Fico sľuboval diaľnicu do Košíc v roku 2010. Nebude ani v ro

Moderátor: Moderátori

Fico sľuboval diaľnicu do Košíc v roku 2010. Nebude ani v ro

Odoslaťod RudoLM » 15. Feb 2023 14:55

Fico sľuboval diaľnicu do Košíc v roku 2010. Nebude ani v roku 2030. Prečo to ide tak pomaly?
Tento rok pribudne len pár kilometrov.
Jozef Ryník

Vlani Národná diaľničná spoločnosť (NDS) odovzdala motoristom do užívania jedinú novú autostrádu. A aj 13,5-kilometrový úsek rýchlostnej cesty R2 z Mýtnej do Tomášoviec meškal jeden a pol roka, pôvodne mal byť dokončený v auguste 2021.

Meškanie vysvetľovali diaľničiari problémami s prekládkami inžinierskych sietí, covidovou pandémiou, nedostatkom pracovníkov na stavbe, ako aj rastom cien a výpadkom stavebných materiálov v dôsledku vojny na Ukrajine. Čerešničkou bol nález munície z druhej svetovej vojny.

Ani diaľnica D1 stále nie je dotiahnutá cez celé Slovensko od Bratislavy až do Košíc. Podľa legendárneho výroku trojnásobného premiéra Roberta Fica (Smer) z júla 2007 mala byť pritom autostráda do Košíc hotová už v roku 2010.

Prečo sa termíny výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku tak často naťahujú? Čo s tým chce vláda spraviť? Ktoré úseky sú najkomplikovanejšie a ktoré sú v príprave najďalej?

V článku sa dozviete:
Prečo sa diaľnice stavajú pomaly
Ako ich výstavbu urýchliť
Aké úseky majú prioritu
Ktoré časti D1 sú najproblematickejšie
Kedy bude diaľnica až po hranicu s Ukrajinou
Plán výstavby je vraj "živý dokument"

Martin Haluš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií, ktorý posudzuje efektívnosť diaľničných projektov, hovorí, že výstavbu zrýchli najmä kvalitnejšia príprava a zapájanie interných kapacít kompetentných úradov: "Pri príprave projektov sa dajú takto ušetriť mesiace až roky."

Napríklad príprava štúdie realizovateľnosti na diaľničný privádzač Lietavská Lúčka podľa neho vďaka zapojeniu interných kapacít ministerstva dopravy trvala len šesť mesiacov: "To je o osemdesiat percent rýchlejšie než pri inej, externe dodávanej štúdii pre cestu R4 z Prešova k poľskej hranici."

Prípravu projektov by mal zlepšiť aj harmonogram výstavby diaľnic, ktorý slovenská vláda schválila na jar 2021. Na základe analytických dát sa v ňom definuje, kde sa budú v najbližších rokoch stavať kľúčové diaľničné a cestné úseky.

Ministerstvo dopravy pripomína, že harmonogram je "živý dokument", ktorý sa každoročne aktualizuje z hľadiska stavu prípravy jednotlivých stavieb. Pri prípadných zmenách sa má zohľadňovať aj vývoj dopravnej situácie na cestách a rozpočtové možnosti štátu.

Priority: D1 a D3 na Kysuciach
Prioritou diaľničiarov by podľa harmonogramu mala byť dostavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami a dokončenie D3 na Kysuciach. Práve na týchto cestách sú však problémové úseky, ktoré výstavbu už roky zdržiavajú.

Na D3 nedávno vypršala platnosť posudku dosahov stavby na životné prostredie (EIA), bude preto treba pripraviť nový. Podľa NDS sa ešte len robí na dokumentácii na stavebné povolenie a spracúva sa štúdia realizovateľnosti.

Výstavba privádzača Brodno – Kysucké Nové Mesto sa začala v roku 2021. Prvé práce na ostatných úsekoch kysuckej D3 by sa mohli začať v roku 2026. Na túto autostrádu môže Slovensko čerpať eurofondy, keďže ide o cezhraničný koridor do Poľska. Dokončená by mohla byť do roku 2029.

Na severe D1 sa zasa skomplikoval úsek Hričovské Podhradie – Dubná skala s tunelom Višňové. Jeho výstavba je náročná už len pre zložitú geológiu pri hĺbení tunela.

Objavili sa tam však aj ďalšie problémy, ktoré sa viac či menej týkajú všetkých diaľničných úsekov, a to neustále zasahovanie politikov do plánu výstavby.

Na tomto úseku došlo k zrušeniu projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP). Diaľničiari potom vybrali zhotoviteľa, konzorcium Dúha – Salini, ktorý v roku 2019 "z dôvodu neuspokojivého postupu výstavby" o zmluvu prišiel.

Kontrakt so súčasným zhotoviteľom, spoločnosťou Skanska, v hodnote 255 miliónov eur uzavrela NDS v apríli 2021.

