Na diskusii sa dokonca zúčastnil aj exprezident Andrej Kiska. Verdikt však znel jasne – sever dostane plný profil.
Prvej časti obchvatu po R4 sa ujalo v roku 2019 združenie na čele s Váhostavom, vtedy vo viere, že bude stavba zaplatená zo štátnej kasy.
Takmer po dvoch rokoch sa však financovanie môže zmeniť, a to netradičným spôsobom. Úsek totiž pribudol do zoznamu národných projektov, ktoré by mal podporiť Brusel.
V dokumente stojí, že by sme o financovanie z eurofondov mali požiadať v apríli a príspevok by sme mohli dostať v treťom kvartáli.
Zaujímavosťou však je, že sa o prostriedky neuchádzame v plnej výške, teda v hodnote 143 miliónov eur, ale iba o finančný rámec 68 miliónov eur, z čoho bude časť hradená z eurofondov niekde okolo 50 miliónov.
Dokument spresňuje, že sa v rámci stavby vybralo 33 stavebných objektov ako prístupové cesty, tunel Bikoš a niektoré mosty.
Ministerstvo dopravy vysvetľuje situáciu tak, že táto suma zohľadňuje zostávajúcu alokáciu z takzvanej prioritnej osi šesť, teda eurofondov určených na rýchlostné cesty a cesty prvej triedy.
Druhým dychom však dodáva, že v danej osi, v ktorej je 917 miliónov eur, máme zazmluvnených len 42 percent.
Analytik z inštitútu INEKO Ján Kovalčík vysvetľuje, že za takýmto krokom môže byť motivácia vyhnúť sa schvaľovaniu zo strany Európskej komisie, ktorá sa vyjadruje len projektom v hodnote nad 75 miliónov eur.
Tvrdí tiež, že síce to na začiatku vyzeralo s čerpaním v rámci spomínanej prioritnej osi sľubne, následne sa však prilievali ďalšie stámilióny z iných, európskych zdrojov, ktoré sme čerpali horšie.
„Túto významne zvýšenú sumu vôbec nebude ľahké efektívne vyčerpať do roku 2023,“ povedal Kovalčík a dodal, že dodatočné financovanie tohto úseku z eurofondov je akousi stávkou na istotu, úsek by totiž mal v roku 2023 stáť. Naopak, niektoré projekty, pôvodne zamýšľané z týchto zdrojov, sa ani nezačali súťažiť.
A dôvod, prečo sa nákladný úsek už v časoch vyhlásenia tendra nerobil z európskych zdrojov? Podľa ministerstva to bolo v minulosti zamietnuté kvôli posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktoré nezodpovedalo vtedajším požiadavkám Európskej únie. „Vzhľadom na skutočnosť, že Národná diaľničná spoločnosť chýbajúce záležitosti dopracovala, je možné tento projekt zaradiť, prípadne doplniť do financovania,“ povedal Rudolf.
Onedlho by sa mala vyhlásiť súťaž aj na druhú, dlhšiu a nákladnejšiu etapu obchvatu. Na tú však podľa ministerstva dopravy peniaze z Bruselu už nenájdu. Tento rok by sa mala dokončiť aj juhozápadná obchádzka Prešova po D1 za 356 miliónov, ktorá bola spolufinancovaná Európskou úniou.
https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/23 ... za-pochodu
