Cez MT alebo RK? Očakáva sa štúdia, ktorá má poradiť štátu,

Moderátor: Moderátori

Cez MT alebo RK? Očakáva sa štúdia, ktorá má poradiť štátu,

Odoslaťod aquila » 26. Jan 2023 16:25

Očakáva sa štúdia, ktorá má poradiť štátu, kde prepojiť D1 s R1

Cez Martin alebo Ružomberok? Očakáva sa štúdia, ktorá má poradiť štátu, kde prepojiť D1 s R1
Daniela KrajanováDANIELA KRAJANOVÁ


Modrou plánované, čiernou hotové a červenou rozostavané úseky diaľnic a rýchlostných ciest.
Modrou plánované, čiernou hotové a červenou rozostavané úseky diaľnic a rýchlostných ciest.
Štát otvoril citlivú debatu o tom, kadiaľ by bolo najlepšie spojiť D1 s R1.
Základné možnosti sú dve – buď cez Martin, alebo cez Banskú Bystricu a Ružomberok.
S rozhodovaním má pomôcť aj štúdia, ktorej výsledky sa čakajú o pár mesiacov.
Čoskoro má byť hotová štúdia, ktorá má pomôcť štátu v rozhodovaní o tom, kadiaľ by bolo najlepšie stavať severojužné prepojenie krajiny.

Základné varianty sú dva:

[ Dôležité a zaujímavé čítanie o ekonomike. Jedným kliknutím si aktivujte newsletter s piatimi článkami týždňa z Denníka E. ]
potiahnuť R1 od Bystrice cez Slovenskú Ľupču a Nízke Tatry po Ružomberok
alebo postaviť rýchlostnú cestu R3 od Žiaru nad Hronom do Martina.
Štúdiu chce mať ministerstvo dopravy hotovú v prvom polroku 2023. Upozorňuje, že ide o strategickú štúdiu, a teda neposudzuje bližšie technické riešenia, ale celé koridory.

„Neposudzovali sme len úsek R3 alebo R1, posudzovali sme celý dopravný tok, očakávame výsledky tejto štúdie,“ avizoval minister dopravy Andrej Doležal na sociálnej sieti.

Prečo je to citlivé

Tím odborníkov teda zrejme sleduje, odkiaľ kam koľko áut jazdí, a to aj medzi hranicami s Poľskom a s Maďarskom. Z toho by malo vyplynúť, aký potenciál odlákať dopravu má jedna a druhá alternatíva a aké sú dlhodobé prognózy dopravných tokov.


Foto – TASR
Aj keď ide len o štúdiu, akákoľvek debata na túto tému má potenciál vzbudiť vášne. Keď pred dvoma rokmi Doležalov tím ešte len sľuboval, že sa do štúdie pustí, ozval sa napríklad podnikateľský Klub 500. Protežoval totiž verziu prepojenia cez Banskú Bystricu. Krátko predtým sa zase vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík otvorene prikláňal k alternatíve cez Martin.

„Na základe požiadavky koaličných partnerov (p. Sulík) bude v rámci spracovania štúdie uskutočniteľnosti k severojužnému prepojeniu posúdená aj možnosť preferencie trasovania R3,“ písalo sa vtedy v predslove k čerstvému plánu diaľničných priorít, ktorý v septembri 2020 schválila vláda.

Ani vtedy ešte severojužné prepojenie nebolo pretavené do žiadnych konkrétnych termínov v štátnom pláne.

Aké sú za a proti
Čo sa týka dopravných tokov, štúdia by mohla nahrávať v prospech predĺženia R1.

Tento variant s tunelovým riešením cez Nízke Tatry je atraktívny svojím posunom viac na východ, kde môže obslúžiť väčšie dopravné intenzity – tým, že by neobišiel krajské mesto Banská Bystrica a zároveň by obslúžil napríklad aj ťažkú dopravu dreva do ružomberských papierní z podstatnej časti stredného Slovenska.

„Je to prepojenie najbližšie k stredu Slovenska, môže teda výraznejšie odbremeniť horské priechody na celom strednom Slovensku a eliminovať riziká prerušovania cestného spojenia v zimných mesiacoch,“ vysvetľoval už dávnejšie Ján Kovalčík, v tom čase analytik inštitútu INEKO.

Na druhej strane by si však verzia s predĺžením R1 vyžiadala množstvo kilometrov náročných tunelov.

A k tomu treba prirátať, že kilometre autostrády poza Donovaly by mali drastickejší vplyv na chránenú prírodu než západnejšia trasa severojužného prepojenia.

Aký veľký problém to môže byť, dobre ilustruje úsek D1 Turany – Hubová. To je jediná časť D1 medzi Košicami a Bratislavou, ktorá sa zatiaľ ani len nezačala stavať a tak skoro sa ani nezačne. Najväčší odsun historicky spôsobili spory o to, kadiaľ by mala viesť autostráda tak, aby čo najmenej ohrozila chránenú prírodu a zdroje pitnej vody.

Prečítajte si
V roku 2023 môže pribudnúť takmer 10 kilometrov autostrád, začnú sa hlavne práce na križovatke D1/D4
A tunely sú, prirodzene, aj drahšie. Na ilustráciu: len veľmi predbežný predpoklad zo starších dát z webu cesty.ineko.sk uvádza, že predĺženie R1 po Ružomberok by stálo okolo 1,8 miliardy. Alternatíva z Martina by bola dlhšia, ale možno aj o polovicu lacnejšia. Štát nateraz nemá zdroje ani na úsek Turany – Hubová (okolo miliardy eur).