"V decembri 2023 sa tu bude jazdiť," povedal vtedy generálny riaditeľ NDS Juraj Tlapa. Ak sa aj termín podarí stihnúť, diaľnicu otvárať osobne nebude, v januári 2022 z funkcie odišiel na vlastnú žiadosť.

Prvé práce na tomto 13,5-kilometrovom úseku sa začali už v roku 1998, najnovšie je dokončenie plánované na koniec roka 2023.

Ani tento termín sa nemusí stihnúť. Médiá vlani v novembri informovali, že zhotoviteľ požiadal o posunutie termínu dokončenia tunela na koniec roka 2025.

Minister dopravy pripustil, že "v nejakej časti stavby" došlo k požiadavke na predĺženie stavebného povolenia do roku 2025: "To však neznamená automaticky aj predĺženie výstavby do roku 2025."

Problémy sa objavili aj na úseku D1 Turany – Hubová. Došlo k zrušeniu PPP, potom k zmene z tunelového variantu na povrchový a napokon k ďalšej zmene späť na tunelový. Znamenalo to, že proces obstarávania vrátane EIA bolo treba začať odznova. So začiatkom výstavby sa v súčasnosti počíta v roku 2026.

Poradca primátora Ružomberka Tomáš Mišovič vlani pre Hospodárske noviny odhadol, že územné rozhodnutie získa stavba v roku 2025 a potom ďalší rok potrvá, kým dostane stavebné povolenie. Preto sa podľa neho začne stavať až v roku 2028.

Úsek má byť dokončený v roku 2031. Účet za 13,5-kilometrovú cestu dosiahne 1,2 miliardy eur. V priemere je to 90 miliónov na jeden kilometer, čo je slovenský rekord.


Otvorenia tunela Prešov v októbri 2021. (zdroj: TASR)
Ďalší nekonečný tunel
Problémový je aj úsek Hubová - Ivachnová s 3,6-kilometrovým tunelom Čebrať. Zhotoviteľ, ktorým je združenie stavebných spoločností OHL ŽS a Váhostav – SK, na ňom na istý čas utlmil práce a so štátom sa dohadoval na tom, za akých podmienok a či vôbec bude na stavbe pokračovať. Objavili sa tam aj nepredvídateľné okolnosti ako zosuvy pôdy.

"Nebolo ani jedno dobré riešenie, len zlé a horšie. Hrozilo, že zastavíme stavbu. Ak by sa hľadal nový zhotoviteľ, čas dokončenia by sa posunul a vidíme, ako stúpajú ceny materiálov. V konečnom dôsledku by bola omnoho drahšia ako to, že pokračujeme so súčasným zhotoviteľom," vysvetľoval vlani šéf NDS Vladimír Jacko.

Napokon sa práce na tuneli Čebrať znova rozbehli a v novembri bol prerazený. S prestávkami to trvalo osem rokov. Celková cena výstavby 15-kilometrového diaľničného úseku môže dosiahnuť 600 miliónov eur, dostavať by sa mal do konca roka 2024.

A napokon, v budúcnosti bude treba na diaľnici D1 rátať aj s rozšírením existujúceho tunela Branisko o druhú rúru.

NDS vypočítala, že tunel, ktorý otvorili v roku 2003, ju bude potrebovať, keď intenzita dopravy presiahne 20-tisíc vozidiel denne. Vlani Braniskom prešlo 12-tisíc áut za 24 hodín.


Diera vo Via Carpatia
V tomto roku by sa malo pre motoristov sprístupniť len necelých desať kilometrov autostrád. V lete NDS plánuje otvoriť prvú etapu severného obchvatu Prešova v dĺžke 4,3 kilometra, ktorého súčasťou je dvojrúrový tunel Bikoš.

Šéf NDS Jacko komentoval výstavbu slovami, že je procesne, funkčne a systémovo veľmi dobre nastavená: "Aj keď sú problémy, sú riešiteľné. Bude to stavba roka."

Na severný obchvat Prešova by mala nadväzovať rýchlostná cesta R4 do Poľska, ktorá sa podľa Jacka bude stavať ako PPP projekt s tým, že realizácia sa začne do roku 2027.

Poliaci však už do roku 2026 plánujú dokončiť svoj úsek diaľnice z Rzeszówa k slovenským hraniciam pri Vyšnom Komárniku. Ak sa dovtedy stihne podľa plánu sfinalizovať obchvat Košíc, vznikne diera v európskej tranzitnej ceste Via Carpatia, ktorá by mala viesť od Baltského mora k Egejskému.

Ďalší úsek tesne pred dokončením je 4,4-kilometrová rýchlostná cesta R3 medzi Tvrdošínom a Nižnou na Orave. Koncom roka je v pláne aj odovzdanie privádzača D3 z Brodna nad Žilinou do Kysuckého Nového Mesta.

