Výstavbu megakrižovatky D4/D1 by urýchlili švajčiarske stroj

[aquila]

Výstavbu megakrižovatky D4/D1 by urýchlili švajčiarske stroje. Tender s nimi však nepočíta, tvrdí Mráz z Doprastavu

Pred niekoľkými týždňami sa spustila lavína vyjadrení o budúcej križovatke D1 a D4. Okrem šéfa hospodárskeho výboru Petra Kremského či zhotoviteľa nultého obchvatu sa na téme zviezol aj primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Mediálnu prestrelku začalo vyjadrenie šéfa Národnej diaľničnej spoločnosti Juraja Tlapu, ktorý povedal, že križovatka dvoch ciest bude hotová najskôr o päť rokov. Odvtedy sa veci síce pohli a vyhlásila sa súťaž, kritici však stále vidia úskalia, ktoré môžu procesy okolo kľúčovej stavby ďalej naťahovať.

Spomínal sa už aj možný postup priamym zadaním, čo však minister Andrej Doležal kategoricky vylúčil. Do tendra sa obul aj šéf jednej z najstarších slovenských stavebných firiem Doprastav Dušan Mráz. Firma by chcela dielo realizovať a pripravuje sa na to, no v súťažných podmienkach nevidí skutočnú snahu skrátiť lehotu výstavby čo najviac.

Chýba motivácia

Problémom je najmä nastavenie kritérií. Víťazom totiž nemusí byť hráč s najnižšou cenou. Kritériá na vyhodnocovanie budú štyri: 49-percentnú váhu má cena, 25 percent lehota výstavby, 16 kvalita tímu odborníkov a desať percent predstavuje obmedzenie prevádzky na diaľnici. Pri všetkých štyroch kritériách je maximálny možný počet dosiahnutých bodov sto. Pri lehote výstavby však záujemca dosiahne plný počet bodov, ak deklaruje, že vie dielo urobiť za 1 100 dní. Maximálny počet dní je 1 300. „Každý účastník teda logicky dá 1 100 a bude mať maximálny počet bodov. Načo by som dával 900, ak dostanem rovnaký počet bodov?“ Spýtal sa Mráz a dodal, že keby mali voľnú ruku, lehoty by boli určite kratšie.

Doprastav pritom ešte začiatkom roka robil na podsúvaní mostných objektov pod živú D1. Odstávka cesty pod jeho taktovkou trvala pre jeden aj druhý smer šesť a šesť dní. Ponuka firmy síce nebola najnižšia, váhy kritérií však boli podľa Mráza dodržané a cenové rozdiely boli minimálne. „Je rozdiel, že niekto potreboval na odstavenie diaľnice tri mesiace a my sme to urobili za 12 dní,“ povedal šéf stavebnej firmy.

Stroje, ktoré si na prácu prenajímal od Švajčiarov, by mohli pomôcť stlačiť lehotu výstavby aj pri v tomto prípade. „V tom čase sme mali rezervované zariadenie na podtláčanie mostov zo Švajčiarska. Týchto strojov v Európe nie je veľa. Chceli sme s tým ísť do súťaže aj pre ďalšie štyri podjazdy, ktoré budú súčasťou križovatky,“ dodal Mráz s tým, že sa táto technológia využiť nedá, pretože parametre mostov sú v súťažných podkladoch striktne dané, a to aj napriek tomu, že sa súťaž vyhlásila v režime žltého Fidicu, teda naprojektuj a postav.


Ich skracovanie a realizácia technológiou podsúvania tak podľa Mráza neprichádza do úvahy a pre firmu zostáva vďaka postupu pri obstarávaní len zvýšené riziko, ktoré sa pri súťaži žltým Fidicom prenáša práve na zhotoviteľa. „Musíme rešpektovať zadanie, aby nás nevyhodili zo súťaže. Rozmýšľal som aj nad tým, že kvôli tomuto nezmyslu podám námietku, ale hneď by sme boli my za zlých, že zdržujeme,“ uzavrel šéf stavebného gigantu.

Priame zadanie nebude

Nad konečnou lehotou výstavby visí teda naďalej otáznik, ktorý by podľa Doležala mali zodpovedať ponuky uchádzačov 3. novembra. Podľa vyhlásenia ministra v rádiu Express by sa mohlo začať za ideálnych podmienok už na jar. Súťaže však zväčša predlžuje dopytovanie záujemcov, prípadne aj námietky, ktoré môžu mať na lehotu výraznejší vplyv.

Pri súťaži na Višňové Doležal viackrát prízvukoval, že ak by sa tender komplikoval, pristúpil by aj k priamemu zadaniu. Táto polemika vznikla aj v spojitosti s diaľničnou križovatkou, minister však takúto možnosť nateraz vylúčil. Odôvodnil to tým, že priame zadanie je možné urobiť vtedy, ak hrozia významné hospodárske škody, ktoré sa nedali predvídať, napríklad pri povodniach. Povedal tiež, že v tejto veci komunikoval aj s Úradom pre verejné obstarávanie. „Nemôžeme dať zákazku napriamo. Akýkoľvek verejný záujem tu existuje. Verejné obstarávanie, bohužiaľ, nepozná pojem verejný záujem. Ten je tu veľmi veľký, lebo tú križovatku všetci potrebujeme. My budeme určite postupovať v súlade so zákonom, ale tak, aby sme túto križovatku postavili čo najskôr,“ dodal Doležal.

Podľa hovorkyne Úradu pre verejné obstarávanie Jany Zvončekovej je cieľom zákona o verejnom obstarávaní práve napĺňať a ochraňovať verejný záujem. Preto by sa podľa nej mali zákazky súťažiť čestne a otvorene, aby sa zaistili práva hospodárskych subjektov a ochránili aj verejné zdroje. „Z tohto dôvodu je potrebné vyhlásiť verejne obstarávanie v zmysle zákona, keďže úrad na základe prezentovaných informácií nemá vedomosť o tom, že by boli splnené predpoklady na priame zadanie,“ povedala Zvončeková.

Zatiaľ sa neotvorí ani časť obchvatu

Lehota na predkladanie ponúk do súťaže je do 3. novembra. To, či bude technologicky možné realizovať križovatku D1 a D4 podobnou technológiou, ako sa robilo napríklad premostenie týchto dvoch diaľnic a aké zmeny môže v projekte urobiť zhotoviteľ, aby skrátil lehotu výstavby, diaľničiari komentovali strohou odpoveďou. „Je na jednotlivých uchádzačoch, respektíve záujemcoch, aké ponuky predložia, pričom ich budeme vyhodnocovať na základe štyroch kritérií,“ povedala hovorkyňa Eva Žgravčáková.

Medzitým sa v nedeľu idú otvárať zvyšné úseky D4 a R7, jeden však zostane naďalej zatvorený. Ide o kúsok D4 medzi Vajnormi a Ivankou, na ktorom sa nachádza aj križovanie spomínaných dvoch kľúčových autostrád. Dátum spustenia ani dôvody, prečo nebudú všetky časti spustené naraz, zatiaľ známe nie sú. Podľa zdrojov z prostredia ministerstva aj zhotoviteľa sú za tým chýbajúce povolenia. Poslednú sekciu D4 by pre vodičov mohol byť prístupný v októbri.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/96 ... doprastavu