Nultý okruh okolo hlavného mesta sa na niektorých miestach začína premávkou podobať na vyťažené diaľnice.
HN majú k dispozícii aktuálne údaje o tom, koľko áut dnes jazdí po autostrádach D4 a R7.
Východná časť obchvatu D4 pre nedokončenú križovatku s D1 stále zaostáva. Čoskoro by sa však podľa šéfa diaľničiarov Vladimíra Jacka mohli rozbehnúť práce aj na tomto úseku.
Je piatok podvečer a z Bratislavy sa plánujete dostať na smer Nové Zámky. Navigácia by si v menej exponovaných časoch bez váhania ako najrýchlejšiu trasu zvolila D1 na Trnavu a následne rýchlocestu R1. Teraz je však k dispozícii alternatíva.
Navigácia vás nasmeruje cez diaľnicu D2 na Jarovce a nultý obchvat mesta. Táto možnosť je na stole už takmer rok a kompletný bratislavský okruh D4/R7 je vodičom k dispozícii od novembra. Áut na ňom neustále pribúda.
Problém však je, že stále chýba tá najdôležitejšia časť stavby – prepojenie s diaľnicou D1. Križovatka, ktorá bude stáť takmer sto miliónov eur, sa zatiaľ nezačala stavať a od decembra sa čaká na ukončenie súťaže.
Tú by podľa šéfa Národnej diaľničnej spoločnosti Vladimíra Jacka mohli uzavrieť už čoskoro. „O pár dní, už siedmeho júla, by sme mali zaslať uchádzačom výsledky a diskusia by mala byť uzatvorená. V prvej polovici júla by sme tak mali mať podpísanú zmluvu,“ povedal.
Nárast takmer o polovicu
HN mali ešte začiatkom roka k dispozícii údaje o tom, koľko áut sa po vtedy novootvorenom obchvate pohybuje. Najnižšie intenzity dosahovali úseky D4 práve v oblasti chýbajúceho prepojenia s D1, teda v blízkosti rázcestia Čierna Voda a ešte neexistujúcej megakrižovatky Ivanka – Sever.
V decembri tam denne prešlo asi štyritisíc vozidiel, čo zodpovedá intenzite niektorých ciest tretej triedy – napríklad pri Kráľovskom Chlmci či Šuranoch. Po polroku prevádzky sme si počty vyžiadali opäť. Tie však už ukazujú čosi iné.
Na väčšine úsekov ide o 40-percentný nárast hustoty dopravy. Úsek pri megakrižovatke tak poskočil zo štyroch- na šesťtisíc áut. Pôvodný odhad mal byť však oveľa vyšší. Jazdiť tadiaľ malo každý deň v priemere 45-tisíc vodičov.
Toto číslo sa však podarilo dosiahnuť inde – na juhu mesta. Ide o časť rýchlocesty R7 na Nivách, ktorá sa napája na Bajkalskú ulicu. Ten je tak aktuálne najvyťaženejšou časťou obchádzky metropoly. Tým atakuje aj počty na niektorých úsekoch bratislavskej D2 smerujúcej na Záhorie a do Česka.
Druhý najvyťaženejší úsek s 23 tisíckami áut je pokračovanie rýchlocesty smerom na Šamorín. O necelé dve tisícky zaostáva spojnica medzi Jarovcami a Petržalkou. Najnovším dunajským premostením – Lužným mostom – premávalo v minulom mesiaci denne vyše 18-tisíc šoférov.
Výrazne pribudla doprava aj na D4 medzi dvoma mestskými časťami Vrakuňa a Podunajské Biskupice, ktoré boli kedysi známe nekonečnými kolónami práve kvôli chýbajúcej infraštruktúre.
Pandémia aj zvyky
Dôvodov výrazného prílivu šoférov je podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského niekoľko. Jedným z nich je aj fakt, že koncom minulého roka pohyb ľudí ešte vo veľkom ovplyvňovala pandemická situácia. Zamestnanci boli vo výraznejšej miere na home officeoch a študenti sa istý čas učili na diaľku.
Utlmené boli aj spoločenské aktivity. „Z tohto dôvodu odhadujem zníženie objemu dopravy počas mesiacov, keď boli obmedzené spoločenské akcie, o desať až 30 percent, v ostatných mesiacoch menej než desať percent,“ uviedol Drahovský.
Zároveň tiež poukazuje na to, že vodiči postupne skúšajú jazdiť po novej D4 aj v dopravných špičkách a menia svoje trasy podľa skúseností. Podľa Drahovského bolo napríklad aj využitie Mosta Apollo v prvých mesiacoch mizerné. „Následne si však ľudia zvykli a dnes je už na hrane únosnosti,“ povedal odborník.
Aj keď sú čísla na niektorých úsekoch pomerne vysoké, po dokončení kľúčovej križovatky dvoch diaľnic bude využitie ešte vyššie.
„Citeľne chýba odbočenie z D1 na D4 v oboch smeroch. Keď sa podarí spojazdniť križovatku D1/D4, tak sa trasovanie znova zmení. Ideálne by bolo dostavať D4 kompletne vrátane tunela pod Karpatmi,“ dodal analytik.
V prípade novej križovatky autostrád to zatiaľ vyzerá na víťazstvo Doprastavu. Ten totiž v súťaži dal výrazne nižšiu cenu ako jeho oponenti: poľský Budimex, Strabag či Váhostav. Stavať by sa mala zhruba tri a pol roka. Jednotlivé vetvy budú spúšťať priebežne.
Prvou bude napojenie z D4 zo smeru Petržalky na Trnavu. Túto vetvu má dodať zhotoviteľ o necelé dva roky. V druhej etape sa má zabezpečiť prejazd v opačnom smere. Ten by mal byť hotový o 950 dní.
https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... vatku-mapa
