:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

Smutne je hlavne to, ze tie useky R2, kvoli ktorym de facto nevysli peniaze aj na tento usek R3, pojdu do vystavby az v r. 2014, cize kludne mohol byt minimalne jeden z nich prefinancovany z dalsieho prog.odbobia a R3 Tvrdosin-Nizna uz mohol byt rok vo vystavbe.

i15 napísal:nemam nic proti strednej R3 a R6, ale je scestne, ze skor sa najdu peniaze na tieto tahy, ako na Oravu, kde je dvoj- a viacnasobne vyssia premavka

Stredna R3:
I/65 Martin - Kostany nad Turcom 20929 v./24h
I/65 Kostany nad Turcom - Pribovce 16988 v./24h

Nejako som nepostrehol, kde je na Orave intenzita 40-50 tisic v./24h.

pred TR 6500 vozidiel a pri Mestecku 4500 a aj tieto useky maju vacsiu sancu ist do vystavby a to len preto, ze su core TEN-T. A nikoho nezaujima, ze obchvat MT sam o sebe vobec nepomoze vozidlam smerujucim po E75/E77

Pred TR su intenzity 6500, pretoze dalsie tisice ich obchadzaju po paralelnych cestach kvoli betonke, pripadne sa tomuto tahu uplne vyhybaju. Dalsim dovodom je nevyhovujuci prechod cez Kremnicke Bane s parametrami cesty III. triedy.

R6 ma velky potencial stiahnut na seba premavku z prechodov Makov a Stary Hrozenkov.

Netreba pozerat len na intenzity, ale aj suvislosti

betonka moze byt opravena a bude to taka cesta ze ziadna RC nebude potrebna ani vo vyhlade. na orave chyba usek medzi obchvatmi oravskeho podzamku a trstenej. tam ziadna oprava nepomoze lebo na 20 km je okrem tvrdosina este 5 dedin. kamiony tadial budu jazdit vzdy lebo cez ostatne oravske prechody nesmu a aj preto lebo dalsi prechod smerom na vychod je velmi daleko.

Betonka sa moze opravit (obzvlast, ked je postavena v parametroch R 11,5 / 120, 150), ale Kremnicu treba skor ci neskor riesit. Bud kompletnou prelozkou okolo Kremnickych Bani (I. a II. etapa, co planuju SSC su iba kratka cast), alebo drahsim, ale trvalym riesenim - cez Handlovu + tunel Sklene (co by zaroven poriesilo aj najproblemovejsiu cast R2 a taktiez prepojenie hornej Nitry a Turca). Taktiez treba casom poriesit obchvat MT - jednoduchy usek na pahorkatine.

Ohladom severnej R3 absolutny suhlas. Tu by aj SR chcela stavat, ale EU dala teraz moznost financovat len jeden tah - D3 alebo sev. R3.

Keby SR tak veľmi chcela stavať R3 tak si ten jeden úsek prefinancuje z vlastného rozpočtu, ale to by tam niečo aj muselo byť

i15 napísal:pred TR 6500 vozidiel a pri Mestecku 4500 a aj tieto useky maju vacsiu sancu ist do vystavby a to len preto, ze su core TEN-T. A nikoho nezaujima, ze obchvat MT sam o sebe vobec nepomoze vozidlam smerujucim po E75/E77

Tak ako napisal Andrej, betonke na I/65 sa vyhyba niekolko tisic vozidiel, ale netreba tam RC, treba zrekonstruovat 15 km betonky I/65 MT-TR. R3 obchvat MT riesi vylucenie tranzitu z mesta, dostat aj 10-12 tisic vozidiel z mesta ma zmysel a bude to viac ako na oravskych obchvatoch.

este raz opakujem ze nenam nic proti strednej R3, obchvat MT by mal byt lacny a so slusnou intenzitou dopravy. Je vsak zvratene, ze EK je ochotna tu smerovat zdroje urcene pre dialkovy tranzit, zatial co skutocny dialkovy tranzit na Orave a pred Lipnikmi je vedeny po C7,5

