Ako spojiť verejnou dopravou Oravu s Krakovom? Problémy robí

Moderátor: Moderátori

Ako spojiť verejnou dopravou Oravu s Krakovom? Problémy robí

Odoslaťod rado » 04. Jan 2022 19:40

Ako spojiť verejnou dopravou Oravu s Krakovom? Problémy robí hlavne slovenská strana

17. decembra 2021 14:24, Kuba Łoginow
https://dennikn.sk/2652179/ako-spojit-v ... ka-strana/

Mnohí obyvatelia Oravy by do Krakova pracovne, za štúdium či na návštevu chodili autobusom alebo vlakom častejšie, no nedá sa.

Vznikla šanca na priame železničné spojenie medzi Oravou a Krakovom. Poliaci chcú výstavbu nového spojenia Trstená – Jabłonka – Nowy Targ predložiť do vládneho programu Kolej Plus (Železnica plus) a téma bude prerokovaná na najbližšom zasadnutí dopravného fóra pre Tatranský región.

Ak by k tejto investícii došlo, znamenalo by to prelom v komunikácii medzi Slovenskom a Poľskom a obrovský rozvojový impulz pre Oravu, ktorej obyvatelia chcú ťažiť z blízkosti Krakova, no nemajú sa tam ako dostať verejnou dopravou.

Oravci sa zatiaľ obracajú na úrady Žilinského kraja so žiadosťou o cezhraničné autobusy spájajúce Trstenú s Krakovom a o prepojenie Roháčskej doliny a Oravíc s poľskými Tatrami. Pri dobrej vôli oboch strán by sa takéto autobusy mohli objaviť už v lete 2022, pretože projekt nie je zložitý a nepotrebuje veľké financovanie.

Žilinský samosprávny kraj sa k týmto iniciatívam stavia negatívne, ale pracuje na prepojení Trstená – Chochołów, ktorý by malo byť spustené už túto zimu.

Spoje z Trstenej do Chocholowa sú však podľa odborníkov a cestujúcich zle pripravené a nesplnia svoju úlohu najmä preto, že budú končiť na hranici uprostred poľa, a nie v samotnej poľskej dedine.

Krakov je príležitosťou pre Oravu

Už dlhé roky počúvajú najmä obyvatelia Bratislavy a Viedne výzvy, aby sa vzdali auta v prospech vlakov a autobusov. Udržateľná doprava je jednou z priorít Európskej únie, aj preto vznikla Európska zelená dohoda.

Európska únia vyhlásila rok 2021 za Európsky rok železníc a nabáda členské štáty, aby namiesto leteckej a automobilovej dopravy rozvíjali železničné spojenia, ktoré budú dopĺňané autobusmi tam, kde neexistuje železničná trať. Obyvatelia Žilinského a Prešovského kraja, ktorí by sa chceli dostať verejnou dopravou do susedného Poľska, to však nemajú ako uskutočniť, pretože takmer nič tam nejazdí.

Trstená má 7500 obyvateľov, susedný Tvrdošín 9200. Ide o dve mestské centrá Hornej Oravy. Z Trstenej do Žiliny je to 99 kilometrov a do Krakova 108 kilometrov, vzdialenosť je takmer rovnaká. Kým však Žilina má len 81-tisíc obyvateľov, Krakov ma takmer milión a ponúka neporovnateľne väčšie možnosti.

Krakov je väčší ako Bratislava a ponúka podobné alebo väčšie vyhliadky v oblasti vysokoškolského vzdelávania, kariéry v nadnárodných korporáciách, obchodu, kultúry a zábavy. Keď sa vám podarí dostať do Krakova verejnou dopravou, len 2,5 hodiny vlakom odtiaľ je Varšava – dvojmiliónová metropola a hlavné mesto krajiny ponúkajúce ešte viac možností.

Ponuka vysokoškolského vzdelávania a práce v medzinárodných korporáciách v Žiline je veľmi obmedzená, mesto nie je pre obyvateľov Oravy príliš atraktívne. Na druhej strane Bratislava je veľmi ďaleko – 310 kilometrov od Tvrdošína, kým Krakov je len 115 kilometrov.

