Náš najdlhší 12kilometrový tunel chce štát raziť novou metód

Moderátor: Moderátori

Náš najdlhší 12kilometrový tunel chce štát raziť novou metód

Odoslaťod rastislav5 » 23. Dec 2022 08:00

Štát ustúpil požiadavkám. Náš najdlhší, takmer 12-kilometrový tunel chce raziť novou metódou
23.12.2022, 00:00
Tomáš Garai
TOMÁŠ GARAI
Štát chce stavať tunel Karpaty. Vyplynulo to zo záverečného stanoviska rezortu Jána Budaja.
Ten dva roky pracoval na odpovediach pre desiatky dotknutých subjektov.
Ponúka, že bude stavbu realizovať novou metódou. Hotová by mala byť takmer šesť rokov od začiatku výstavby.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Západ krajiny je síce na počet diaľničných kilometrov bohatý, oproti ostatným regiónom však tieto komunikácie neprechádzajú takmer žiadnym horským masívom. Malou výnimkou je len bratislavská Sitina.

V budúcnosti by sa táto bilancia mala zmeniť. Pod pohorím Malé Karpaty, ktoré pretína aj našu metropolu, by mal viesť diaľničný tunel, ktorý bude po dobudovaní najdlhší tak v krajine, ako aj v celom stredoeurópskom regióne. Stavba s dĺžkou takmer 12 kilometrov bude súčasťou diaľničného obchvatu Bratislavy D4.

Pozrite si, ako prebiehalo razenie tunela Čebrať:


image
Veľký prehľad diaľničných tunelov: Do dvoch rokov sa ich sieť rozšíri o 70 percent (mapa)

V polovici decembra sa megaprojekt, ktorý má zhltnúť viac než miliardu eur, posunul. Envirorezort k nemu totiž vydal konečné stanovisko. Stavbe dal zelenú v takzvanom variante V3a. Tunel tak bude mať 11,8 kilometra a úsek sa na pokračovanie D4 pri závode Volkswagene napojí nadjazdom nad cestu prvej triedy medzi Stupavou a Záhorskou Bystricou.

Slovenská premiéra razenia „krtkom“
Rozhodnutie úradov nadobudne právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, dokedy môžu dotknuté obce a organizácie podať rozklad. Materiál rieši námietky a požiadavky desiatok dotknutých subjektov. Pri realizácii konečného variantu počíta s viac než stovkou zmien.

Najvýraznejšou zo všetkých je metóda razenia tunela. V prípravnej fáze sa totiž štát zaviazal, že pred cyklickým razením výbušninami uprednostní metódu kontinuálneho hĺbenia špeciálnym plnoprofilovým raziacim strojom.

Technológia, ktorá má prezývku „mole“ (v preklade krtko) by totiž ušetrila podzemné vodné zdroje. Na Slovensku sa podobný systém zatiaľ nevyužil. V zahraničí sa ním razil napríklad aj londýnsky tunel pod Temžou, ale aj stavby v Alpách. V neprospech technológie hral pôvodne argument, že by sa tieto stroje museli najprv vyrobiť.

image
Namiesto diaľnice medzi Martinom a Ružomberkom zatiaľ len trojprúdovka. Doležal priblížil chýbajúci úsek D1

Odborník na tunelové stavby a poradca ministra dopravy Andreja Doležala Ján Kušnír pre HN však tvrdí, že to tak nemusí byť. „Niektoré stavebné firmy, ako napríklad rakúsky Porr či švajčiarska Marti Tunnel AG, nimi disponujú,“ tvrdí. Posledná z menovaných firiem je stopercentnou matkou nášho Tuconu.

Kušnír tiež nevylučuje, že by sa takouto metódou razili aj dve tunelové stavby na poslednej nedokončenej časti diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Pri úseku D1 Turany – Hubová je ťahajúcim sa problémom aktivita tamojších obyvateľov, ktorí sa obávajú, že razením tunela Korbeľka a Havran sa im stratia, respektíve znehodnotia bohaté zdroje pitnej vody z vrchu Kopa.

Ministrov poradca dodáva, že špeciálne stroje vyrába v Európe napríklad aj nemecká spoločnosť Herrenknecht. „Tá svoju technológiu ponúkala aj pred razením tunela Višňové,“ priznáva Kušnír. Postup pri kontinuálnom razení by bol rýchlejší, bezpečnejší, avšak energeticky náročnejší, vysvetľuje.