Asi tak. Tam kamióny v podstate ničia dediny(na Orave,...). V Martine je to podľa mňa slušne vyriešené. Do centra riešené 2+2(hlavne pre dopravu čo má cieľ v meste), popri centre mesta jednosmerný okruh s dvoma pruhmi. Poobede bývajú problémy na jednej križovatke riadenej semafórmi, ale keď semafóri nefungujú, kolóny nie sú(aj to len jeden smer, ktorý má krátky interval a tak prejde cca 5 áut po prípade jeden autobus a 2-3 autá, pričom autobusov tade chodí dosť).
No a potom je tam tzv. obchvat mesta so 70-tkou(ak si dobre pamätám), ktorého jediný problém je množstvo semafórmi riadených križovatiek, ale aj to nie je taký problém, ako sa zdá, keďže zelená vlna tam funguje.
Takže podľa mňa východný obchvat MT nie je až tak potrebný(myslím si, že sú miesta na Slovensku, kde sú väčšie problémy), ale ak ho postavia hoci aj do 10 rokov, tak nebudem proti.

Myslím, že kamiónovou dopravou sa Orava Kysuciam rovnať nemôže. Najlepšie riešenie by bolo takéto .. postaviť najprv úsek D(R)3 CA- CZ a následne investovať do oravských úsekov R3.
Obchvat Martina by bol dobrý len ako záložný plán. Ako spomenul jarino mesto má západný obchvat, aj keď so semaformi, ale má.

Pravda je že MT má mestský obchvat, alebo skôr prietah. Sú tam však dosť frekventované križovatky a za martinom dosť problematická križovatka v kostanoch. A navyše zelenú vlnu nedávno zrušili. Určite však netvrdím, že by mal tento úsek mať prednosť pred inými úsekmi. Ako záložný by však mal byť pripravený.

Pred križovatkou v Košťanoch sa v čase dopravnej špičky tvoria kolóny často až po tabuľu Martin, tj. cca 2,5 km, pričom cca 1km pred touto križovatkou je na I/65 napojená aj výpadovka z centra Martina. Križovatka nie je svetelná, semafor je umiestnený na prechode pre chodcov tesne pred križovatkou, ktorý pretína odbočovací pruh cca 10m pred hranicou križovatky, ale to nie je jediným dôvodom spomalenia. Ďalším problémom je doprava odbočujúca vľavo na Žabokreky, keďže je tam krátky odbočovací pruh, cca 40-50m. Často sa stáva, že počas červenej na semafore pri prechode chodcov cez prechod, doprava smerujúca z juhu od Prievidze a T.Teplíc do Martina zablokuje križovatku, a tak ani tie 2-3 autá v odbočovacom pruhu za prechodom nemôžu na Žabokreky odbočiť. Začarovaný kruh a asi najhlúpejšie dopravné riešenie, aké poznám. Situácii by možno trochu pomohlo predĺženie odbočovacieho pruhu na cca 100-150 m (miesto tam je), najlepšie skombinované s posunutím svetelne riadeného prechodu viac na sever, čím ďalej, tým lepšie. Ideálne by bolo umiestniť tam nadchod. Ostatné riešenia by situácii asi nepomohli, resp. vyšli by príliš draho. Napr. umiestnenie prechodu až za križovatku by si vyžiadalo vybudovanie dodatočných prechodov a chodníkov a trasu pre prechádzajúcich chodcov by to predĺžilo min. na 200m, ak by to malo doprave zabezpečiť dostatočnú plynulosť. To by zase prinieslo prebiehanie chodcov mimo prechodov, čo by sa zase muselo riešiť zábradlím atď.
Situácia tu: http://goo.gl/maps/i3Nhj

potvrdzujem, ze kilometrove az dvojkilometrove kolony tu nie su nicim zriedkavym. aj v jednom smere aj v druhom. jedine riesenie by bol asi nadchod a odstranenie semoforov a rozsirenie krizovatky o odbocovacie pruhy.

