Diaľnicu D1 pri Bratislave čakajú ťažké tri roky.

[aquila]

04.11.2022, 00:00
Tomáš Garai
TOMÁŠ GARAI
Prepojenie dvoch autostrád na prahu Bratislavy má dokončiť poľská firma Budimex až v roku 2026.
Odbočiť z D1 na D4 sa však malo dať už o dva roky. Uzavrie sa tým prvá etapa výstavby.
HN prinášajú prehľad míľnikov spúšťania jednotlivých diaľničných vetiev a informácie o tom, aké obmedzenia zasiahnu šoférov.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Vlani v lete mal exšéf diaľničiarov Juraj Tlapa šokujúce vyhlásenie. Povedal, že na kontroverznej križovatke D1/D4 budú autá jazdiť až o päť rokov. Rozpútal tým politickú a mediálnu búrku. Ide totiž o stavbu, ktorá mala podľa pôvodných plánov už dávno stáť.

Odvtedy štát vyhlásil súťaž, vymenilo sa vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti a zmluva, ktorá zabezpečí výstavbu kľúčového diela, je tesne pred podpisom.

image
Križovatka diaľnic D1 a D4 má konečne zelenú. Postavia ju Poliaci

Ministerstvo aj diaľničiari tvrdia, že sa to má udiať už v priebehu niekoľkých dní. Ak sa kontrakt skutočne uzavrie, stavebník musí na stavbu nastúpiť do 30 dní. Vodiči by v tomto prípade mohli po plne funkčnej križovatke jazdiť na prelome rokov 2025 a 2026. Bývalý riaditeľ národnej diaľničnej teda nebol ďaleko od pravdy.

Termínu odovzdania diela však prechádzajú dve kľúčové „medzizastávky“, ktoré umožnia aspoň čiastočný prejazd z jednej autostrády na druhú.

image
September/október 2024. Sprejazdnením prvých dvoch vetiev križovatky sa doprava presmeruje na obchádzkové trasy, ktoré budú suplovať diaľnicu D1. FOTO: Ministerstvo Dopravy

Prvý míľnik – september/október 2024
Prvý dôležitý posun by mali Poliaci dosiahnuť do jesene volebného roka. Ide o zásadný okamih, ktorým sa sprejazdnia prvé dve vetvy križovatky. Týmto krokom sa sprejazdnia obchádzkové trasy, na ktoré sa odkloní doprava z diaľnice D1.

V rámci prvého míľnika sa sprejazdní aj vetva z D4 na D1 v smere od Jaroviec na Trnavu a z D1 na D4 od Trnavy na Raču. Vďaka druhej menovanej sa vodiči prichádzajúci od Trnavy následne budú môcť na križovatke Čierna Voda otočiť a nepriamo sa dostať po diaľnici D4 do Jaroviec. To znamená, že sa napríklad pri jazde do Rakúska vyhnú prejazdu mestom.

image
September/október 2024. Okrem sprejazdnenia obchádzkových trás, ktoré odklonia dopravu z diaľnice D1 sa v rámci prvého míľnika má spustiť aj zjazd z D4 na D1 od Jaroviec na Trnavu a z D1 na D4 od Trnavy na Raču. Vďaka zjazdu sa vodiči budú môcť na križovatke Čierna voda otočiť a v konečnom dôsledku dostať na diaľnicu D4 aj v smere do Jaroviec. FOTO: Ministerstvo Dopravy

Druhý míľnik – január/február 2025
Po dokončení prvej fázy sa začnú práce na diaľnici D1. Tá sa totiž v niektorých miestach bude musieť zdvihnúť. Je to potrebné preto, aby ju dokázali podliezť niektoré nové vetvy. Okrem toho sa autostráda pred Bratislavou bude aj rozširovať.

Začiatkom roka 2025 by tak vodiči mali mať možnosť prejsť aj priamo od Trnavy z D1 na D4 v smere do Jaroviec bez nutnosti otočky na Čiernej Vode. Zabezpečí to podjazd, ktorý vznikne až po nadvihnutí D1-ky.

Druhý míľnik mal pôvodný termín viac než o pol roka neskôr. V priebehu súťaže sa však skrátil. Pomôcť v zrýchlení procesov by mal aj takzvaný lex D1/D4, ktorý parlament prijal vo februári a proces výstavby by mal skrátiť.

image
Január/február 2025. Vodiči majú dostať možnosť prejsť aj priamo od Trnavy smerom na Jarovce. Zabezpečí to podjazd, ktorý vznikne po nadvihnutí diaľnice D1. FOTO: Ministerstvo Dopravy

Tretí míľnik – december 2025/január 2026
Finálna etapa uplynie po 1 100 dňoch výstavby. Vtedy sa má doprava z obchádzkových trás vrátiť späť na diaľnicu D1. Tú v konečnom dôsledku rozšíria na osempruh a v rámci projektu sa vymení aj vozovka v oblasti križovatky Triblavina. To všetko má prebiehať za plnej prevádzky.

Zo súťažných podkladov v tejto súvislosti vyplýva ako môže stavba maximálne ovplyvniť prevádzku. Niektoré scenáre sú pomerne drastické.

Dodržanie termínov bude závisieť aj od samotnej firmy, ktorá sľúbila, že dielo postaví za 111 miliónov eur. Ide o spoločnosť, ktorá stavia na Slovensku stavbu takéhoto rozsahu prvýkrát. Nemá teda vybudovanú sieť subdodávateľov a má aj menšie skúsenosti s našou legislatívou.