Priemerná dĺžka času samotného procesu razenia tunelových rúr takouto metódou vychádza na 22 mesiacov. Celková výstavba aj s betónovaním stien či vozoviek a implementáciou technológií tak vyjde na 5,6 roka. Ak by sa dielo robilo rakúskou tunelovacou metódou pomocou výbušnín, ktorá sa používala pri väčšine našich tunelov, trvalo by to 7,6 roka.

image
Minister Doležal pre HN: Keď chceme stavať viac diaľnic, potrebujeme súkromné zdroje. Už na tom pracujeme

Čo s vyťaženým materiálom?
Vyťažený materiál z tunela sa mal pôvodne využiť na násypy pod autostrády bratislavského obchvatu. Postupnosť jeho realizácie sa však otočila a najprv bola dokončená netunelová časť v nížine. Čo teda s kvantami materiálu? Národná diaľničná spoločnosť navrhuje využiť ho na vybudovanie presypaných tunelov na diaľnici D2 na Záhorí.

Tieto stavby majú byť navrhnuté v relatívne veľkom rozsahu na viacerých úsekoch pravdepodobne ako ekodukty na migráciu divej zveri. Materiál to však nešpecifikuje. Zatiaľ neexistuje ani žiaden konkrétny rozpracovaný projekt a je otázne, či a kedy by sa realizovali.

V prípade, ak by tieto projekty boli naďalej spiace, hrozí, že dočasná skládka vyťaženého materiálu zostane dlhodobo v lokalitách v blízkosti „záhorského“ portálu tunela neďaleko Marianky.

Z materiálu tiež vyplýva, že spomínaný druh razby bude mať pozitívny vplyv na zachovanie vodných tokov. Razenie výbušninami najviac ohrozuje tok Vydrice, čím by sa mohol narušiť najmä biotop raka riavového.

Štát: Trasa je daná
Najaktívnejším účastníkom v pripomienkovom procese bola obec Marianka, ktorú vyústenie tunela ovplyvní najviac. Tej čiastočne vyšiel štát v ústrety tým, že ho predĺžil.

image
Križovatka Záhorská Bystrica (pohľad od Diaľnice D4). FOTO: NDS/Tarosi

Obec dlhodobo bojovala za to, aby sa pozornosť venovala aj variantom menších tunelov mimo Marianky. Štát však argumentoval, že trasa je daná, keďže pokračovanie diaľnice v polovičnom profile v súčasnosti už stojí na trase za Záhorskou Bystricou.

Nová starostka Marianky Zuzana Iváková sa k záverečnému stanovisku zatiaľ nevyjadrila, keďže rozsiahly vyše dvestostranový materiál si ešte nestihla preštudovať. Podobne je na tom aj starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa, ktorý dostal vyjadrenie envirorezortu v strede týždňa. Ten však dodáva, že ide o variant, ktorý mestská časť Bratislavy považovala za najlepší z možných.

„Boli tu aj názory ľudí, aby sa nestavalo vôbec. Mariančania chceli, aby to vyústilo úplne inde. Ja si myslím, že cestná sieť by sa mala budovať. Do príprav sa investovalo už veľa. Z hľadiska dopravy v hlavnom meste je tento variant najlepší,“ tvrdí Krúpa a dodáva, že víta aj novú metódu razenia, keďže sa tým naplnila jedna z kľúčových požiadaviek.

image
Manažérom D4R7 hrozí desať rokov väzenia. Tí tvrdia, že ťažba štrku pod diaľnicou nebola trestným činom

Problémy aj u Rakúšanov
Ďalšia bariéra, na ktorú môže megaprojekt naraziť, je financovanie. Variant, ktorý odporúčajú diaľničiari, stojí viac než miliardu eur. Minister Andrej Doležal vo svojich starších vyhláseniach nevylúčil, že by sa stavba mohla financovať formou verejno-súkromného partnerstva. Zatiaľ však nie je jasné ani to, či sa nájdu peniaze na projekčné práce.

„Proces verejného obstarávania na zhotoviteľa dokumentácie na územné rozhodnutie sa začne po zabezpečení finančného krytia,“ povedala pre HN naposledy hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková.

Podrobnejšej dokumentácii pre stavebné povolenie však musí predchádzať štúdia, ktorá sa má zaoberať dopravným uzlom Bratislava, a to v kontexte tak cestnej, ako aj železničnej dopravy.

image
Veľký prehľad o obchvate Bratislavy: Pribúdajú tisíce áut. Pozrite sa, kde doprava hustne najviac

D4 má ďalej pokračovať popri Volkswagene a Devínskej Novej Vsi až po hranice, kde sa napojí na rakúsku rýchlostnú cestu S8. Týmto spojením sa vytvorí ďalšia alternatíva pre autá smerujúce do Viedne. Ani na rakúskej strane však situácia so štvorprúdovkou nie je ružová a príprava sa, paradoxne, zasekla tiež pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Stavba totiž ohrozuje hniezdisko ležiaka úhorového.

https://www.hnonline.sk/finweb/ekonomik ... ou-metodou
rastislav5
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 14
Založený: 25. Nov 2006 18:58

Naspäť na 2022

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.