Tam, kde sú najčastejšie zápchy, plánujú diaľnicu stavať o d

Moderátor: Moderátori

Tam, kde sú najčastejšie zápchy, plánujú diaľnicu stavať o d

Odoslaťod bzzi » 03. Jún 2021 17:52

Tam, kde sú najčastejšie zápchy, plánujú diaľnicu stavať o dva roky neskôr ako by mohli, hodnotí diaľničný expert

https://e.dennikn.sk/2405800/tam-kde-su-najcastejsie-zapchy-planuju-dialnicu-stavat-o-dva-roky-neskor-ako-by-mohli-hodnoti-dialnicny-expert/

Máloktorý dokument bol taký očakávaný ako plán diaľničných priorít. Ministri historicky účelovo odkladali úlohu priniesť na stôl plán, ktorý by odrážal skutočné možnosti štátu v investíciách do cestnej infraštruktúry a ich realizáciu zoradil zmysluplne podľa toho, čo prvé treba najviac a nevmiešaval do investičných rozhodnutí politické body, ktoré diaľnice nosili z regiónov.

Roky trvajúca debata o tom, prečo je dobré zoradiť stavby napríklad podľa veľkosti miestnych dopravných problémov alebo toho, či sa nedajú riešiť aj inak, rýchlejšie a účinnejšie si vzal pod seba aktuálny minister Andrej Doležal a po mesiacoch odkladov ho aj priniesol na rokovanie vlády.

Analytik inštitútu INEKO a bývalý šéf stratégie na ministerstve dopravy Ján Kovalčík si však myslí, že dokument neodráža očakávania, a to aj preto, že je podľa Kovalčíka nedopracovaný.

„Harmonogram s konkrétnymi úsekmi a termínmi (rokmi) tam chýba,“ interpretuje Kovalčík základný dokument, ktorým sa zaoberala vláda. Jednoducho zrozumiteľné a úplné informácie o tom, čo a kedy presne sa má stavať nenašiel ani v jeho kľúčových prílohách.

„Prehľadný harmonogram prípravy ani výstavby neobsahuje. Iba harmonogram míňania peňazí zo štátneho rozpočtu a zdrojov EÚ na jednotlivé stavby. Pre rezort financií možno fajn, pre všetkých ostatných takmer nepoužiteľné. Je zarážajúce, že vecný plán vôbec nezverejnili. Práve ten totiž zaujíma projektantov, stavbárov, samosprávy aj širokú verejnosť,“ odkazuje Kovalčík.

Dobrá správa je, že ministerstvo dopravy označuje za prioritu dostavbu D1 medzi Bratislavou a Košicami a D3 na Kysuciach, čo sa ale vedelo aj predtým.

„Konečne ukazuje, že rozsah reálne uskutočniteľných projektov v najbližšom desaťročí je oveľa užší, ako sa predtým deklarovalo. Oproti bývalým vládam dáva oveľa triezvejší pohľad na možnosti štátu,“ hodnotí pozitíva Kovalčík.

Nemilo ho ale prekvapilo množstvo rozporov medzi tým, čo sa chápe ako priorita a kedy to plánujú realizovať, ale aj nevysvetlené predraženia diaľnic, ktoré tak berú priestor v harmonograme iným úsekom, ktoré by sa doň inak dostali.

Kovalčík tiež vysvetľuje:

ako číta plány štátu na stavbu úseku D1 Turany – Hubová,
ako to vyzerá s diaľnicou na Kysuciach
ako majú vládny plán čítať v Kežmarku, na Orave, v Giraltovciach či v Nových Zámkoch, alebo
či je úsek od Bystrice po Slovenskú Ľupču právom medzi prioritami

Vláda vzala na vedomie harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry. Je to dobrá správa?

Keby obsahoval čo mal, teda zrozumiteľný harmonogram prípravy a výstavby, tak by to bola dobrá správa. No tak, ako bol predložený, je pre mňa sklamaním.

V čom je problém?