Ten, kto má auto, príde do Krakova za hodinu a pol, keď tam nie sú žiadne zápchy. Ale v čase klimatických výziev sa presadzuje, aby ľudia nejazdili autom, ale skôr vlakom alebo autobusom. Do Krakova sa z Oravy ekologickým spôsobom dostať nedá, okrem občasných spojov Flixbusu, ktoré však treba využiť uprostred noci.

Na neschopnosť využiť možnosti, ktoré ponúka Krakov, sa sťažujú najmä mladí ľudia a dôchodcovia z Oravy. Tí prví nemôžu absolvovať dobré štúdium, najmä ak by chceli študovať externe v Krakove a nemajú auto.

Na druhej strane dôchodcovia z Oravy by chceli využiť bohaté kultúrne možnosti Krakova. Taktiež menej vzdelaní ľudia vo veku 50 a viac rokov pracujúci za malý plat by mohli využiť ponuku početného postgraduálneho štúdia a kurzov, aj bezplatných (financovaných z eurofondov) v Krakove, a vďaka nim získať nové povolanie, naučiť sa dokonale poľský jazyk a stať sa prekladateľom, lepšie sa naučiť ponúkať služby cestovného ruchu Poliakom, a tým pádom prilákať poľských klientov do svojich penziónov.

Autobus Trstená-Krakov každú hodinu

V roku 2017 začalo Malopoľské vojvodstvo oficiálne snahy o spustenie siete cezhraničných autobusov spájajúcich Malopoľsko so Žilinským krajom. Na začiatku bola navrhnutá linka spájajúca poľské a slovenské Západné Tatry, následne sa mali zriadiť spojenia medzi Trstenou a Jabłonkou a autobus okolo Babej Hory.

Vedenie Žilinského samosprávneho kraja za pôsobenia Juraja Blanára sa v roku 2017 zúčastnilo rokovaní na túto tému a následne vo februári 2018 sa poľsko-slovenského stretnutia v Trstenej zúčastnili okrem iných aj súčasná županka Erika Jurinová. Tlačový úrad Žilinského kraja však dnes tvrdí, že o ničom nevedia a za začiatok rozhovorov o cezhraničných autobusoch považujú február 2021. Keď sme sa opýtali, ako to je možné, však sú aj oficiálne stenogramy a fotografie zo stretnutia v roku 2018 v Trstenej, Žilinský kraj prestal odpovedať na naše novinárske otázky.

Práve na stretnutí v Trstenej vo februári 2018 sa hovorilo o téme autobusu spájajúceho Oravu s Krakovom. Konkrétna trasa mala byť dohodnutá neskôr, malo sa však na tom pracovať po úspešnom spustení prvej linky spájajúcej poľské a slovenské Tatry.

Táto tatranská linka bola napokon spustená z iniciatívy Malopoľského vojvodstva v novembri 2019 a plne ju financovali Poliaci. Linka bola úspešná, ale 1. januára 2021 skončila, pretože, ako tvrdí vicemaršal Malopoľska Łukasz Smółka, Žilinský kraj nemal záujem o jej spoločné financovanie.

Odvtedy úradníci Eriky Jurinovej trvajú na tom, že vraj nie je možné spustiť a financovať prímestskú autobusovú dopravu cez štátnu hranicu. Nie je to však pravda. Takéto spojenia existujú aj na Slovensku, napríklad slovenská strana financovala autobusy Bratislava – Hainburg a Košický kraj financuje autobus z Košíc do Maďarska.

Prešovský kraj pracuje na cezhraničných spojeniach do Poľska. Že sú takéto spojenia možné, dokázalo aj Malopoľsko. Linka Bukowina Tatrzańska – Oravice – Roháčska dolina – Dolný Kubín fungovala vyše roka a bola plne dotovaná poľskou stranou.

Ak by obdobné spojenie, napríklad medzi Liptovským Mikulášom a Krakovom, spustil Žilinský kraj, potom by to fungovalo na paritnom princípe (jednu linku financujú Poliaci, druhú Slováci). Takýto model úspešne funguje v Alpách: niektoré cezhraničné spojenia organizuje Nemecko a platí ich hornobavorský dopravný zväz, iné linky organizujú Rakúšania a platí to tirolská samospráva.