„Integrita a krajinný ráz Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Veľká Fatra i území európskeho významu Revúca a Ďumbierske Nízke Tatry by utrpeli,“ opisoval dávnejšie ekológ Ján Topercer, prečo predpokladá, že R3 môže byť o čosi „menšie zlo“ z pohľadu vážnosti zásahov do prírody.

O zásahoch do prírody v prípade R1 písal aj web INEKO špecializovaný na infraštruktúrne stavby: „Environmentálna priechodnosť stavby je neistá a financovateľnosť nepravdepodobná,“ napísalo INEKO k niektorým úsekom R1 medzi Slovenskou Ľupčou a Ružomberkom na webe špecializovanom na veľké infraštruktúrne projekty.

Nejde pritom o prvú štúdiu na túto tému.

„Bolo viacero štúdií, ktoré sa zaoberali buď jedným, alebo druhým koridorom, alebo prípadne obidvomi, ale prakticky všetky boli povrchne zadané, neraz aj tendenčne usmerňované raz v prospech R1, inokedy R3,“ opisoval dávnejšie Kovalčík. Žiadny posudok aj preto doteraz neposkytol spoľahlivý a dôveryhodný obraz, ktorý by priniesol a zohľadnil dostatočné vstupné údaje o doprave a smerovaní diaľkovej tranzitnej dopravy.

Kovalčík napríklad priniesol do debaty aj možnosť, že by štát mohol skúsiť vyhodnotiť aj podklady pre inú verziu prepojenia – spojiť Banskú Bystricu s Martinom.

Aj tento variant by si žiadal náročný, zrejme najdlhší tunel, ale nie celú sériu tunelov ako R1 do Ružomberka. Náklady na celú trasu by preto mohli byť nižšie, vplyv na chránené územia menší a dopravné prínosy vyššie, keďže trasa by bola v optimálnej línii prepojenia aglomerácií okolo krajských miest (Žilina + Martin a Banská Bystrica + Zvolen).

A vylúčené nie je ani to, že sa štúdia bude zaoberať aj podkladmi o tom, ako riešiť juh potenciálneho západnejšieho prepojenia D1 a R1. V oficiálnej mapke NDS je totiž aj trasa pri Kremnici, no toto južné zakončenie prepojenia D1 s R1 by mohlo byť problematické.

„Postupujúc smerom na juh, trasa bude prechádzať hornatým a zároveň poddolovaným územím, pod ktorého povrchom sa nachádzajú staré zmapované aj nezmapované banské diela kremnických baní, prípadne prevádzkované ťažobné horizonty handlovských baní,“ vysvetľoval dávnejšie Ján Snopko, ktorý vo firme Tarosi projektuje dopravné stavby. V štátnom diaľničnom harmonograme sa spomína spodok prepojenia R1 s D1 v západnom variante ako úsek R2 Ráztočno – Žiar nad Hronom.


K výstavbe je ďaleko
Zatiaľ je isté to, že štúdiu si štát neobjednáva externe, ale vypracúva ju vlastnými kapacitami.

„Po ukončení štúdie bude najbližším krokom hodnotenie zo strany ÚHP, neskôr zaradenie projektu do harmonogramu a následná projektová príprava, v rámci ktorej by mala prebehnúť aj projektová štúdia uskutočniteľnosti, ktorá by posúdila konkrétne technické riešenia zvoleného prepojenia,“ píše ministerstvo dopravy.

To zďaleka nebude všetko. Po štúdii ešte obvykle nasleduje séria krokov, ktoré definitívne rozhodnú o investícii. Najlepšie proces prípravy diaľnic na Slovensku a potrebný čas zobrazuje informatívna schéma Národnej diaľničnej spoločnosti.

Podľa webu NDS všetky tieto prípravné procesy trvajú zhruba 14 rokov, no množstvo diaľnic ukázalo, že to trvá aj oveľa dlhšie, a tak je jasné, že severojužné prepojenie určite nie je otázkou najbližších rokov.

„Vzhľadom na to, že ide o 50 až 55 kilometrov rýchlostnej komunikácie, na ktorej sa bude nachádzať niekoľko dlhých tunelov, môžeme predpokladať dokončenie tohto úseku o 20 až 30 rokov. Tých 20 rokov je veľmi optimistický odhad,“ hovoril ešte v roku 2016 o variante predĺženia R1 Snopko.

Na jednej ani na druhej trase sa v dohľadnom čase nechystá významnejšia investícia. Projektová príprava R3 je v počiatočných fázach. Na R1 by sa mal stavať zatiaľ len zhruba trojkilometrový úsek od Bystrice smerom na Podbrezovú. Štát chce totiž v prvom rade riešiť most ponad železničnú trať v Šalkovej, ktorý je vo veľmi zlom stave.

Rozširovanie diaľničnej siete, grafika – Denník N/Daniel Kerekes

https://e.dennikn.sk/3201740/cez-martin ... /?ref=mwac
Obrázok používateľa
aquila
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 577
Založený: 03. Feb 2005 18:08
Bydlisko: doma :)

Naspäť na 2023

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.