Vlastný materiál obsahuje jedinú tabuľku – projektované výdavky spolu na všetky cestné projekty. A jediný graf, ktorý hovorí to isté. Harmonogram s konkrétnymi úsekmi a termínmi (rokmi) tam chýba. A keď si v nádeji otvoríte prílohu, na ktorú text odkazuje, ani tam zrozumiteľný harmonogram nenájdete. Skôr sa stratíte v neprehľadnom mori čísel.

Je tam tabuľka, ktorá sa nazýva harmonogram.

To máte pravdu, lenže prehľadný harmonogram prípravy ani výstavby neobsahuje. Iba harmonogram míňania peňazí zo štátneho rozpočtu a zdrojov EÚ na jednotlivé stavby. Pre rezort financií možno fajn, pre všetkých ostatných takmer nepoužiteľné. Je zarážajúce, že vecný plán vôbec nezverejnili. Práve ten totiž zaujíma projektantov, stavbárov, samosprávy aj širokú verejnosť. Zverejnený plán výdavkov poslúži akurát zostavovateľom rozpočtu a zopár analytikom. Informácie, kedy sa majú jednotlivé úseky projektovať a stavať, zostávajú zbytočne zahmlené. Ďalším prejavom netransparentnosti je, že neuviedli aktuálny stav prípravy za väčšinu projektov. Ministerstvo sa teda formálne zbavilo svojej úlohy predložiť harmonogram, ale poskytlo veľmi nízku informačnú hodnotu nad rámec toho, čo už bolo schválené vlani v septembri v inom vládnom materiáli.

Myslíte metodiku pre tvorbu harmonogramu?

Áno, ten materiál bol koncepčný a naozaj prinášal pravidlá určovania priorít. V tomto nadväzujúcom materiáli vidím naopak nízku pridanú hodnotu. V zásade iba konštatuje, že pri danom finančnom rámci sa v najbližšom období zmestí do prípravy a výstavby len veľmi málo projektov. Dobrá správa je, že ministerstvo označuje za prioritu dostavbu D1 medzi Bratislavou a Košicami a D3 na Kysuciach (čo nie je novinka) a konečne ukazuje, že rozsah reálne uskutočniteľných projektov v najbližšom desaťročí je oveľa užší, ako sa predtým deklarovalo. Oproti bývalým vládam dáva oveľa triezvejší pohľad na možnosti štátu. Nemilo ma však prekvapili niektoré rozpory medzi tým, čo materiál deklaruje, a tým, kedy a kde plánuje reálne výdavky.

Aké rozpory?

Dostavba diaľnice D3 sa deklaruje medzi najvyššími prioritami. Oprávnene. Lenže na najpotrebnejší úsek Žilina Brodno – Kysucké Nové Mesto sa plánujú väčšie výdavky až v rokoch 2025 až 2027. Ide pritom o úsek s najčastejšími zápchami, číslo 3 v zozname prioritných projektov. A zároveň z prvej dvadsiatky projektov jeden z mála v pokročilej príprave, ktorá by mala umožňovať výstavbu od roku 2023. Prečo tu harmonogram počíta s veľkými zdrojmi na výstavbu až od roku 2025?
Červenou rozostavané, čiernou hotové a zelenou plánované úseky diaľnic a rýchlostných ciest. Mapa – NDS

Vidíte aj ďalšie rozpory?

Na ďalšiu deklarovanú top prioritu, úsek D1 Turany – Hubová, sa tiež do roku 2023 počíta len s nepatrnými zdrojmi. Tie zďaleka nestačia ani na projektovú dokumentáciu a výkupy pozemkov. Zdanlivo vysoká suma na rok 2024 je potom ilúziou, lebo chýbajúci úsek severnej D1 stále nebude nachystaný na výstavbu a tá sa zbytočne posunie na roky 2025 – 2030.

