaša (časť Dobrá).

Vrch Grúň rýchlostná cesta prekonáva tunelom dĺžky 750 m. Pre zabezpečenie prístupu počas výstavby a prevádzky tunela je navrhnutá prístupová komunikácia dĺžky 1200 m z obce Bžany k východnému portálu tunela Grúň. Napojenie technologickej časti tunela a odpočívadla Domaša v km 25,8 je zabezpečené VN22-kV prípojkou z jestvujúcej linky nad obcou Bžany.
V tomto úseku rýchlostnej cesty je najnáročnejšie situovanie rýchlostnej cesty južne od mesta Hanušovce. Rýchlostná cesta je situovaná južne od mesta Hanušovce pričom prechádza údolím Hanušovského potoka oproti pôvodnému trasovaniu rýchlostnej cesty súbežne so železničnou traťou cez mesto Hanušovce nad Topľou.

V km 25,8 sa nachádza navrhované veľké jednostranné odpočívadlo Domaša s výhľadom na vodnú plochu vodnej nádrže Veľká Domaša. Napojenie odpočívadla na protiľahlý jazdný pás rýchlostnej cesty je zabezpečené prístupovou vetvou s mimoúrovňovým krížením využívajúcim navrhovaný mostný objekt na rýchlostnej ceste v km 25,980.

V km 27,0 až 28,0 rýchlostná cesta prechádza územím náchylným na zosúvanie, pričom je potrebné v tomto úseku uvažovať so sanačnými opatreniami na zvýšenie celkovej stability územia znížením hladiny podzemnej vody subhorizontálnymi odvodňovacími vrtmi prípadne kotvením systémom zemných lanových kotiev na ploche 60x30 m. V km 28,400 rýchlostná cesta mimoúrovňovo križuje cestu II/556 z obce Ruský Kručov do obce Lomné. Vzhľadom na rozsiahle územie náchylné na zosúvanie a náročnosť sanačných opatrení na zabezpečenie stability územia pri uvažovaní výstavby mimoúrovňovej križovatky s cestou II/556 neodporúčame toto riešenie a navrhujeme situovanie križovatky na rýchlostnej ceste v km 31,0 v údolí rieky Ondavy s napojením na cestu I/15 smerom na Vranov nad Topľou. Týmto navrhovaným riešením je zabezpečená kratšia dĺžka trasy pre vozidlá smerujúce južným smerom na Vranov nad Topľou po ceste I/15 a opačne.

Rýchlostná cesta je situovaná v údolí rieky Ondava v jej súbehu až po koniec úpravy v križovatke Svidník juh. V km 37,0 sa nachádza mimoúrovňová križovatka Stropkov juh zabezpečujúca napojenie južnej časti komunikačného systému mesta Stropkov na rýchlostnú cestu. V km 37,0 až 38,0 rýchlostná cesta prechádza územím navrhovaných vodných zdrojov, ktoré budú situované medzi rýchlostnou cestou a riekou Ondava. V km 39,0 až 41,0 sa nachádzajú jestvujúce podzemné zdroje vody pričom rýchlostná cesta prechádza cez ich II. pásmo hygienickej ochrany. Na ochranu vodných zdrojov pred znečistením ropnými látkami je zachytená voda z vozovky rýchlostnej cesty odvedená do cestnej kanalizácie a prečistená v odlučovačoch ropných látok.

V km 39,190 rýchlostnú cestu mimoúrovňovo križuje cesta III/55714 z obce Šandal. V km 40,675 sa nachádza mimoúrovňová križovatka Stropkov sever zabezpečujúca napojenie severnej časti komunikačného systému mesta Stropkov a cesty II/557 zo smeru Medzilaborce na rýchlostnú cestu.

Umiestnenie a počet križovatiek na rýchlostnej ceste v oblasti mesta Stropkov je možné riešiť variantne. Komunikačný systém mesta je možné napojiť iba v jednom bode mimoúrovňovou križovatkou v priestore cesty III/55714. z obce Šandal. Toto riešenie zabezpečuje napojenie komunikačného systému v jednom bode čo vedie k väčšiemu dopravnému zaťaženiu komunikačného systému mesta sústredené v jednom bode. Nami navrhované riešenie prerozdelí dopravné zaťaženie po celom komunikačnom systéme a zabezpečí jeho napojenie na rýchlostnú cestu v dvoch bodoch.

Súbežne s riekou Ondava je situovaná rýchlostná cesta až po Svidník, v km 46 sa nachádza mimoúrovňová križovatka Stročín zabezpečujúca napojenie cesty I/73 a cesty I/15 na rýchlostnú cestu. Obec Stročín rýchlostná cesta obchádza z východnej strany a v úseku km 49,5 až KÚ je situovaná v trase jestvujúcej cesty I/73 pričom súbežne je zabezpečená jej preložka v dĺžke 1890 m. Od obce Stročín po KÚ je rýchlostná cesta situovaná v koridore červeného variantu.