Čo by malo pribudnúť v tomto roku
Jún 2023: Rýchlostná cesta R3 medzi Tvrdošínom a Nižnou na Orave (4,4 km)
Júl 2023: Prvá etapa severného obchvatu Prešova (4,3 km)
December 2023: Privádzač D3 z Brodna do Kysuckého Nového Mesta (1,4 km)
Prameň: NDS

Zabudnutá križovatka D1xD4
Za najdôležitejší projekt, s ktorého stavebnou realizáciou sa začne v tomto roku, považuje NDS rozšírenie diaľnice D1 v úseku Bratislava-Vajnory - Triblavina na osem jazdných pruhov. Zároveň sa má postaviť dôležitá križovatka D1 a D4.

Aj pri nej sa prejavili chyby v plánovaní. Štát ju plánoval dokončiť už v roku 2019 spolu s novou D4, na prepojenie s existujúcou diaľnicou D1 sa však akosi pozabudlo.

Križovatka by mala byť hotová o tri roky, postaviť ju má poľská stavebná firma Budimex za 111 miliónov eur. Ide o pomerne zložitú stavbu, D1 sa v rámci nej bude zdvíhať a stavať sa bude za plnej prevádzky.

"Určite tam budú kolóny, určite tam bude obmedzená doprava," upozorňuje minister dopravy Andrej Doležal.


Križovatku Triblavina pri Bratislave otvorili v októbri 2021. (zdroj: TASR - MIchal Svítok)
Drahé diaľnice sú mýtus?
Okrem pomalej výstavby autostrád na Slovensku sa v médiách často spomína aj ich vysoká cena. Podľa harmonogramu by sa v tomto roku mala na diaľnice a rýchlostné cesty minúť necelá miliarda eur. V ďalší rokoch budú sumy klesať.

Riaditeľ Inštitútu dopravy a hospodárstva Ondrej Matej hovorí, že porovnávať ceny na kilometer autostrád s inými štátmi nie je objektívne: "Na každom úseku je iná geológia terénu, iné požiadavky na prekládku potrubí či sietí. Napríklad tunel Višňové je v geologicky nestabilnej skale. V Taliansku majú tunely v stabilnej hornine."

Podobne argumentuje ministerstvo dopravy. Jeho hovorca Ivan Rudolf vysvetľuje, že do ceny stavby vstupuje množstvo faktorov, od geológie a morfológie až po existujúcu zástavbu a okolitú prírodu: "Aj každá ďalšia križovatka a vyvolané investície zvyšujú celkový objem stavby a tým aj nákladov."

Prečo však Bulhari či Chorváti dokázali za poslednú dekádu postaviť viac diaľnic než Slováci? Odborníci predpokladajú, že majú menej politických zásahov do trasovania a priorít výstavby, jednoduchšie geologické a environmentálne podmienky či menej zložitý proces verejného obstarávania.

Ďalším dôvodom sú menej prísne stavebné normy. "Na Slovensku musia byť diaľnice odkanalizované vrátane mostov. Inde sa to rieši jednoduchým odvodnením do terénu, čo prináša desaťpercentnú úsporu nákladov," uzatvára Matej.

Diaľnica na Ukrajinu v nedohľadne
V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa opäť začalo viac hovoriť o dokončení diaľnice z Košíc až do Užhorodu. Mala by viesť cez Zemplín, väčšinou nenáročným rovinatým terénom. Prvú štúdiu uskutočniteľnosti si dal štát vypracovať v roku 2014. Odvtedy však okolo tejto autostrády bolo ticho.

Pôvodná štúdia medzičasom zastarala, a tak je potrebné urobiť novú. Istý čas hrozilo, že vzniknú dve, lebo do tejto témy sa vložil Košický samosprávny kraj. Napokon však ustúpil a štúdiu si dá pripraviť NDS.

Podľa diaľničiarov a ministerstva dopravy by sa nová diaľnica mohla stavať od hraničného priechodu Vyšné Nemecké po Sobrance, prípadne až po Michalovce. Projekt by mohol byť financovaný z európskych zdrojov, konkrétne z nástroja na prepájanie Európy CEF.

To, že prepásť túto šancu by bola škoda, si uvedomuje aj NDS, pretože alternatívou by bolo diaľničné spojenie Ukrajiny s Poľskom alebo s Maďarskom. "Ide nielen o pomoc Ukrajine po vojne, ale aj o veľké príjmy z mýta od prepravcov," vysvetľuje generálny riaditeľ Národnej diaľničnej Vladimír Jacko.

Optimistické scenáre však hovoria, že prvý úsek tejto diaľnice by mohol byť vybudovaný až v roku 2031.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/23112323/dialnic ... unely.html
RudoLM
diskutujúci
 
Príspevky: 212
Obrázky: 70
Založený: 09. Máj 2016 07:35

Naspäť na 2023

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.