Trvalé spojenie s Krakovom chcú obyvatelia slovenskej Oravy a vyjadrujú sa k tomu v komentároch na Facebooku pod príspevkami na túto tému, ktorých je pomerne veľa. Veľa ľudí poukazuje na to, že študujú alebo pracujú v Krakove a nemajú vlastné auto, respektíve ich chcú navštíviť v Poľsku ich starí rodičia, ktorí nešoférujú. Oravčania využívajú aj krakovské letisko Balice a nemajú sa tam ako dostať.

Koľko Oravčanov študuje alebo pracuje v Krakove? Nevieme to presne, pretože nikto takýto výskum nerobil. Oravčania hovoria, že do Krakova by cestovali častejšie, keby tam chodili autobusy alebo vlaky.

Pravidelné autobusy alebo vlaky medzi Oravou a Poľskom by umožnili cestovať na vyučovanie a z vyučovania odísť domov napríklad o 21.00, takže o 23.30 by ste boli doma na slovenskej Orave. Ide o veľkú príležitosť na rozvoj a vzdelávanie, čo však úrady Žilinského kraja odmietajú.

Pôjdu vlaky z Oravy do Krakova?

V Poľsku od roku 2019 funguje vládny program Kolej Plus, ktorý financuje výstavbu nových železničných tratí. V rámci tohto programu sa v súčasnosti v celom Poľsku buduje niekoľko stoviek kilometrov nových železničných tratí.

V Malopoľsku sú to trate: Krakov – Myślenice a Krakov – Niepołomice. Okrem toho sa už niekoľko rokov buduje nová železničná trať Podłęże – Piekiełko, vďaka ktorej sa čas jazdy vlakom medzi Krakovom a Nowym Targom skráti zo súčasných dve a pol hodiny na polovicu.

Železničná trať Podłęże-Piekiełko má byť otvorená v roku 2026. Samotná trať však nebude mať zmysel, ak sa nepredĺži na Slovensko. Na východe trať skráti cestovný čas z Krakova na hraničný priechod Muszyna-Plaveč a vďaka nej bude možné zriadiť vlak Krakov-Košice a ďalej do Budapešti a na Ukrajinu. Čoraz častejšie sa však v Poľsku objavujú pripomienkheje potrebná aj železničná trať Nowy Targ – Trstená, ale v novej trase, cez Jabłonku a Czarny Dunajec.

Slovenský úsek by bol len pár kilometrov od Trstenej po štátnu hranicu v Chyžnom pri Jabłonke. A vznikol by až okolo roku 2030. Najprv by vznikol úsek Nowy Targ – Czarny Dunajec, potom Czarny Dunajec – Jabłonka.

Už tieto úseky by mali veľký zmysel v miestnej doprave, ako súčasť rozvojového projektu Podhaľanskej regionálnej železnice v Poľsku zabezpečujúci prepravu v úsekoch Jabłonka – Nowy Targ – Zakopané/Rabka a Jabłonka– Krakov.

Ministerstvo dopravy SR nateraz nevidí v tejto trati potenciál. Predstavitelia miestnej samosprávy z Podhalia sú však iného názoru.

„Výstavba železničnej trate Nowy Targ – Czarny Dunajec – Jabłonka – Trstená sa javí ako opodstatnená, ale musí súvisieť s obnovením cezhraničnej dopravy a o jej realizácii by mali uvažovať nie tak miestne samosprávy, ale mala byť zahrnutá do strategických programov štátnych železníc,“ domnieva sa Grzegorz Watycha, primátor mesta Nowy Targ.

Zároveň avizuje, že o tejto téme sa bude hovoriť na Dopravnom fóre Podtatrza (Tatranského regiónu v Poľsku), ktoré je platformou pre diskusie medzi poľskou vládou a miestnou samosprávou o otázkach miestnej dopravy.

„Domnievam sa, že nová železničná trať z hľadiska rozvoja obce Czarny Dunajec, vrátane snahy o znovuzískanie mestských práv, je pre jej rozvoj nevyhnutná. Ako predstavitelia samosprávy urobíme všetko pre to, aby sme vytvorili vhodné podmienky na verejné konzultácie a diskusie na Rade obce,“ hovorí Krzysztof Kowalczyk z úradu obce Czarny Dunajec.

