- Na našom budúcom najdlhšom tuneli sa ďalej kopia faktúry.
Skanska, ktorá na jeho dostavbe pracuje od minulého roka, musela do Višňového navoziť viac ako trojnásobný objem betónu, než sa uvádzalo v zmluve.
Dielo sa tak predražilo o ďalších niekoľko miliónov eur.
Viac než s polročným odstupom sú už známe aj prvé konkrétne položky. Tie si teraz dala Skanska – aktuálny zhotoviteľ diela – vyfakturovať. Ide o deväť nárokov nad rámec zmluvy, ktoré štát budú stáť viac než šesť miliónov eur.
Pôvodná cenovka 255 miliónov za úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala sa tak momentálne nafúkla o 2,4 percenta. Z toho veľkú časť tvorí účet za doliaty betón v dvoch vyše sedemkilometrových tunelových rúrach. Len táto položka vychádza na takmer päť miliónov eur.
Talianska metóda zhltla viac betónu
Presné množstvo betónu navyše mal určiť sken tunela. Ten nariadil stavebný dozor vlani v júni. Zhotoviteľ následne oznámil, že množstvo zmesi bude oproti pôvodným predpokladom 3,5-násobné. Konkrétne sa odhad desaťtisíc kubíkov zvýšil na spotrebovaných 36-tisíc.
Toto množstvo sa pritom týka len primárneho ostenia, teda vrstvy, ktorá sa strieka priamo na horninu vyhĺbeného tunela. Dozor následne Skansku usmernil, aby časť striekaného materiálu nahradili liatym, a to pre časovú úsporu. Takýto postup by navyše mal vyjsť aj lacnejšie.
Bývalý investičný riaditeľ diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák totiž vysvetľuje, že kým striekaný betón sa využíva prevažne v zúžených priestoroch, priamo na horninu, liaty sa používa na povrchoch, kde nie je problém s dostupnosťou. Striekaním tak mal stavebník dorovnať primárnu vrstvu od horniny a ďalej pokračovať liatím až po takzvané sekundárne ostenie – teda viditeľnú a finálnu vrstvu betónových stien tunela. „Celkom ma to prekvapuje. Ide o obrovské množstvo betónu,“ dodáva Čermák.
Podľa poradcu ministra dopravy Jána Kušníra mohla byť hlavnou príčinou, prečo sa museli použiť takéto objemy navyše, aj zvolená talianska metóda razenia, ktorú na časti tunela aplikoval pôvodný slovensko-taliansky zhotoviteľ Salini Impregilo – Dúha. Spôsob v stavebníctve známy ako adeco-rs spočíva v tom, že sa výbušninami odstreľuje celý prierez rúry.
V slovenských podmienkach je pritom bežnejšia rakúska metóda, pri ktorej sa hornina odstreľuje po častiach. Straty sú tak menšie, finálne hĺbený otvor zodpovedá projektom presnejšie a nemusí sa tak dorovnávať v takej miere.
Nový harmonogram
Skanska už predtým spomínala, že práce navyše budú znamenať posunutie dokončenia stavby zhruba do októbra 2024. Pôvodný termín mal byť koniec roka 2023. Vplyv na lehoty potvrdzuje aj samotná faktúra, nešpecifikuje však, o koľko mesiacov bude realizácia dlhšia.
Tomu sa bude venovať ďalšia požiadavka stavebníka, ktorú už diaľničiari majú na stole. „Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti vyhodnocuje finálny harmonogram od zhotoviteľa,“ povedala hovorkyňa Eva Žgravčáková.
Dnes na diaľničnom úseku prebiehajú práce najmä na mostoch. Na niektorých častiach sa už aj asfaltuje vozovka. „Napreduje aj výstavba múrov a ostatných konštrukcií. V križovatke Lietavská Lúčka budujeme základy pre protihlukové steny,“ povedala Žgravčáková.
Problémy sa však rysujú aj pri už spomínanom sekundárnom ostení. Táto povrchová vrstva betónu by mala mať ideálne hrúbku 30 centimetrov. Parametru však podľa náhodných meraní nezodpovedala ani tretina vrstvy. Až 47 percent sa pohybuje medzi 25 a 30 centimetrami a zvyšných 27 percent je pod 25 centimetrami.
Presný stav v celom tuneli mala určiť diagnostika od externej firmy, ktorú diaľničiari museli súťažiť zvlášť. „Aktuálne stále prebieha. V tuneli Višňové je ukončené sekundárne ostenie na zhruba 96 percent,“ dodáva Žgravčáková. Prerobiť by sa mal aj drenážny systém. Podľa Kušníra by výsledky mali byť známe do konca septembra.
Nároky navyše v hodnote asi pol milióna eur si Skanska pýta aj za ďalšie opravné práce, čistenie škár, tmelenie či odvoz materiálu na skládku.
Konečný účet v nedohľadne
Výber nového zhotoviteľa, ktorý mal za úlohu stavbu dokončiť, rozdelilo bývalé vedenie diaľničiarov do niekoľkých tendrov. Najväčšiu časť dostala v tomto roku Skanska. Úplnú kompletizáciu, teda inštaláciu osvetlenia, požiarnej signalizácie rozhlasu či riadiaceho systému dopravy, má dodať ďalšia firma, ktorá vzíde z novej súťaže. Tú vyhlásili diaľničiari v lete v celkovej hodnote vyše 70 miliónov eur a vyhodnotiť by sa mala teraz v októbri.
Okrem technológie by mala prebehnúť aj súťaž na stredisko údržby či odpočívadlo Turie. Predpokladané ceny týchto dvoch subjektov boli pred dvoma rokmi 25 a 15 miliónov eur, na spustenie diaľnice však nie sú nevyhnutné.
Zmluvná cena predošlého zhotoviteľa bola 409 miliónov eur. Podľa hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze by diaľnica mala aj so všetkými komponentmi a nákladmi vynaloženými v minulosti zhltnúť 619 miliónov. No konečnú cenu môže ešte zvýšiť zdražovanie stavebných materiálov, ako aj stále prebiehajúci spor o nárokoch exzhotoviteľa vo forme arbitráže.
Taliani s Dúhou si mali údajne v roku 2018 pýtať od štátu ďalších 120 až 160 miliónov eur na dokončenie diela. Nakoniec si v spore pred medzinárodnou porotou uplatňovali nárok na 53 miliónov eur, z čoho im komisia predčasne uznala 7,8 milióna.
