Štátny šuplík zámerov ukázal prázdne dno. Cestári stagnovali

[Ister]

Inžinierske stavby, teda diaľnice, rýchlostné cesty, železnice, ale aj rozvody vodovodov, kanalizácie a energetická infraštruktúra tvoria najväčšiu položku v stavebnej produkcii. V minulom roku to bolo 35 percent celého objemu stavebných prác. Dopravné stavby majú v tomto segmente najväčšie zastúpenie, a preto negatívny vývoj v ňom významne vplýva na celkovú produkciu v stavebníctve. Objednávky na výstavbu a rekonštrukcie ciest či železníc pritom zadáva takmer výhradne štát.

Nový minister zdedil prázdnu skriňu
Inžinierska výstavba v roku 2020 zaznamenala významný prepad. V porovnaní s rokom 2019 bola vlani stavebná produkcia v segmente inžinierskych stavieb o štrnásť percent nižšia. Oproti roku 2015 je to dokonca štvrtinový prepad. Zlé výsledky však nie sú žiadnym prekvapením.

„Prepad stavebnej produkcie v segmente inžinierskych stavieb sa začal už vo februári 2019, čo bolo približne rok pred vypuknutím pandémie. Nie je teda možné pripísať tento prepad vplyvom koronakrízy,“ hovorí prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik. Stavebníci už vtedy upozorňovali, že exminister dopravy Árpád Érsek nevytvoril prostredie prajné rastu trhu. Ministerstvo nezvládlo prípravu dostatočného počtu infraštruktúrnych projektov na realizáciu, čoho výsledkom sú značné škody.


„Z dôvodu neadekvátnej reakcie ministerstva a pretrvávajúceho nedostatočného tempa prípravy infra-štruktúrnych stavieb predpokladáme, že tento trend bude pokračovať s výraznými dôsledkami pre stavebné spoločnosti,“ konštatuje P. Kováčik a pripomína, že stavebné firmy okrem nedostatku pripravených štátnych investícií do infraštruktúry postihli dôsledky opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu.

V diaľničných tendroch nastal obrat
Biedne vyhliadky do budúcna badať aj z pohľadu verejného obstarávania nadlimitných stavebných zákaziek. Tie sa v minulom roku medziročne alarmujúco prepadli. Kým v roku 2019 dosiahli hodnotu takmer dve miliardy eur, vlani to bolo len 1,2 miliardy, teda o 40 percent menej. Minulý rok sa tak niesol skôr v duchu dokončovania než štartovania nových úsekov.

V obstarávaní dopravných stavieb však predsa vidieť istý posun. Vo februári sa podpísaním zmluvy na výstavbu úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna zavŕšila prvá verejná súťaž, ktorá sa hodnotila multikritériovo, teda s prihliadnutím aj na iné aspekty ponuky, než je najnižšia cena. Deväťkilometrový úsek za 232 miliónov eur stavia združenie firiem Doprastav, Strabag a Eurovia.



Podobne inovatívne sa hľadal zhotoviteľ zrejme najsledovanejšieho diaľničného úseku na Slovensku – diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorej súčasťou je tunel Višňové. Verejné obstarávanie sa uskutočňovalo formou súťažného dialógu, v ktorom vybraní uchádzači mohli s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) diskutovať o možnostiach dostavby ešte pred predložením ponúk. Súťaž trvala viac než rok a víťazne z nej vzi-šla spoločnosť Skanska, ktorá rozostavaný úsek dokončí za 255 miliónov eur. Okrem ceny pri výbere víťaza výrazne zavážila garancia dostavby do konca roka 2023.-

Prestrihnutých pások bolo vlani málo
Dôležitým míľnikom rozšírenia diaľničnej siete bolo otvorenie dlhoočakávaného úseku diaľnice D3 okolo Čadce, ktorý významne odbremenil mesto od tranzitnej dopravy. Šesťkilometrový obchvat za 239 miliónov eur sprejazdnili po štyroch rokoch výstavby konzorciom Strabag, Porr a Hochtief tesne pred Vianocami minulého roka.

Prepad stavebnej produkcie v segmente inžinierskych stavieb sa začal rok pred vypuknutím pandémie. Nie je teda možné pripísať tento prepad vplyvom koronakrízy.
Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska
Od vlaňajšieho leta sa postupne otvára aj južná rýchlostná cesta a diaľničný obchvat Bratislavy. Rýchlostná cesta R7 je tak aktuálne prejazdná v úseku od Holíc po križovatku Bratislava-juh a diaľnica D4 v úseku Bratislava-juh – Senecká cesta. Rýchlostnej ceste tak ešte chýba sprejazdnenie predĺženia do centrálnej križovatky Prievoz a diaľničnému obchvatu premostenie cez Dunaj s napojením na diaľnicu D2 na jednej strate a napojenie na diaľnicu D1 v Rači na druhej strane. Finálne odovzdanie projektu sa priebežne odsúva aj pre štátnu byrokraciu. Aktuálne sa počíta s jeho dokončením už v lete tohto roka.