Ešte výraznejšie reálne odsúvanie vidno na dvoch úsekoch preložky cesty I/66 pri Poprade, čo je 2. a 6. projekt v poradí priorít. Má ísť o obchvaty Veľkej Lomnice, Huncoviec a Kežmarku. Hoci stav ich prípravy neumožňuje počítať s výstavbou skôr ako o 3 či 4 roky, v harmonograme ministerstvo kalkuluje s väčšími zdrojmi a teda s výstavbou až od roku 2028. Pritom na niektoré spoločensky menej prínosné projekty počíta s výdavkami oveľa skôr. Vyzerá to, že minister dopravy o jasných pravidlách určovania priorít rád hovorí, no v praxi ich jeho rezort neberie úplne vážne. Ďalšou zlou správou je, že sa nehľadajú menej nákladné riešenia, ktoré by umožnili vyriešiť problémy vo viacerých regiónoch. V materiáli vidno skôr pasívny prístup, respektíve isté zotrvávanie v stereotype, pretože opäť len konštatuje, že zdrojov by malo byť viac a potom by sa dalo pripravovať viac projektov. Lenže viac projektov by sa dalo realizovať, aj keby sa lepšie hospodárilo s doterajšími zdrojmi. Žiaľ, materiál nehovorí vôbec nič o tom, že by ministerstvo dopravy robilo praktické systémové kroky, ktoré by riešili a eliminovali hlavné príčiny doterajšieho predražovania infraštruktúrnych projektov. Ako keby takýto problém ministerstvo ani nevnímalo.

Skúste príklad.

Úsek D1 Turany – Hubová. Nikto nepochybuje, že je to priorita, vieme, že dve tretiny úseku budú v tuneloch v neľahkej geológii, ale suma 1,2 miliardy eur na 13,5 km diaľnice je obludná. To by znamenalo, že bude stáť 90 miliónov eur na kilometer. Čakal by som, že s týmto sa ministerstvo neuspokojí. Na ministerstve i v Národnej diaľničnej spoločnosti mali pri tomto čísle dávno zablikať všetky kontrolky.

A čo teda mali urobiť?

Mali si uvedomiť, že je tam nejaký problém a skúsiť ho s NDS, s projektantmi a možno s Útvarom hodnoty za peniaze riešiť. Mali sa zaujímať o to, prečo tie náklady ulietavajú do extrémnych úrovní a zamyslieť sa, ako už vo fáze prípravy projekt neprojektovať tak, že bude najdrahším v Európe v prepočte na kilometer.

Čo znamená, ak to neurobili?

Ak to ministerstvo len jednoducho zakalkulovalo do materiálu, a budú tam takéto nezmyselné predraženia, tak sa do finančného rámca na cestnú infraštruktúru zmestí menej projektov. Nezáujem rezortu dopravy držať na uzde náklady vylúči alebo výrazne odsunie realizáciu ďalších projektov. Za rovnaké peniaze bude menej výsledkov, ako by mohlo byť. Iné úseky budú zbytočne dlhšie čakať na prípravu a výstavbu.

Pri úseku Turany – Hubová sa debatovalo o nákladoch pod miliardu. Prečo zrazu tá zmena?

To by malo vysvetliť ministerstvo. Už pôvodná suma bola mimoriadne vysoká, po ďalšom zvýšení asi pred rokom o vyše 200 miliónov eur je úplne neobhájiteľná. Čakal som, že sa ministerstvo takto veľkému projektu bude detailne venovať a hľadať príčiny, prečo náklady vychádzajú takéto obrovské a hľadať možnosti ako ich znížiť. No prešiel viac ako rok a nič.

Neobstojí argument, že väčšia časť tohto kľúčového úseku povedie tunelmi popod náročný terén?

Úsek s dvomi tunelmi v dĺžke spolu 8,7 kilometra objektívne má byť prečo drahý. Ale 90 miliónov eur za kilometer sa vymyká aj v porovnaní tunelových úsekov. Náročné a drahé stavby sú aj v iných krajinách, ale k 90 miliónom za kilometer sa zďaleka nepribližujú. Aj veľmi náročné úseky sa väčšinou zmestia do polovice jednotkových nákladov, o ktorých sa rozprávame v tomto prípade. Ministerstvo dopravy sa nesmie len tak nekriticky uspokojiť s tým, že do tohto projektu pôjdu obrovské peniaze a ani sa len neobťažovať s vysvetlením, prečo je to nutné. Čo urobilo ministerstvo, aby sa uistilo že ten rozpočet je nastavený primerane a nie je možné žiadne efektívnejšie riešenie? Pri tomto i pri ďalších zbytočne predražených projektoch.