Preco stoji R3 Tvrdosin-Nizna? Kvoli priorite stavat D3 a problemom s EK preplatit subezne R3? Ci kvoli tomu ze peniaze pouzili(pouziju) na R2 alebo pre nieco ine?

Stoji pre oba dovody, ktore si uviedol, hoci usek bol pripraveny na vystavbu skor ako spominane useky R2. Orava je navyse region KDH, takze Figel mal väcsi zaujem o tento usek, podobne tiez R3 Dlha-Sedl.Dubova.

Takze z europskych fondov sa to nemoze stavat pretoze budu financovat koridor cez D3, ako je to v prilohe, strana 2? Jedina moznost je teda cez statny rozpocet alebo existuje aj ina moznost?

V tomto prog.obdobi to este bolo mozne financovat z eurofondov v podstate bez problemov. V dalsom prog.obdobi to uz bude takmer nemozne, vzhladom na paralelnost s D3, ktora patri do zakladnej siete TEN-T, kym severna R3 iba do doplnkovej. Preto je skoda, ze sa radsej nefinancoval tento usek namiesto niektoreho useku R2, ktory by bol lahsie schvalitelny aj v OPD 2014-20.

Moznostou je teraz iba st.rozpocet, kedze s PPP sa na Orave ani neuvazuje.

no zbohom..kazdopadne dik za info

mozno preto lebo zilinsky kraj dostatocne nelobuje....ZA chce totiz silou mocou tahat vsetky koridory cez seba teda okrem E50 a E75 aj CA-ZA-MT-ZH.

Vyrazne najvacsie mesta v ZA kraji su ZA a MT preto je prirodzene, ze maju byt na hlavnych tahoch. MT ma velmi dobru polohu a potencial, ale zlu dopravnu dostupnost.

Dolezite je napojenie na Povazie a smer BA, CR a PL a to to prave splna D1 a D3. R3 cez Turiec je len doplnok a R3 na Orave smeruje len do Polskych lesov na cestu I.triedy. Pricom intenzita dopravy cez Kysuce je 1,5 az 2 nasobok oproti Orave.

devil napísal:mozno preto lebo zilinsky kraj dostatocne nelobuje....ZA chce totiz silou mocou tahat vsetky koridory cez seba teda okrem E50 a E75 aj CA-ZA-MT-ZH.

myslis, ze ZA ovplyvnila chcenim to, ze tie koridory su tent ?

Jano1 napísal: Pricom intenzita dopravy cez Kysuce je 1,5 az 2 nasobok oproti Orave.

Mozes tu vlozit zdroj tohto tvrdenia? nehovorim, ze to tak nieje, kysucke cesty nepoznam, zato oravske dostatocne...

Ked postavia D3, verim ze tranzit prejde z oravy smerom na kysuce, otazka je co sa bude robit s dopravou na orave dovtedy. Chcelo by to nejaku analyzu, ze horsie to uz nebude a ze s kazdym otvorenym usekom na D3 sa snizi intenzita cez Oravu. Ale myslim, ze to nebude take priamociare..

na orave je nejaky tranzit, nie bohvieaky ale je a aj bude lebo proste siroko daleko nie je dalsi prechod bez obmedenia. kedze I/59 nema parametre medzinarodneho tahu ba ani cesty I. tr. tak sa to neda riesit inac len novou cestou alebo uzavretim. btw. ak vyznam ma R3 cez turiec ked pri hornej stubni je 4.200 aut denne...

Jano1 napísal: R3 na Orave smeruje len do Polskych lesov na cestu I.triedy. Pricom intenzita dopravy cez Kysuce je 1,5 az 2 nasobok oproti Orave.

R3 na Orave smeruje do regionu s 3,3 mil. obyvatelov. Zaroven bude R3 sluzit ako napojenie Oravy na D1. Cize urcite je potrebne riesit aj severnu R3, vzhladom na intenzity a znizujuci sa podiel tranzitu postaci v 1/2 profile a nizsou navrhovou rychlostou ako D3.