Sever čaká, či zlomí smolu s diaľničnými tunelmi.

Moderátor: Moderátori

Sever čaká, či zlomí smolu s diaľničnými tunelmi.

Odoslaťod MVO » 07. Jún 2021 08:16

Sever čaká, či zlomí smolu s diaľničnými tunelmi.


Sever Slovenska má viacero miest, pre ktoré ešte stále diaľnica D1 nespája Bratislavu s Košicami, hoci prísľubov bolo už veľa.
Problémy sa vracajú pri tuneloch, hádkach o ochranu prírody, posunoch terénu a dokonca aj pri nekvalitnej práci doterajších stavbárov.
Pri príležitosti regionálneho projektu Denník N ide za vami a presunu časti redakcie na dva týždne do Martina sme sa pozreli na to, prečo sú na severe stále problémy s výstavbou diaľnice, v čom bude zlomové dokončenie tunela Višňové a čo bude nasledovať.

Kľúčom je tunel Višňové
V krátkodobom horizonte bude pre mesto Martin najväčšou udalosťou napojenie na Žilinu cez tunel Višňové.
Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) sa podarilo bez väčších prieťahov vybrať stavebnú firmu. Skanska je jednou zo spoločností, ktoré sa na slovenských diaľniciach osvedčili ako spoľahlivý dodávateľ. Bude jej záležať na tom, aby si svoju reputáciu nepokazila a zmluvný záväzok – dokončiť diaľnicu na prelome rokov 2023 a 2024 – splnila.

Na stavbe bude čeliť trom hlavným výzvam.
Prvou je dokončenie projektovej dokumentácie a získanie chýbajúcich stavebných povolení na povrchovej časti diaľnice v Rajeckej doline. Bývalý dodávateľ mal s projektovaním problém. Stavebný dozor a NDS odmietali akceptovať technické riešenia, ktoré predložil. Bolo to aj tým, že mali zlé, veľmi konfliktné vzťahy.
Vzťah medzi NDS a Skanskou bude lepší. Pre ministra dopravy Andreja Doležala (Sme rodina) je dokončenie Višňového hlavnou politickou témou. Preto mu musí záležať na tom, aby dokončenie projektovej prípravy aj stavebných prác išlo čo najhladšie.

Opraviť tunel bude výzva, podobne inflácia
Druhou výzvou bude opraviť a dokončiť tunel, ktorý vyše dvoch rokov od odchodu predchádzajúceho stavebného dodávateľa chátral. Niektoré práce urobili stavbári nekvalitne.
Skanska musí medzi prvými opraviť zanesené odtokové žľaby a potrubia, aby v tuneli nestála voda.
V ďalších krokoch budú opravovať sekundárne ostenie – finálnu vrstvu klenby. Niektoré úseky spravil predošlý zhotoviteľ príliš tenké – niekde ich bude zrejme potrebné zbúrať a postaviť nanovo.
Ďalšie práce sa budú týkať dokončenia, respektíve opráv dočasnej klenby. V niektorých častiach, kde je tunel príliš široký alebo vysoký, bude potrebné dostriekať betón a až potom dokončiť klenbu.
Treťou výzvou je zmestiť sa do rozpočtu. Ceny materiálov v posledných týždňoch prudko vzrástli a sú oveľa vyššie, ako si Skanska nacenila v ponuke. Skanska je však silná globálna firma, ktorá by tento výkyv aj spomínané technické výzvy mala zvládnuť. Aj za cenu strát.
Aj NDS čaká ešte veľa práce. Skanska nemá podľa zmluvy stavať všetko. Technológie tunela, vybudovanie rozsiahleho odpočívadla a strediska údržby si ešte len ide NDS objednať a potrebuje spraviť verejné súťaže. Tie sa v NDS zvyknú natiahnuť aj na dva roky. Pri hlavnom tendri o Višňové, ktorý vyhrala Skanska, sa to nestalo, ale bola to skôr výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.
Dokončenie úseku s Višňovým na prelome rokov 2023 a 2024 je reálne, ale treba na to ešte nielen veľa úsilia, ale aj šťastia.