Niektoré samosprávy zostali z harmonogramu zmätené. Diaľnice na ich území nenašli v harmonograme ale zato sa o nich dočítali v inom dokumente, ktorý je súčasťou materiálu, ale volá sa zdrojové dáta. Napríklad o tuneli Soroška sa v zdrojových dátach píše o začiatku výstavby v roku 2023-24. V harmonograme nie je vôbec a nie sú v ňom ani peniaze na prípravu. Ako to máme čítať?

Ministerstvo nielen že pol roka meškalo s predložením tohto materiálu, ale ho predložilo nedopracovaný. Žiadnu včasnú kontrolu a pripomienky pred rokovaním vlády neumožnilo, a tak len oneskorene prichádzame na to, čo všetko v ňom nedáva zmysel. Čo do zrozumiteľnosti neprináša očakávané informácie nielen pre laickú, ale ani pre odbornú verejnosť. Prevažne napĺňa, čo už bolo schválené v metodike prioritizácie v septembri. Ale už spomenuté odsúvanie prioritných projektov z prvej desiatky, ale aj uprednostnenie projektov, ktoré v prioritizácii skončili v poradí veľmi nízko, podkopáva dôveru v rešpektovanie schválených pravidiel.

Napríklad?

Úsek R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča. Je zaradený v harmonograme s výdavkami na realizáciu už v rokoch 2023 až 2025, hoci v poradí priorít schválenom v septembri bol na 61. priečke. Keď si prečítate dôvod, pre ktorý sa s ním ráta už teraz, tak stratíte posledné ilúzie o tom, ako rezort dopravy rozhoduje o veľkých investíciách..

Vraj sa tam rúca most.. O čo ide?

Našťastie nerúca. Ale na súčasnej ceste prvej triedy naozaj je veľký, asi 150 metrový most, ktorý je vo veľmi zlom alebo už havarijnom stave. Je v takomto stave už roky a ten problém treba vyriešiť, ale to nemôže odôvodniť realizáciu nákladného projektu 8-kilometrov rýchlostnej cesty plus niekoľko kilometrov súbežnej cesty prvej triedy, čo má byť obchvat Šalkovej. To je nákladný projekt, ktorého realizácia sa nedá obhájiť tým, že tam máme most v havarijnom stave, ktorý treba vyriešiť, to je absurdné. Dúfam, že majú aj iné, lepšie argumenty alebo výrazne menej nákladné riešenie. Prinajmenšom v prípade týchto projektov, ktoré sú do harmonogramu zaradené úplne mimo stanoveného poradia priorít, by mali byť dôvody veľmi dobre vysvetlené a obhájené.

Asi narážate na ten paradox, že problematický most na ceste prvej triedy by mohol byť jedným z dôvodov na stavbu autostrády za viac než 160 miliónov eur.

Áno. Predsa ten problém sa dá riešiť niekoľkými inými spôsobmi s neporovnateľne nižšími nákladmi. Mali byť posúdené všetky možné alternatívy a mal byť predložený výsledok. Most sa obvykle dá nejako rekonštruovať aj za prevádzky a ak by to v tomto prípade nebolo možné, stále je možné, aby z toho projektu rýchlostnej cesty vybrali iba nový most a krátky nadväzný úsek. Tým nechcem vynášať súdheje to nezmysel a že by mal ísť projekt rýchlostnej cesty Bystrica – Ľupča na 20 rokov do šuplíka, len hovorím, že keď už ministerstvo dopravy usúdilo, že je nutné ho zaradiť do harmonogramu na najbližšie roky, tak úplnou samozrejmosťou malo byť veľmi transparentné zdôvodnenie. Ak to vláda od rezortu dopravy nebude vyžadovať, obávam sa, že ešte veľa rokov po schválení metodiky určovania priorít nepôjdu do ukončovania prípravy a do realizácie najprioritnejšie projekty, ale tie, ktoré má ministerstvo, respektíve diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest naprojektované a nechcú sa ich vzdať.

