https://e.dennikn.sk/2824670/stavebne-povolenie-bude-vydavat-novy-statny-urad-obce-budu-k-nemu-pripravovat-stanoviska/
- Poslanci dnes schválili zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní.
V júni má vzniknúť nový štátny Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý bude riadiť stavebné konanie. Právomoc doterajších obecných stavebných úradov prejde na pracoviská novozriadeného úradu.
Kompetencie nového úradu poslanci schválili v zákone o činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy.
Obce budú musieť mať svoje územné plány.
Všetky stavby, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie, bude po novom povoľovať ministerstvo životného prostredia.
Do zákona sa doplnili pokuty pri čiernych stavbách. Takáto stavba bude môcť prepadnúť do vlastníctva štátu.
Stavebné konanie sa bude elektronizovať.
Dnešný štyridsaťpäťročný stavebný zákon nahradia dva právne predpisy – zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní. Poslanci ich dnes schválili s účinnosťou od apríla 2024. Už v júni tohto roka však vznikne nový úrad, ktorý bude stavebné konanie riadiť.
„Zmena stavebného zákona má priniesť skrátenie povoľovacích procesov, zlepšenie fungovania stavebných úradov a zníženie byrokracie,“ uviedol podpredseda vlády Štefan Holý, ktorý zákony predložil do parlamentu. Dnes je na stavebné povolenie potrebných 83 úkonov, po novom by to malo byť 13. Vybavovanie má urýchliť to, že sa zlúči územné a stavebné konanie. Úrady by mali o stavebnom povolení rozhodnúť do šiestich týždňov. V komplikovanejších žiadostiach sa schvaľovanie môže predĺžiť o mesiac.
Zásadne sa zmení územné plánovanie. Územné plány miest a obcí budú mať jednotnú štruktúru. Samosprávy budú mať priestor rozhodnúť sa, aká bude funkcia územia a akú infraštruktúru je k tomu potrebné pripraviť. Stavebné konanie sa digitalizuje a elektronicky prepojí s úradmi verejnej správy.
Vznikne nový štátny úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý bude vydávať stavebné povolenia.
Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO) považuje za veľký prínos týchto zákonov zrýchlenie procesov.
„Dúfam, že sa to aj potvrdí v praxi. Niektorí primátori mi hovoria, že to tak nebude, že to bude naopak, ale ja sa skôr prikláňam k tomu, že to hádam procesy zrýchli. Súvisí to hlavne s tým, že sa zlúči územné a stavebné konanie, pretože toto veľmi zdržovalo celé stavebné zámery,“ povedal Kremský v rozprave.
Kremský si myslí, že informačný systém nového úradu bude drahý, a preto by mali poslanci a médiá dohliadať na jeho obstarávanie.
Doriešiť sa majú v zákone o hlavnom meste kompetencie magistrátu a mestských častí pri výstavbe na ich území, teda to, kto bude vydávať záväzné stanoviská k výstavbe.
Prešiel pozmeňujúci návrh Jaroslava Karahutu (Sme rodina) podľa ktorého zariadenia elektrických ohradníkov a dočasných oplôtkov na poľnohospodárskej a lesnej pôde nebudú zaradené medzi drobné stavby. To znamená, tieto stavby nebudú podliehať ohláseniu a ani povoleniu.
Čo sa zmení v územnom plánovaní
Poslanec Jaromír Šíbl (OĽaNO) v rozprave zosumarizoval, čo sa v zákonoch zmenilo medzi prvým a druhým čítaním v parlamente.
Oproti pôvodnému návrhu Holého sa do zákona o územnom plánovaní vrátil inštitút zadania územného plánu ako rámcového dokumentu, ktorý vytvára pravidlá a smerovanie rozvoja obcí a ktorý je záväzný aj pre všetky nové zmeny a doplnky územného plánu.
Nový zákon zachováva doterajšie stupne územnoplánovacích dokumentácií, no dopĺňa ich o územný plán mikroregiónu, ktorý sa bude dať využiť napríklad na území pri vodných nádržiach, či v špecifických vinohradníckych, kopaničiarskych oblastiach.
Podľa Zity Pleštinskej (OĽaNO) to obciam dáva možnosť regulovať si vlastné územie cez územné plánovanie. To ostáva v originálnej kompetencii územnej samosprávy. Pleštinská pripomenula, že pre dnešné nesprávne nastavenie stavebnej legislatívy obce do tisíc obyvateľov nemuseli mať územné plány a ani neboli schopné zo svojho rozpočtu územný plán financovať.
Podľa Pleštinskej sa často stávalo aj to, že obce nerešpektovali územné plány samosprávnych krajov a povoľovali individuálnu výstavbu najmä rodinných domov na územiach, kadiaľ majú prechádzať napríklad líniové stavby, čo konania predlžovalo a komplikovalo.
Dnes až 42 percent obcí, teda 1 686 obcí z 2 926, nemá územné plány. Nový zákon o územnom plánovaní túto povinnosť obciam dáva, pričom sa bude musieť vytvoriť fond na financovanie územnoplánovacích dokumentácií.
Pôvodne sa počítalo s tým, že zmeny a doplnky do územných plánov by mohli navrhovať všetci. Napokon poslanci schválili, že bude platiť to, čo doteraz – územnú plánovaciu dokumentáciu bude môcť obstarávať len obec. Podnety na zmeny však bude môcť naďalej zasielať ktokoľvek a obec sa nimi bude musieť zaoberať.
Krajinný plán, zásady ochrany pamiatkového územia, mapy povodňových rizík, ako aj dokumentácia ochrany prírody a krajiny sa stávajú záväznými podkladmi pri vypracovaní územných plánov. To isté bude platiť, aj pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Štát preniesol stavebné konanie na obce v roku 2001. Dnes je podľa Pleštinskej najväčším problémom financovanie stavebných úradov, keďže na tento prenesený výkon štátnej správy štát nedal obciam peniaze.