Upozorňuje na skutočnosť, že veľa obyvateľov Podhalia pracuje vo Viedni, a preto „už včera“ bolo potrebné vytvoriť železničné spojenie cez Slovensko do Viedne.

Myšlienku zriadenia železničnej trate Trstená – Jabłonka – Nowy Targ podporuje aj starosta Jabłonky, ktorý sľúbil, že túto tému predloží na rokovanie obecného zastupiteľstva.

Cezhraničné autobusy

Najbližšou príležitosťou na diskusiu na túto tému bude poľsko-slovenská medzivládna pracovná skupina pre dopravnú spoluprácu, ktorá sa stretáva každú jeseň striedavo v poľských a slovenských mestách. Túto jeseň sa však pre pandémiu rokovanie nekonalo, posledné stretnutie bolo v roku 2019 v Poľsku. Stretnutie bolo predbežne presunuté na začiatok roka 2022, keď sa epidemická situácia stabilizuje.

Kontakty medzi Žilinou a Krakovom na úrovni regiónov sú sporadické, prevažne len každých pár mesiacov. Ťažko sa to racionálne vysvetľuje a dôvodom nie je covid, pretože úradníci z Krakova a zo Žiliny sa tiež zdráhajú kontaktovať sa cez e-mail, telefonicky či videokonferenciu.

Za čias Juraja Blanára a Eriky Jurinovej Žilinský kraj s iniciatívou v oblasti cezhraničnej dopravy vôbec neprišiel. Reagoval len na iniciatívu poľskej strany, a to ešte pri súčasnej županke neochotne (aj keď ani Juraj Blanár nebol nadšencom Poľska a spolupráce s Malopoľskom, jeho úradníci sa v rokoch 2017-2018 ochotne pustili do spolupráce v otázke cezhraničných autobusov, čo sa zmenilo v roku 2019).

Oba regióny by už dávno opustili vzájomné kontakty a prácu na cezhraničných autobusoch nebyť silného tlaku bežných poľských a slovenských obyvateľov, ktorých nemôžu ignorovať. V súčasnosti sa plánuje spustenie dvoch autobusových spojov, navzájom prepojených na hraniciach: Trstená – Chochołów CLO a Chochołów CLO – Zakopané – Bukowina Tatrzańska.

Žilinský kraj prestal reagovať na naše otázky, keď sme sa pýtali na podrobnosti. Odpovede na ne sme sa dozvedeli až z ministerstva dopravy v Bratislave. Ako nás informovali, dopravca Arriva Liorbus požiadal v novembri o povolenie na medzinárodnú prepravu a Žilinský kraj v decembri potvrdil súhlas na vykonávanie prepravy na slovenskom úseku. Linka sa spustí možno na konci zimy, možno na jar.

Plánované spojenie bude určite prínosom pre obyvateľov slovenskej Oravy, ktorí sa vďaka nemu dostanú do Zakopaného a Kościeliska. Teoreticky sa bude dať cestovať aj do Krakova s ​​dvomi prestupmi (na hraniciach a v Zakopanom), ale bude to veľmi dlhé a neatraktívne riešenie.

Kontroverzné je aj miesto prestupu – na hranici v strede poľa, kde nie je ani WC, lavička či zastávkový prístrešok, ako aj nízky štandard autobusov na poľskej strane a nedostatok informácií o spojení, vrátane neprítomnosti poľského úseku v slovenskom vyhľadávači a slovenského spojenia v poľskom. Na to, aby to bola atraktívna ponuka, bude tiež príliš málo spojov (len tri denne). Namiesto profesionálnej siete cezhraničných spojov, na ktorú obyvatelia Oravy a Poliaci čakajú roky, zrejme vznikne len atrapa, ktorá nebude pre cestujúcich atraktívna.
Obrázok používateľa
rado
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 7
Založený: 27. Feb 2008 20:25
Bydlisko: Dolný Kubín

Naspäť na 2022

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.