Nemá logiku ich uprednostniť, ak už štát do ich prípravy veľa investoval?

V istej miere to má logiku. Ak máme peniaze iba na prvých dvadsať projektov, ale z nich máme nachystaných povedzme len 12 a ďalšie pripravené v poradí priorít majú až číslo 24 alebo 27, tak je pochopiteľné, ak zaradíme do výstavby aj také, ktoré sú dobre pripravené a sú zároveň relatívne vysoko v poradí priorít. Problém je, že tu sú do skorej výstavby zaradené aj projekty, ktoré sú v poradí oveľa nižšie. A z predloženého harmonogramu nevieme, či neexistujú iné projekty, ktoré sú v rebríčku priorít vyššie, teda ich spoločenský prínos by bol vyšší, tiež by sa dali nachystať do realizácie za niekoľko rokov, ale do predloženého harmonogramu sa nedostali.

Ktoré úseky by mohli byť takýmto konkurentom pre úsek Banská Bystrica – Slovenská Ľupča?

Ministerstvo takéto porovnávanie výrazne sťažilo tým, že v materiáli pre vládu vôbec neuviedlo aktuálny stav prípravy väčšiny úsekov. Pomôžem si teda údajmi z minulého roka. Z úsekov, ktoré sú relatívne vysoko v poradí priorít i v stupni prípravy – povedzme potrebujú už len dva-tri roky prípravy a dali by sa stavať cca. od roku 2024 – by to mohli byť dva úseky R4. Jeden má nahradiť katastrofálnu cestu cez Šarišský Štiavnik, druhý vytvorí obchvat Giraltoviec. A tiež dva úseky R3 na Orave, ktoré majú odľahčiť od tranzitnej dopravy až päť obcí od Sedliackej Dubovej po Nižnú (medzi Oravským Podzámkom a Tvrdošínom). Tieto úseky sú v poradí priorít na 28. až 36. mieste, pričom väčšina projektov, ktoré sú v priorizácii vyššie, potrebuje ešte podstatne viac rokov prípravy. Samozrejme, úsek D3 popri Kysuckom Novom Meste, ktorý som už spomínal, sa musí dostať do výstavby ešte skôr. Dúfam, že nevyčlenenie zdrojov na najbližšie roky bol omyl a prípravu to nijako nezbrzdí.

Čo napríklad úsek R2 Jablonov nad Turňou – Rožňava s tunelom Soroška? Ten má v prioritách poradie 56. Mal by byť v harmonograme namiesto úseku pri Bystrici?

S ohľadom na iné vážnejšie dopravné problémy nateraz do harmonogramu nepatrí ani jeden z týchto projektov. Za peniaze, ktoré by stál úsek R2 s tunelom Soroška, sa dajú napríklad postaviť tri zo štyroch úsekov R4 a R3, ktoré som spomínal. Na čo narážam, je nezdravé nastavenie, kedy sa ministerstvo chystá stavať, čo má viac pripravené, aj keď ide o projekty s nízkou prioritou. Nepozerajú sa na to optikou, že tie peniaze budú chýbať na iné projekty, z ktorých môže byť za rovnaké peniaze podstatne vyšší spoločenský prínos. Aj naďalej akoby úlohou ministerstva dopravy nebolo hľadať spoločensky najprínosnejšie projekty a najefektívnejšie riešenia viacerých dopravných problémov, ale iba pripravovať veľkorysé riešenia, ktorých financovanie má riešiť niekto úplne iný.

Príklad: Primátor Nových Zámkov sa sťažuje, že autostráda R7 Zemné – Nové Zámky nie je zaradená do harmonogramu, aj keď má prioritu 46, zatiaľ čo projekty s prioritami 61, teda autostráda pri Bystrici alebo 64, čo je obchvat Stropkova, tam sú. Má alebo nemá pravdu?

Správne poukazuje na uprednostnenie menej prioritných projektov, ktoré nie je adekvátne obhájené. Ale aj R7, ktorej sa dožaduje, by bola výnimkou mimo poradia. Určite viac mi v harmonograme chýbajú projekty, ktoré sú v poradí priorít vyššie a sú v podobnej fáze prípravy. Oveľa viac dôvodov namietať má podľa mňa Kežmarok, Orava či Giraltovce a Šarišský Štiavnik.