Po novom vznikne nová špecializovaná štátna správa, ktorá bude riadiť stavebné konanie. Predseda stavebného úradu bude odvolateľný aj bez udania dôvodu. Okrem centrálneho stavebného úradu vznikne aj osem regionálnych pracovísk. Právomoc doterajších stavebných úradov, ktoré majú obce, prejde na stavebné úrady. Tie budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou.
Pri centrálnom úrade bude pôsobiť poradný orgán Rada pre územné plánovanie. V ňom budú zastúpené ústredné orgány štátnej správy, samospráva, profesijné stavovské organizácie, vzdelávacie inštitúcie architektonického a urbanistického zamerania, vedecko-výskumné inštitúcie a aj odborná verejnosť.
Obce budú orgánom územného plánovania, ktorý bude vydávať záväzné stanovisko, to bude podkladom na vydanie stavebného rozhodnutia podľa zákona o výstavbe.
Pleštinská so vznikom nového úradu súhlasí, keďže dnes chýba štátny stavebný dohľad, ktorý obce nevykonávajú.
Proces povoľovania stavieb by sa mal zjednodušiť. Prispieť k tomu má elektronizácia a postupná digitalizácia údajov o území.
Povoľovanie stavieb bude založené na vydaní rozhodnutia o povolení stavby, ktoré bude vydávať stavebný úrad. Predtým sa však návrh stavebného zámeru bude musieť prerokovať so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy a firmami, obcou v ktorej území sa má stavať a vlastníkmi susedných pozemkov a susedných stavieb.
Stavebný úrad bude môcť na návrh stavebníka pred vydaním kolaudačného osvedčenia povoliť skúšobnú prevádzku stavby alebo jej predčasné užívanie.
Poslanci zrušili navrhovanú finančnú kompenzáciu majiteľovi pozemku v prípade vyhlásenia stavebnej uzávery.
Námietky stavebníka k záväznému stanovisku obce bude namiesto stavebného úradu posudzovať ministerstvo životného prostredia, ktoré môže vydať aj nové stanovisko. V prípade, že ministerstvo životného prostredia vydá záväzné stanovisko, ktorým nahrádza stanovisko obce ako územnoplánovacieho orgánu, a obec s týmto stanoviskom nesúhlasí, môže obec podať žalobu, tá má odkladný účinok.
Záväzné stanovisko bude platiť dva roky bez ohľadu na zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie.
Novinky v zákone o výstavbe
V zákone zostala súčasná definícia rodinného domu a bytového domu. Dôležitú úlohu budú mať projektanti. Pôjde o zástupcov developerov či stavebníkov, ktorí budú do projektov zakomponovávať pripomienky úradov. Projektant domu bude musieť predkladať správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru.
Za zmenu účelu stavby sa už bude považuje aj stavebná úprava, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie, a takisto bude na ňu potrebné povolenie.
Nebude možné dodatočne legalizovať stavby, ak sa „odklonia“ od projektu a stavebného povolenia. Povoľovanie stavebných prác a stavebného konania by sa nemalo dať obchádzať. Ak sa stavba zmení, úrady sa k projektu stavby a stavebného zámeru budú môcť opätovne vyjadriť.
Všetky stavby, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie, bude po novom povoľovať ministerstvo životného prostredia. To bude tieto stavby aj overovať a kolaudovať.
Posilnilo sa postavenie účastníka konania. Bude informovaný aj o overení projektu stavby, o povolení skúšobnej prevádzky, o povolení predčasného užívania stavby aj o vydaní kolaudačného osvedčenia. Bude môcť podať správnu žalobu voči overeniu projektu stavby, voči rozhodnutiu o skúšobnej prevádzke, rozhodnutiu o predčasnom užívaní stavby a voči kolaudačnému osvedčeniu, ak by neboli v súlade s rozhodnutím o povolení stavby.
Do zákona sa vrátil pôvodný a už zaužívaný pojem rozhodnutie o povolení stavby.
Pokiaľ bude stavebným zámerom dotknutá osobitne chránená časť prírody a krajiny, verejnosť sa bude môcť k tomu vyjadriť.
K významným zmenám došlo podľa poslanca Šíbla aj v navrhovaných prílohách, najmä pri drobných stavbách. Drobné stavby a drobné stavebné práce bude možné ohlásiť cez elektronický formulár. Ak stavba bude ohrozovať bezpečnosť prevádzky alebo nebude zodpovedať základným požiadavkám na stavby, bude môcť stavebný úrad nariadiť „neodkladné práce na stavbe alebo odstránenie stavby.“
Uľahčí sa povoľovanie a realizácia vodozádržných opatrení v extravilánoch.
„Do zákona sa doplnili pokuty pri čiernych stavbách a dokonca tu máme aj možnosť prepadnutia stavby do vlastníctva štátu, ak by odstránenie stavby nebolo účelné,“ povedal v rozprave Šídl.
Výrazne by sa mala posilniť stavebná inšpekcia, ktorá má dnes len 27 ľudí. Rozhodnutie o odstránení čiernych stavieb bude vydávať nový štátny úrad. Ak náhodou čiernu stavbu postavíte, nebudete ju môcť nikdy pripojiť na verejné siete či skolaudovať.
Ak vám úrad nariadi odstrániť stavbu a vy to neurobíte, stavbu zlikviduje úrad. Ak tieto náklady nezaplatíte, stavebný úrad dá návrh na zápis takto vzniknutého práva do katastra nehnuteľnosti. Bez uspokojenia práva úradu zo zálohu, nebude možné záloh previesť na inú osobu.