Veľký rok pre diaľnice môže byť volebný
O pár mesiacov nato by sa mohol klepať základný kameň výstavby neďalekého úseku Turany – Hubová. Ide o posledný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami, na ktorom sa ešte ani nezačalo stavať.
Plánovaný termín výstavby v roku 2024 vyplýva z diaľničného harmonogramu, ktorý v máji vzala na vedomie vláda. Píše sa v ňom, že v roku 2024 sa do úseku Turany – Hubová naleje významnejšia suma (108 miliónov eur), a to už značí začiatok výstavby.
Platí to však iba vtedy, ak sa už nič nepokazí, no nástrah existuje niekoľko.
Sumy preinvestované do prípravy komplikovaného úseku do roku 2023 sa napríklad analytikovi INEKO Jánovi Kovalčíkovi vidia príliš nízke. „Zdanlivo vysoká suma na rok 2024 je potom ilúziou, lebo chýbajúci úsek severnej D1 stále nebude nachystaný na výstavbu a tá sa zbytočne posunie na roky 2025 – 2030,“ upozorňuje Kovalčík.
Ministerstvo dopravy trvá na roku 2024. Zároveň tvrdí, že nižšia suma plánovaná do roku 2024 je spôsobená rozpočtovým limitom.
Kto mal pravdu, sa verejnosť dozvie až po rokoch. Výsledok bude záležať aj od toho, či sa diaľniční manažéri postavia k úseku ako ku vládnej priorite a budú jej venovať dostatok kapacít a času.
NDS tvrdí, že robí pre prípravu úseku, čo sa dá. Upozorňuje však, že stavba je veľká a ešte sa nepovedalo, z čoho ju chceme zaplatiť.
„Termíny ďalších krokov prípravy priamo súvisia s úspešným ukončením procesu územného konania stavby ako aj zabezpečením finančného krytia projektu (kompetencia rezortu dopravy). Pre začatie výstavby tejto stavby je nevyhnuté získať všetky potrebné povolenia, aby prípravné procesy prebehli v rámci zákonných lehôt a neboli podávané rozklady v konaniach“, tvrdí NDS.
Doterajšie komplikácie pri príprave tohto úseku sú dobrou ukážkou toho, čo všetko sa môže pri diaľničných projektoch pokaziť. Štát totiž roky pretláčal povrchovejšiu verziu úseku Turany – Hubová, ktorá by zasiahla do chránenej prírody viac, než keby bola väčšia časť diaľnice v tuneli. Po nezhodách s ochranármi s tým napokon štát narazil aj na Brusel.
Keď sa už pracovalo na tom, že väčšia časť diaľnice pôjde dlhším tunelom Korbeľka, ozvali sa niektoré obce s obavou, že dlhšie tunely ohrozia ich vodné zdroje.
Spor je ešte stále živý, hoci tunelový variant pretláčajú samotní ochranári prírody. „Neustále zvýrazňovanie domnelého ohrozenia niektorých vodných zdrojov tunelom Korbeľka a zamlčiavanie ohrozenia iných zdrojov úžinovým variantom považujeme za tendenčné,” povedal nedávno ochranár Jozef Ridzoň z mimovládnej organizácie SOS/BirdLife Slovensko.

Tunel je menší problém než pohyblivá lúka
O čosi lepšie správy prichádzajú od diaľničnej spoločnosti v diskusii o vedľajšom obchvate Ružomberka. Úsek od Hubovej po Ivachnovú by podľa nich mohol byť hotový v roku 2023.
Hoci pôvodný zmluvný termín hovoril o lete 2017, aj rok 2023 vyzerá sľubne. Trasu diaľnice totiž museli pre hroziace zosuvy meniť, čo si vyžiadalo nové povolenia.
Miestny tunel Čebrať preto razili v rámci takzvanej „geologickej úlohy“. To v praxi znamenalo, že sa mohlo raziť iba z jednej strany a až právoplatné stavebné povolenie bude dokumentom na to, aby sa tunel konečne prerazil aj z druhej strany, teda zo západu.
„Pokiaľ nebudú podané žiadne odvolania, právoplatnosť vydaného stavebného povolenia očakávame každým dňom,“ avizovala NDS prvý júnový deň. Pripomenula, že okrem právoplatného povolenia treba aj prípravné práce a vybudovať prístupovú komunikáciu.
Ešte väčšia komplikácia sa črtá v približne kilometrovom úseku od Liskovej smerom na Ivachnovú. Aj začiatkom tohto roka na ňom bola zelená lúka.
„Svah pod ňou sa hýbe o dva až šesť centimetrov ročne,“ opísal investičný šéf NDS Miloš Vicena. Znamená to čakanie na dokumenty, aby sa mohlo začať pracovať. V lete diaľničiari očakávajú na úseku stabilizačné opatrenia.