Variant č.3 fialový v úseku Kapušany - Lipníky

Budovanie rýchlostnej cesty R4 je v tomto variantu navrhnuté iba v úseku Kapušany – Lipníky a to v rovnakom koridore a šírkovom usporiadaní, ako dva prechádzajúce varianty.

Variant č.3 fialový v úseku Lipníky - Svidník - hranica SR/PR
Nadväzujúce úpravy existujúcej cesty I. triedy číslo 73 sú navrhnuté v nutnom rozsahu tak, aby bola zaistená vyhovujúca kvalita dopravy v návrhovom období do roku 2040 bez nutnosti budovania rýchlostnej cesty v celom úseku po štátnu hranicu: Táto úprava spočíva v budovaní obchvatov sídiel v trasách B až G prevažujúco v nových trasách a opravy súčasnej cesty v medziúsekoch. Trasy obchvatov sídiel z väčšej časti odpovedajú trase variantu č.1.

Trasa B – km 5,860-12,580 (dl. 6,720 km)
Od križovatky ciest I/18 a I/73 v obci Lipníky trasa pokračuje severným smerom ďalej telese po súčasnej ceste I/73 až do miesta, kde odbočí z existujúcej komunikácie do novej trasy. Trasa B prechádza obcami Podhrabina a Chmeľov a prejde plynule do trasy C juhovýchodne od obce Kuková. Šírkovo je trasa, ktorá väčšinou predstavuje prestavbu jestvujúcej cesty navrhnutá ako trojpruhová (2+1) v kategórii C 14/80.

Trasa C – km 12,580-20,625 (dl. 8,045 km)
Novo navrhnutá trasa prechádza medzi obcami Kuková a Lúčka, Lužany pri Topli a Giraltovce a napojí sa na existujúcu cestu I/73 pred obcí Francovce. Šírkovo je trasa navrhnutá ako trojpruhová (2+1) v kategórii C14/80 v úseku od km 12,282 až po križovatku v km 13,083. Za križovatkou pokračuje dvojpruhová cesta v kategórii C11,5/80.

Medziúsek - km 20,625-21,370 (dl. 0,745 km)
Trasa je vedená po existujúcej komunikácii I/73 cez obec Francovce, kde bude rekonštruovaná vozovka v kategórii C11,5/80.

Trasa D – km 21,370-26,250 (dl. 4,880 km)
Trasa začína na konci obce Francovce a pokračuje severným smerom medzi obcami Matovce a Soboš v novej trase, ktorá rieši nevyhovujúce smerové, výškové a šírkové pomery existujúcej cesty. V km 25,954 sa napojí na stávajúcu komunikáciu I/73. Šírkovo je trasa navrhnutá v kategórii C11,5/80.

Medziúsek - km 26,250-27,320 (dl. 1,070 km)
Trasa je vedená po existujúcej komunikácii I/73 cez obec Okrúhle a bude tu rekonštruovaná vozovka cesty v kategórii C11,5/80.

Trasa E – km 27,320-34,130 (dl. 6,810 km)
Trasa začína v obci Okrúhle a pokračuje západným obchvatom obcí Radoma a Šarišský Štiavnik. Nakoniec sa napojí na jestvujúcu komunikáciu I/73 pred obcou Rakovčík. Šírkovo je trasa navrhnutá v kategórii C11,5/80 s prídavnými pruhmi vo stúpaní.

Medziúsek - km 34,130-46,230 (dl. 12,100 km)
Trasa je vedená po existujúcej komunikácii I/73 obcami Rakovčík, Stročín aj existujúcim obchvatom mesta Svidníka. V nutnom rozsahu bude rekonštruovaná vozovka cesty v kategórii C 11,5/80.

Trasa G – km 46,230-55,100 (dl. 8,870 km)
Trasa nadväzuje na existujúci obchvat Svidníka a pokračuje ďalej juhovýchodným obchvatom obce Ladomirová a východným obchvatom obce Hunkovce, pričom zväčša využíva trasu červeného variantu v predmetnom úseku, za ktorým sa napojí na existujúcu komunikáciu I/73.

Medziúsek - km 55,100-62,697 (dl. 7,597 km)
Trasa je vedená po jestvujúcej komunikácii I/73 obcami Krajná Poľana, Nižný Komárnik a Vyšný Komárnik až po štátnu hranicu s Poľskou republikou. V tomto úseku bude rovnako rekonštruovaná vozovka v kategórii C 11,5/80 iba s nutnými úpravami križovatiek a nadväzujúcich ciest.