Od harmonogramu každý čaká, že sa dozvie, čo sa bude kedy stavať a pripravovať. Vidíte v ňom takúto informačnú hodnotu?

Ministerstvo sa zjavne nesnažilo o transparentnosť, skôr naopak. Pred rokovaním vlády boli zverejnené textové časti, kľúčová príloha s harmonogramom tam nebola. Prílohu zverejnili až potom, čo bol materiál prerokovaný vo vláde. Navyše to mal byť koncepčný materiál a v optimálnom prípade ho mala schvaľovať vláda, nielen vziať na vedomie. To by znamenalo, že ešte predtým, ako sa dostane na rokovanie vlády, mal by prejsť pripomienkovým konaním. Netvrdím, že je to nutnosť, ale bolo by prínosné, keby takýto materiál bol predmetom aspoň nejakej odbornej diskusie. Tento materiál išiel priamo na rokovanie vlády iba ako informatívny. Takže vláda ho iba vzala na vedomie, hoci v médiách zaznelo, že ho schválila.

Keby to bol materiál na schválenie, mal by väčšiu záväznosť?

Samozrejme, takto je to len informácia. Vláda ju vzala na vedomie, nie je tam uznesenie, ktoré ministra k niečomu zaväzuje. Ani k plneniu harmonogramu, ktorý predložil.

To znamená, že harmonogram nie je záväzný ani len pre túto vládu? Minister dopravy ale rozprával, že by bol rád keby bol materiál záväzný aj pre ďalšie garnitúry a že preto plánuje debaty naprieč politickým spektrom.

Myslím si, že nateraz ani nemá zmysel, aby takto pripravený harmonogram bol schvaľovaný a záväzný na dlhšie obdobie. Aj vstupné údaje o intenzitách dopravy, z ktorých vychádzala už metodika tvorby priorít, boli veľmi neaktuálne. Pracovalo sa tam ešte s výsledkami sčítania dopravy z roku 2015, o ktorých dávno vieme, že mohli byť na niektorých úsekoch výrazne skreslené.

To naznačuje aj ministerstvo. Napríklad hovorí o tom, že niektoré úseky sa vplyvom nových údajov a štúdií môžu ešte prehodnocovať.

To je to, na čo upozorňujem už dávno, že ministerstvo by malo naozaj konečne urobiť maximum pre to, aby zabezpečilo kontinuálne sčítania dopravy aspoň na tých cestných ťahoch, kde plánuje najväčšie investície. Aby sme mali k dispozícii naozaj kvalitné dôveryhodné údaje o tom, aká je tam intenzita dopravy, pretože to je kľúčový vstup do rozhodovania. Ak je niekde podhodnotená intenzita dopravy o pätinu a inde naopak nadhodnotená, zmení to poradie priorít. Pokračuje sa ale v tom, že sa varí z nedostatočne dôveryhodných vstupných údajov. To je nonsens, aby sa ministerstvo roky vyhýbalo zabezpečiť kľúčové vstupné údaje na rozhodovanie o investíciách za miliardy eur. A len konštatovalo, že za daný objem peňazí sa nedá urobiť viac a na ďalšie úseky treba peniaze navyše. O to môže žiadať až také ministerstvo dopravy, ktoré presvedčí o tom, že si splnilo svoje domáce úlohy a že urobilo všetko čo je v jeho silách. Na to, aby zabezpečilo kvalitnejšie a dôveryhodné vstupné údaje, a tiež preverilo menej nákladné možnosti riešení. A prijalo účinné systémové opatrenia na to, že už nedochádzalo k výraznému a zbytočnému predražovaniu projektov dopravnej infraštruktúry či už vo fáze projektovej prípravy alebo realizácie. Riadnym plnením domácich úloh by ministerstvo dopravy určite zistilo, že za dané zdroje je možné zrealizovať podstatne viac projektov než sa to javí v harmonograme, ktorý predložili.

