Modernizácia tratí Spiš, Liptov - článok HN.

Moderátor: Moderátori

Modernizácia tratí Spiš, Liptov - článok HN.

Odoslaťod finišer4 » 30. Nov 2021 07:57

Pri výstavbe diaľnic pribúdajú ročne desiatky nových
kilometrov. Sieť železničnej infraštruktúry oproti tomu
stagnuje už desaťročia. Tie najväčšie čiastky, rádovo
stámiliónové investície, tu však putujú do modernizácie
hlavnej severnej spojnice medzi Bratislavou a Košicami. Tá
je v súčasnosti od hlavného mesta po Žilinu takmer
kompletne zjazdná rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.
Modernizácia železničných tratí znamená prakticky
postavenie úplne novej infraštruktúry. Zahŕňa to
vyrovnanie zákrut, stavbu nových mostov a prerážanie
tunelov. Železnice rátali v ďalších rokoch so spustením
troch megaprojektov. Ide o úseky Poprad – Spišská Nová
Ves za pol miliardy eur, upravenie medzinárodného
koridoru medzi Malackami a Kútmi na 200-kilometrovú
rýchlosť za takmer 300 miliónov a trať pri Liptovskom
Mikuláši za 340 miliónov eur. Posledný z nich, ktorý je už
projekčne pripravený, však do výstavby podľa informácií
HN nepôjde. Železnice ho pritom plánovali súťažiť už v
budúcom roku. Dôvod? Projekt je nenávratný.
Z troch iba dva
V zozname priorít výstavby sa úsek na Liptove umiestnil
na 16. mieste spomedzi 23 podobných projektov. Jeho
realizácia tak nie je úplne beznádejná a v prípade, ak by
niektorá z dôležitejších stavieb vypadla, môže ju táto
nahradiť. Čo sa týka prvých dvoch spomenutých
modernizácií, úsek na Spiši má byť súťažený v roku 2023
a so začatím výstavby sa počíta v roku 2024. Práve k
nemu prebieha schvaľovanie na stupni dokumentácie pre
stavebné povolenie. Podobne je na tom aj trať na Záhorí.
„Projektant v súčasnosti zabezpečuje podklady k začatiu
územných konaní,“ povedala hovorkyňa Železníc
Slovenskej republiky Ria Feik Achbergerová.
Je teda možné, že na týchto dvoch najväčších
železničných zákazkách by tak mohol základný kameň
poklepať ešte súčasný minister dopravy Andrej Doležal.
Oba projekty budú financované z nových eurofondov.
Koľaje na Spiši má z polovice pokryť dokonca aj plán
obnovy.
Momentálne sa v duchu modernizácie dokončuje zatiaľ
najdrahší projekt svojho druhu u nás – 400-miliónová
rekonštrukcia pri Púchove. Okrem toho sa na Záhorí
vynovuje prvá časť rýchlej trate na trase do Česka za 275
miliónov eur a robí sa aj na vynovení infraštruktúry pri
Žiline za viac než 300 miliónov. Pracuje sa aj na kratšom
úseku pri Poprade za 100 miliónov eur.
160-ka za každú cenu
Dlhoročnou mantoru našich železničiarov bolo zvýšenie
jazdnej rýchlosti na tratiach aj za cenu obrovských
investícií. Vytriezvenie prišlo, keď nám miliardové projekty
medzi Žilinou a Košicami Brusel odmietol preplatiť. Časť z
nich sa tak musela prepracovať do skromnejšej podoby.
Proti princípu „160 za každú cenu“ je aktuálne aj súčasné
vedenie ministerstva financií. V niektorých lacnejších
projektoch totiž vidí oveľa rozumnejší pomer medzi
nákladmi a prínosmi. Na základe tohto prístupu sa
zverejnila aj prioritizácia projektov, ktoré by sa mali riešiť v
dohľadnej dobe. „Metodika prioritizácie hovorí, že by sme
mali zmeniť filozofiu a sústrediť sa na udržiavanie a
zveľaďovanie toho, čo máme. Aby sme sa vyhli situáciám,
že všetky peniaze dáme na zvýšenie rýchlosti na 160-ku
na desaťkilometrovej trati a hneď na ďalšom úseku
pôjdeme 20 kilometrov za hodinu, lebo trať je rozbitá a na
jej obnovu už peniaze nevyšli,“ povedal spoluautor
metodiky z Útvaru hodnoty za peniaze Rastislav Farkaš.
„Radšej poďme všade 120-kou a držme si strategický cieľ
na 160-ku. Ten potom môžeme napĺňať časom, keď si to
štát bude môcť dovoliť zaplatiť,“ dodal Farkaš.
Na základe spomínanej štúdie vznikol, podobne ako aj pri
cestách, harmonogram, ktorý sleduje investície do roku
2030. Minister dopravy Andrej Doležal ho plánuje
predstaviť na budúcotýždňovom rokovaní vlády. „Je to
trochu komplexnejší materiál ako harmonogram cestnej
infraštruktúry. Ten bol prevažne o nových cestách. V
prípade železníc je to najmä o rekonštrukcii,“ povedal
minister počas živého prenosu na sociálnej sieti.
Plánovaných päť miliárd eur na túto dekádu je však podľa
ministrovych slov žalostne málo. A to aj vzhľadom na fakt,
že Brusel prízvukuje potrebu presunu ľudí a tovaru z ciest
práve na ekologickejšie železnice. Prísun peňazí na opravu
tratí sa však na základe vyhliadky navyšovať nebude, aj
keď budú k dispozícii nové fondy či peniaze z plánu
obnovy. Do železničnej infraštruktúry tak majú ísť aj
naďalej štyri percentá HDP ročne. Diaľnice pritom za rok
dostávajú dvakrát toľko. Podľa odborníkov však v prípade
takéhoto nastavenia ide o reálny plán, ktorý železnice
dokážu plniť.
finišer4
diskutujúci
 
Príspevky: 55
Obrázky: 1
Založený: 08. Máj 2021 12:56

Naspäť na 2021

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.