Celková dĺžka novo budovaných úsekov je 41,185 km, dĺžka rekonštruovaných úsekov existujúcej cesty I/73 je 21,512 km, celková dĺžka trasy je 62,697 km
jarino
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 906
Založený: 12. Sep 2011 12:49

Re: R4 Všeobecne

Odoslaťod mirecko255 » 08. Apr 2020 08:00

par novych animaciek k R4

R4 Lipníky - Kapušany
https://www.youtube.com/watch?v=Ay_mMoqkF-A

R4 Giraltovce - Kukova
https://www.youtube.com/watch?v=WvWRXdwcN0Y

R4 Rakovčík - Radoma
https://www.youtube.com/watch?v=5b556-6Q9vc
mirecko255
diskutujúci
 
Príspevky: 195
Založený: 02. Dec 2015 07:38

Re: R4 Všeobecne

Odoslaťod Dendik » 11. Apr 2020 14:19

Len II. etapa R4 PO ticho a tma...
Dendik
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 368
Obrázky: 9
Založený: 16. Feb 2017 10:49

Re: R4 Všeobecne

Odoslaťod Yoggy52 » 11. Apr 2020 15:43

Strasne naprojektovane..
Yoggy52
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 9
Založený: 25. Feb 2013 23:02
Bydlisko: Rosenheim

Re: R4 Všeobecne

Odoslaťod Dendik » 12. Apr 2020 15:21

A ako inac a lepsie by si to urobil ty jogi?
Dendik
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 368
Obrázky: 9
Založený: 16. Feb 2017 10:49

Re: R4 Všeobecne

Odoslaťod jarino » 23. Máj 2020 12:41

Ako som písal, bude sa robiť aktualizácia CBA.
Sú na to určené peniaze.
jarino
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 906
Založený: 12. Sep 2011 12:49

D1 všeobecne

Odoslaťod nevo83 » 25. Máj 2020 15:43

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/21 ... 1z6xuOBaSY


Východ Slovenska dnes zažíva diaľničný stavebný boom najmä v okolí Prešova. Ďalšie investície čakajú aj okolie Košíc. Ktoré úseky budú však prioritou novej vlády, sa zatiaľ nevie. Podľa odborníkov by ďalšou v poradí mala byť cesta R4 smerom na Poľsko.

„V niektorých úsekoch sú tie intenzity už teraz dosť vysoké, ale všeobecne platí, že na oživenie celého regiónu a jeho ekonomiky by vybudovanie diaľnice pritiahlo ďalšie,“ tvrdí o R4 šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. Podľa Jána Kovalčíka z inštitútu INEKO by mala získať prioritu aj kvôli zlému stavu súčasnej cesty v porovnaní napríklad s trasou na Ukrajinu, ktorú má postupne nahradiť diaľnica D1.

Dostavba R4 bola navyše predmetom medzinárodnej dohody o postavení koridoru Via Carpathia, ktorý podpísal Árpád Érsek s Poliakmi. Dve diaľnice sa majú spojiť pri Vyšnom Komárniku do roku 2028. Kým na našej strane chýba už len 60 kilometrov, na poľskej S19 ešte niekoľko stoviek. U susedov je však vo výstavbe len na tejto diaľnici v súčasnosti viac ako 130 kilometrov, čo približne zodpovedá súčasnej výstavbe na celom Slovensku.

Kovalčík dáva do pozornosti aj projekty ciest prvej triedy, ktoré sú podľa neho pre tento región dôležité. Ide napríklad o obchvaty Plavnice, Sabinova či modernizáciu ciest v regióne. Takýchto projektov by mohlo byť podľa analytika viac, keby sa pre obchvat Prešova vybrala namiesto severnej lacnejšia, východná alternatíva. „Žiaľ, išlo sa technicky náročnejším trasovaním. Samotný Prešov si teda vyžiada enormnú sumu zdrojov, ktoré zatiaľ žiadna vláda nevyčlenila,” dodal Kovalčík.

Priority novej vlády vo výstavbe diaľnic zatiaľ známe nie sú. Zoznam v súčasnosti pripravujú rezorty dopravy a financií. O konkrétnych úsekoch mlčí nielen vyhlásenie vlády, ale aj Sme rodina, ktorej nominantom je šéf rezortu dopravy Andrej Doležal.
nevo83
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 699
Založený: 22. Mar 2017 18:00

Re: R4 Všeobecne

Odoslaťod Dendik » 25. Máj 2020 18:11

No vida p. Kovalčík... :D
Staci si zobrat stav na Dargove a Soroske a zistime ze najblizsich 10 rokov tam tunely netreba a hned mame usetrených mozno 3/4 miliardy.
Netrvdim ze na Ukrajinu dialnicu netreba, ale momentalne beží rozvoj viac na osi S-J...
Dendik
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 368
Obrázky: 9
Založený: 16. Feb 2017 10:49

Re: R4 Všeobecne

Odoslaťod cPalo » 25. Máj 2020 23:03

Len tak pomimo.
Na Dargov a Sorošku nie sú v šuflíku žiadne peniaze, takže neušetríš ani cent ;)
A osobne si myslím, že tak skoro sa stavať nebude (Soroška to má pri optimizme 50:50 a Dargov to nemá tak skoro vôbec). Treba pohľadať peniaze inde ;)
cPalo
diskutujúci
 
Príspevky: 101
Založený: 07. Jan 2020 15:32

Predchádzajúca

Naspäť na R4

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 2 hostí.