Martin verzus Ružomberok
Keď už bude diaľnica obchádzať Ružomberok, bude pravdepodobne jasné aj to, či sa z tohto mesta stane významný dopravný uzol. Závisí to od rozhodnutia, či bude štát chcieť prepojiť severnú D1 s južnou R1 jej predĺžením z Banskej Bystrice do Ružomberka, alebo či zvolí menej náročný terén – cez Martin.
Súboj o dopravný uzol medzi Martinom a Ružomberkom môže byť zaujímavý aj politicky. K martinskému variantu sa otvorene dlhšie hlási minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Ministerstvo dopravy zatiaľ pripravuje súťaž na obstaranie posudkov, ktoré by alternatívy dôsledne porovnali.
V najakútnejších prioritách diaľničného harmonogramu úsekov so začiatkom výstavby do roku 2028 však už má zaradený úsek R1 od Banskej Bystrice po Slovenskú Ľupču. Argumentuje aj miestnym mostom v havarijnom stave.
Analytik INEKO Kovalčík si nemyslí, že by to mohlo ovplyvniť výsledky porovnávacej štúdie. „Má to vplyv na východiskový stav, pretože v čase štúdie už môžu byť zarátané investície do tohto úseku. Ale nemyslím si, že to dramaticky zmení výsledok porovnania, pretože rozdiel medzi nákladmi oboch riešení je podstatne väčší ako cena tohto úseku,“ myslí si Kovalčík.
Istejšie je, že Žilinský kraj dostane aj lepšie napojenie na Poľsko a Česko. Najskôr cez kysuckú diaľnicu D3, keďže tá patrí medzi najvyššie priority ministerstva dopravy.
Projektová príprava však mešká. Preto sa stavebné práce na chýbajúcich úsekoch naplno rozbehnú až okolo roku 2024 a trvať by mali približne štyri roky. Počíta s tým nový harmonogram výstavby, ktorý schválila vláda.
Druhé napojenie na Poľsko pôjde cez oravskú R3. K obchvatom Trstenej a Oravského Podzámku pribudne čoskoro úsek Tvrdošín – Nižná, ktorý sa začal stavať tento rok.
Veľkú šancu majú potom ešte dva úseky R3 severne od Dolného Kubína. Oba sa umiestnili vysoko v rebríčku priorít, ktoré schválila vláda – na 35. a 36. mieste. Po ich dokončení sa bude celistvá R3 začínať severne od Dolného Kubína a končiť kúsok od poľskej hranice.
Problémom chýbajúcich úsekov R3 je, že sa nezmestili do vládneho harmonogramu výstavby do roku 2028. Zaradiť sa tam môžu iba vtedy, ak sa navýšia zdroje na budovanie ciest, alebo keď sa nejaké úseky z plánu vyhodia.
Dokončenie celej oravskej R3 vrátane obchvatu Dolného Kubína a napojením na D1 pri Kraľovanoch má ešte horšiu perspektívu. V schválenom rebríčku priorít je veľmi nízko a určite s ním netreba počítať v tomto desaťročí.
Oravská R3 sa stavia v polovičnom profile, čiže s jedným jazdným pruhom v každom smere. Takéto riešenie je podobné, aj keď o niečo veľkorysejšie a bezpečnejšie, ako kvalitná cesta prvej triedy.

https://e.dennikn.sk/2413588/sever-caka ... 1623049903
MVO
diskutujúci
 
Príspevky: 185
Obrázky: 12
Založený: 20. Jún 2014 13:08

Naspäť na 2021

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.