Tak nejedná sa o opatrenie vlády, ale jedná sa o návrh zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý je ale predkladaný ako vládny návrh zákona, predkladateľom je predseda vlády. Týmto postupom je vyriešené aj potenciálne prekročenie právomoci vlády o ktorom som písal vyššie. Predmetný zákon je predložený do NRSR súčasne aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Návrh zákona je pomerne stručný, v (okrem iného) znení:
§1
Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a)v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b)ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§2
(1) Ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
(2) Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
ostatné ustanovenia čl.I sa týkajú konania súdnych pojednávaní, kolektívnych orgánov právnických osôb, výkonu záložného práva a konania dražieb a výkonu exekúcií. Ostatné ustanovenia čl.II, III, IV a Vsa týkajú súdnej rady, zákona o súdoch, zákona o elektronických komunikáciách a zákona o verejnom obstarávaní, takže tieto tu neuvádzam.
Ak sa pozrieme na ustanovenie §1, ods.1 tohto zákona, celkom jednoznačne sa hovorí o súkromnoprávnych vzťahoch. Územné konanie je ale typom verejnoprávneho konania, pretože veľmi zjednodušene povedané, v ňom vystupuje súkromná osoba na jednej strane a orgán verejnej moci na druhej strane. Ďalšie obmedzenie plynie z druhej časti vety, kde sa hovorí o bránení práv na súde. Podľa môjho názoru nás tak §1 ods.1 v prípade územného konania nezaujíma. Iná situácia je ale pokiaľ ide o vyvlastnenie, i keď to je taktiež typ verejnoprávneho konania ale so silným presahom do súkromnoprávnej sféry. Takže pokiaľ ide o prebiehajúce vyvlastňovacie konania, tu je situácia jasná a lehoty spočívajú.
Pokiaľ ide o §2 ods.1, tu je situácia o niečo komplikovanejšia čo je dané, zase len podľa môjho názoru, dosť nešťastnou formuláciou. Na prvý pohľad sa totiž zdá, že §2, ods.1 sa vzťahuje iba na súdne konania všetkých typov ale súčasne tu badať aj akýsi náznak zmienky o iných konaniach. Mne osobne by to bolo jasné ak by medzi slovami "súdom" a "účastníkmi" a súčasne pred slovom "alebo" boli čiarky. V takom prípade by som tvrdil, že ustanovenie zákona platí tak pre súdne konania ako aj pre konania pred inými orgánmi verejnej moci. Určité vodítko v tejto veci poskytuje dôvodová správa, keďže pokiaľ ide o §2, konštatuje že právna úprava sa zameriava na "obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní". Teda zmieňuje slovo konanie a nie slová súdne konanie. Dôvodová správa ale sama o sebe nie je výkladom zákona a nie je ani právne záväzná. Proti tomu stojí vyjadrenie samotnej pani ministerky Kolíkovej, ktorá v NRSR dnes pokiaľ ie o §2 ods.1 explicitne hovorila iba o súdnych konaniach, lenže ako príklad zmienila odvolanie, a obnovu konania čo sú inštitúty nielen súdneho konania ale aj napríklad územného konania.
Ak si uvedomíme, že v súčasnom právnom režime dochádza nielen k teoretickému ale aj k reálnemu obmedzovaniu základných práv a slobôd občanov v súvislosti s ohrozením verejného zdravia istotne by sme mohli nájsť osobu, ktorá by napríklad tvrdila, že sa nemohla zoznámiť s obsahom verejnej vyhlášky, napríklad preto lebo bola v karanténe a teda to je príčina prečo nemohla hájiť svoje právo v územnom konaní v danej lehote. Na druhej strane ak by sme ale toto ustanovenie aplikovali širokospektrálne na všetky verejnoprávne konania, veľmi jednoducho by sme znefunkčnili celú štátnu správu, ktorá práve počas trvania núdzového stavu musí konať s maximálnou akcieschopnosťou, čomu práve má núdzový stav napomáhať. Ďalším faktorom je skutočnosť, že dokumentácia k územnému konaniu je dnes zverejnená aj na internete a teda všeobecne prístupná každému v každom čase. Vyššie uvedený zákon hovorí viac o súdoch a súdnych konaniach a tie ostatné konania zmieňuje akoby iba v náznakoch.
Ak mám vyniesť verdikt, tak v prípade konaní, ktoré nás tu zaujímajú, podľa mňa lehoty v prebiehajúcich vyvlastňovacích konaniach spočívajú, ale lehoty v územnom konaní nespočívajú a to preto, lebo dané územné rozhodnutie je preskúmateľné súdom a súčasne nepredstavuje bezprostredný zásah do súkromnoprávneho vlastníckeho práva. Pričom ale, lehota na podanie návrhu súdu na preskúmanie rozhodnutia v územnom konaní spočíva.
Ak tomu niekto nerozumie, je to v poriadku