Na komunikácii s rezortom dopravy a zdĺhavom povoľovaní sa pritom predlžovali aj lehoty bratislavského nultého obchvatu D4 a rýchlocesty R7.

Budimex zatiaľ odkazuje, že urobia všetko pre to, aby sa dielo dokončilo načas. „Budeme zodpovední v dodržaní sľubov pre všetkých partnerov: investora, subdodávateľov a miestnu spoločnosť v blízkosti budúceho staveniska. Veríme, že podobne ako v Poľsku, aj na Slovensku dokážeme, že vieme stavať rýchlo, kvalitne a šetrne k životnému prostrediu a lokálnym očakávaniam,“ odkazuje firma a dodáva, že vo svojej domovskej krajine dokončuje 80 percent zákaziek v plánovaných termínoch.

Na ako dlho zastavia premávku úplne?
Diaľničiari určili maximálny počet hodín, počas ktorých po diaľnici pri Bratislave nemá prejsť žiadne vozidlo. „Zhotoviteľ je povinný dodržať maximálnu lehotu 180 hodín úplnej výluky prevádzky na D1. Plná výluka premávky je prípustná len počas štátnych sviatkov a víkendov do 16.00 h v nedeľu,“ píše sa v revidovaných podkladoch. Dohromady má ísť o sedem a pol dňa. Za každú hodinu obmedzení nad rámec bude musieť zhotoviteľ zaplatiť päťtisíceurovú pokutu.

Opísaný je aj limit pre obmedzenie dopravy v menej ako troch pruhoch pre každý smer. V tomto prípade ide o 640 hodín počas dňa, teda od šiestej rána do dvadsiatej druhej. V noci je na takéto obmedzenie vyhradených 360 hodín.

V prepočte sa to dotkne 40 dní a 45 nocí. V prípade nedodržania limitu hrozí budúcemu zhotoviteľovi pokuta v rovnakej výške ako pri úplnom uzavretí.

O presnom režime odstavenia zatiaľ ministerstvo ani polícia neinformovali. Rezort Andreja Doležala odkazuje, že na kľúčovom harmonograme sa už pracuje a verejnosť o ňom budú informovať po podpise zmluvy.

Hovorkyňa prezídia policajného zboru Denisa Bárdyová zatiaľ povedala len toľko, že vzhľadom na technickú náročnosť výstavby možno predpokladať, že práce zásadným spôsobom ovplyvnia plynulosť cestnej premávky na diaľnici D1 v oboch smeroch.

Pomôcť má viac vlakov
Najproblematickejší má byť smer z Trnavy do Bratislavy. Dopravný analytik Jozef Drahovský vysvetľuje, že práve tam vznikajú v prípade nehôd dlhé zápchy a obmedzenie by ešte priťažilo.

Analytik však dodáva, že čiastočne môže pomôcť nedávno otvorená nová vetva z križovatky Triblavina smerom na Chorvátsky Grob. „Odkedy je tu táto možnosť, cítiť, že sa zvyšuje počet vozidiel, ktoré schádzajú z diaľnice práve tu a idú priamo do satelitných miest. Netranzitujú tak cez Bratislavu,“ povedal odborník.

Čiastočne by doprave mohlo pomôcť aj zahustenie vlakov. „Sme v pravidelnom kontakte s ministerstvom, situáciu sledujeme a vo chvíli, keď bude známy konkrétny harmonogram prác a výluk, určite s objednávateľom našich výkonov budeme komunikovať, ako by sme vedeli pomôcť,“ odkazuje hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáš Kováč.

Úzky most

Kameňom úrazu celej stavby je práve dvíhanie diaľnice počas prevádzky. Kompetentní deklarovali, že na obchádzkových trasách sa počíta s vedením dopravy v troch a troch pruhoch. Tie mali mať na základe pôvodnej štúdie šírku 2,5 metra, 2,75 metra a 3,25 metra.

Neskôr polícia odsúhlasila, aby sa pre bezpečnosť každý pruh rozšíril o ďalších 25 centimetrov. Vzniknuté cesty tak budú mať 9,25 metra. Znamená to, že keď budú dočasné obchádzkové vetvy slúžiť už ako dvojpruhové, odbočovacie vetvy hotovej križovatky oproti štandardu budú širšie o celý meter.

Novému pokynu policajtov však nezodpovedá projektová dokumentácia a tak sa mosty, ktoré sa majú na základe nových šírkových štandardov rozšíriť, musia najprv prekresľovať.

Tu sa však črtá problém. Na severnej obchádzkovej trase, teda v smere z Trnavy do Bratislavy, sa nachádza most, ktorý je v správe koncesionára obchvatu D4R7. Zmena je tak problematická a podľa dostupného materiálu hrozí, že v tomto vyťaženom smere budú mať vodiči k dispozícii len dvojpruh, tri pruhy by totiž podľa polície bez rozšírenia mosta neboli bezpečné.

Ako sa to zhotoviteľovi podarí vyriešiť a či zaváži napríklad fakt, že Budimex je dcérskou spoločnosťou španielskeho Ferrovialu, ktorý má v správe dotknutý nultý obchvat, nie je známe.

https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... trasy-mapa