Tohoročné ambície sú vyššie
V tomto roku plánuje NDS odovzdať do prevádzky ďalšie nové úseky. Motoristi by sa tak mali previezť po zatiaľ neukončenej diaľnici D1 z Hričovského Podhradia do Lietavskej Lúčky vrátane dobudovaného privádzača do Žiliny. Hotový bude úsek diaľnice D1 Prešov-západ – Prešov-juh. Ide o priame pokračovanie existujúceho úseku D1 Svinia – Prešov-západ, ktoré vytvorí západný obchvat mesta Prešov. Viac ako trinásť kilometrov rýchlostnej cesty R2 pribudne na juhu stredného Slovenska medzi Mýtnou a Lovinobaňou.

Výstavba by sa mala začať v spomínanom úseku D1 s tunelom Višňové, na diaľnici D3 sa očakáva začiatok prác na privádzači Žilina-Brodno – Kysucké Nové Mesto a na zelenom moste vo Svrčinovci. Do výstavby smeruje aj úsek R3 Tvrdošín – Nižná nad Oravou a obchvat Košíc R2 zo Šace do Košických Oľšian. Nemenej významným je rozbeh prác na veľkoplošných opravách ciest I. triedy.

Verejné obstarávanie v réžii Slovenskej správy ciest sa pre diskriminačne nastavené podmienky stretávalo s opakovanými námietkami uchádzačov. O práce za 160 miliónov eur, rozdelené na štyri roky, sa v elektronických aukciách napokon pobijú združenia vedené firmami Cestné stavby Liptovský Mikuláš, Skanska a Doprastav. Dohromady by mali vymeniť asfalt na 520 kilometroch vozoviek.

Zrejme najdôležitejšou správou je vízia ukončenia chaosu v plánovaní budúcej výstavby. Minister dopravy Andrej Doležal predložil v máji na vládne rokovanie harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry. Jeho cieľom je vytvoriť presný poradovník projektov do roku 2028. Ešte dôležitejšie je však ustálenie štátnych výdavkov na budovanie diaľnic a rýchlostných ciest na úrovni 0,8 percenta HDP ročne, v prepočte 700 až 800 miliónov eur, čo je viac, než bol doterajší priemer.

Trať zubačky zo Štrby na Štrbské Pleso počas rekonštrukcie ozubnicovej trati 24. septembra 2020. Od 6. júla 2020 sa začali rekonštrukčné práce. Dopravu cestujúcich počas sedemmesačnej výluky zabezpečí Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) autobusmi. Na snímke nové konštrukčné prvky stĺpov zubačky uložené pri železničnej stanici Štrba. V Štrbe 24. septembra 2020. FOTO TASR – Milan Kapusta
Zdroj: Milan Kapusta

Stavbárov nepodržali ani železnice
Aj správca železničnej infraštruktúry, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), má za sebou investične nevýrazný rok. Do modernizácie, rekonštrukcie a výstavby vlani štátna firma investovala len 144 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2019 je to prepad o 27 percent a v porovnaní s rokom 2018 dokonca až o 44 percent. Spomedzi investícií z vlastných zdrojov bola významná najmä sedemmiliónová komplexná rekonštrukcia trakčného vedenia v úseku z Lúk pod Makytou k hraniciam s Českom. Na najväčšie železničné projekty veľkou mierou prispieva Európska únia.

Aktuálne prebiehajúca modernizácia 16-kilometrového úseku železnice z Púchova do Považskej Teplej je doposiaľ najnáročnejším železničným projektom v histórii ŽSR. Dokončenie modernizácie tohto úseku železnice plánovali pôvodne v januári minulého roka. Zmenou technológie pri razení tunela a odstraňovaním skrytej skládky pri východnom portáli tunela Milochov sa termín dokončenia predĺžil o viac ako dva roky. Zhotoviteľom stavby za 365 miliónov eur je združenie Nimnica, zložené z firiem Doprastav, TSS Grade, Subterra a Elektrizace železnic Praha.

Vlani po 50 rokoch prevádzky schválili aj komplexnú rekonštrukciu tatranskej zubačky. Združenie firiem Strabag a Swietelsky začalo s prácami v júli minulého roka. Investícia za 18,6 milióna eur je financovaná prevažne zo štátneho rozpočtu a dokončená by mala byť v lete 2021.

https://www.trend.sk/trend-archiv/statn ... stagnovali