Keď hovoríte o príprave, v harmonograme sa rozpisuje príprava len pre tie projekty, ktoré sa majú stavať do roku 2028. Materiál s informáciami o príprave ostatných úsekov je v inom dokumente, podľa ktorého by sa ale do výstavby dostali do roku 2028 aj iné projekty, napríklad spomínaná Soroška už v roku 2023. Nechýba aj plán prípravy projektov, ktoré sa začnú stavať až po roku 2028?

Pochopiteľne, veď harmonogram musí predsa obsahovať informáciu, čo sa bude robiť aj v príprave stavieb, ktoré sa začnú realizovať až po roku 2028. Keď si zoberieme do úvahy, ako dlho sa takéto stavby pripravujú, tak je jasné, že aj úseky, ktoré sa majú začať stavať za horizontom harmonogramu, už bude treba v závere tohto obdobia pripravovať. Ale toto nateraz považujem za menší nedostatok. Oveľa horšie je, že takzvaný harmonogram neposkytuje jasné informácie ani len o najbližších krokoch v príprave projektov, ktoré sú medzi prioritami najvyššie.

To tam teda nie je vôbec alebo to nesprávne čítam? Čo si myslieť napríklad o úsekoch ako je R4 Giraltovce – Kuková, ktorá sa v harmonograme nespomína ani čo sa prípravy týka ale podľa zdrojových dát sa môže pripravovať od roku 2022 a v roku 2026 to vyzerá na také investície, ktoré môžu signalizovať začiatok výstavby? Ak s ňou ministerstvo v harmonograme nepočíta, nemal by existovať dokument o tom, že takýto úsek treba napríklad pripravovať od roku 2025, aby sa napríklad v roku 2030 začal stavať? Alebo ako to majú čítať v samosprávach? Podobné príklady sú Dlhá nad Oravou – Sedliacka Dubová či Mliečany – Dolný bar..

Mne sa to javí tak, že predložili nedopracovaný polotovar. Má takú veľkú mieru netransparentnosti i vnútorných protirečení, že mal byť vládou vrátený na dopracovanie. Neviem, z akého dôvodu bol vzatý na vedomie, ale viem si predstaviť, že vláda rieši veľa naliehavejších problémov. Zaregistroval som ale, že harmonogram bol vzatý na vedomie s pripomienkami, a v tom vidím nádej, že tam predsa len zaznel zdravý kritický pohľad.

Ministerstvo dopravy o pripomienkach píše, že „ministerstvo financií malo návrh na doplnenie dvoch odsekov textu, ktoré sa týkali zaraďovania projektov a všeobecného textu dôležitosti harmonogramu“. Minister dopravy tiež na sociálnej sieti rozprával o tom, že zaznela požiadavka, aby rozpočet bol označený za indikatívny. Napĺňa to vašu predstavu?

Neviem, čo na vláde zaznelo ani čo zmenila pripomienka k zaraďovaniu projektov. Ale keď porovnávam predložené a finálne znenie, tak nie rozpočet ale harmonogram bol dodatočne označený za indikatívny. Kým vyjadrenie ministra relativizuje finančný rámec, upravené znenie relativizuje predložený harmonogram, teda možno aj sporné zaradenie či nezahrnutie niektorých projektov. Čo je podľa mňa podstatný rozdiel. Isto je pohodlnejšie naznačovať, že možno sa ešte navýšia zdroje a potom sa ujde aj iným, no zodpovednejšie by bolo urobiť viac pre to, aby sa obmedzené zdroje využili lepšie.

Upravené znenie materiálu po rokovaní vlády tiež vyjasnilo, že finančný rámec už zahŕňa aj eurofondy z ďalšieho obdobia, čo z pôvodného znenia nebolo jasné. Takéto doplnenia snáď predídu nereálnym očakávaniam. Ale samozrejme nestačia na to, aby sa z predloženého polotovaru stal dobrý a zrozumiteľný harmonogram. A už vôbec nie na to, aby rezort dopravy začal prinášať vyššiu hodnotu za peniaze.
bzzi
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 549
Obrázky: 30
Založený: 13. Máj 2010 16:35

Naspäť na 2021

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.