Reportáž HN: Diaľnica D1 rozdeľuje Turiec a Liptov. Ten kope

[mirecko255]

Reportáž HN: Diaľnica D1 rozdeľuje Turiec a Liptov. Ten kopec je ako špongia, varujú miestni

Hovorí sa jej chrbtová kosť slovenskej cestnej infraštruktúry a podľa politických sľubov mala už dávno fungovať. Posledný úsek hlavnej diaľnice však ani nezačali stavať.

Cestu od Turian smerom na Ružomberok lemuje húštinou zarastený pás v strede ornice. Pôvodne mala viesť diaľnica z Turca na Liptov práve týmto takzvaným údolným variantom, ktorý sa začal pripravovať ešte v roku 2009.

„Vykúpili tu už 80 percent pozemkov,“ tvrdí šéf žilinskej pobočky Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ján Mišura, ktorý sa už roky angažuje v boji proti riešeniu s výstavbou tunela Korbeľka.

Bojuje napriek tomu, že minister dopravy Andrej Doležal podobne ako aj jeho predchodcovia alternatívu výstavby 13,5-kilometrového úseku Turany – Hubová bez veľkého tunela nadobro pochovali.


Štát sanuje
Pôvodný údolný variant zastavili najprv zosuvy pri Šútove a jeho pretrasovanie stroskotalo na argumentoch ochranárov prírody. Stroje teda v roku 2010 zo staveniska odišli. Krajina na pomedzí dotknutých obcí je však naďalej poznačená prípravami na túto výstavbu ešte z čias ministra Ľubomíra Vážneho.

Pri zabetónovaných pätkách obrovského mosta, ktorý mal viesť pár metrov od tabule Šútova, sa zbiera nelegálne zvážaný odpad. Vyholené kopce si síce pomalým tempom už znovu dobýja príroda, no pri Kraľovanoch museli vlani pre nebezpečenstvo ďalších zosuvov zakročiť diaľničiari.

„Náklady na realizáciu záchytných prvkov predstavovali zhruba 220-tisíc eur. Realizácia odvodňovacích vrtov, úprava cesty a regulácia odvodnenia stáli zhruba 600-tisíc eur,“ opisuje hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková nutné sanačné opatrenia. Podľa Mišuru však boli investície do úseku v rokoch, keď prípravné práce prebiehali, omnoho väčšie a dosahovali až 40 miliónov eur. Platné stavebné povolenie na variant prepadlo v decembri minulého roka.


Nezhoda medzi obcami
Proti súčasnému riešeniu s Korbeľkou sa búria aj tri turčianske obce – Krpeľany, Ratkovo a Kraľovany. Ich hlavným argumentom je podzemné jazero v Kope, ktoré by mohol šesťkilometrový tunel ohroziť. Vodu z neho berú Rojkov, Ľubochňa aj Krpeľany. „Ten kopec je ako špongia. Z nášho prameňa zásobujeme dvetisíc obyvateľov a sme tu aj ako záložný zdroj pre Martin,“ povedal starosta obce Krpeľany Jaroslav Kráľ. Pri hydrogeologickej mape terénu vysvetľuje, ako považuje výsledky posúdenia envirorezortu z roku 2017, ktoré dali zelenú Korbeľke, za tendenčné a ako sa obce proti nemu odvolali. V roku 2018 dokonca podali aj žalobu, ktorá však nemala odkladný charakter. „Mne nejde o to, že nebudeme mať vodu, to vyriešia. Mne ide o to, čo tu zostane po nás o 50 rokov. Hladiny podzemných vôd klesajú vplyvom klimatických zmien. Za posledných desať rokov nám klesli o pol metra,“ dodáva Kráľ.

V súčasnosti sa na stavbu novej diaľnice musí kvôli novým európskym pravidlám dorobiť aj takzvaná vodná EIA. Tu si obce na základe dohody s ministrom Doležalom vydobyli akúsi komisiu, ktorá bude pri jej vypracovaní dohliadať na priebeh. „Dôležité je, že sme si vysvetlili, že vodná EIA už nezvráti projekt Turany – Hubová. Bude tunelový variant. EIA má len povedať, aké kompenzačné opatrenia treba pre obyvateľov v dotknutom regióne pripraviť a zaobstarať,“ priznal pre HN Doležal.

Existujú však aj obce, ktoré sa od kritiky Korbeľky dištancovali. Ide najmä o región Liptova, ktorý si jednohlasne pýta diaľnicu bez ohľadu na spôsob riešenia. Hubová totiž už teraz trpí dopravným náporom na dennej báze. „Diaľničná spoločnosť nás uistila, že ide len o malé percento vôd, ktoré by malo byť znehodnotené. V našom úseku je tunel Havran, pri ktorom problémy s podzemnými vodami nie sú,“ povedal starosta Hubovej Stanislav Nechaj, ktorému cez obec prejde denne asi 30-tisíc vozidiel. Na stranu Liptova sa nakoniec pridali aj Turany, ktoré boli ešte za bývalého starostu proti Korbeľke. „Pre mňa sa to skončilo v momente, keď som sa dopočul, že aj župa je za tunelový variant,“ povedal starosta Dušan Novysedlák.


Konflikt aj medzi ochranármi a komorou
Tri rebelujúce obce ako aj Mišura vidia za neúspechom údolného variantu, prípadne jeho ďalších subvariantov snahy ekológa Jána Topercera, ktorý sa turčianskej diaľnici venuje už vyše desaťročia. Hlavným dôvodom prečo diaľnica nevedie nad ikonickým motrestom Rieka v meandri Váhu je rašelinisko, ktoré bolo príliš blízko menšieho tunelu Rojkov. Ten mal byť súčasťou údolného vedenia diaľnice.

“Sotva trojhektárové územie Prírodnej rezervácie Rojkovské rašelinisko ukrýva najstaršie datované živé rašelinisko v Slovenskej republike s vekom asi 17 000 rokov s prinajmenej európsky unikátnymi ukážkami prelínania slatiniskových, prechodných a vrchoviskových biotopov,” hovorí zanietene vedec, ktorý vzápätí vymenuje ďalšie biotopy v oblasti Slatiny a Veľkej Fatry na ktoré by mal vplyv diaľnice bez Korbeľky nepriaznivý vplyv. Na druhej strane sa ozývajú argumenty Mišuru ako zástupcu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorý poukazuje na to, že nimi preferovaný variant by bol podľa pôvodných cenových odhadov o približne 250 miliónov lacnejší a spotreboval by 2,8 krát menej betónu.

“Kvantitatívne ani kvalitatívne by sa zásoby pitnej vody pod národným parkom nezhoršili. Podnikatelia sú racionálni, chceme lacnejšiu diaľnicu aj vodu, ktorú nám tu príroda darovala,” povedal Mišura

.Podľa Topercera sú však námietky obchodnej komory a ďalších odporcov vecne alebo metodicky nesprávne až zmätočné a nemusia sledovať verejný záujem.

“Z dostupných zdrojov vidno záujmy miestneho i regionálneho realitného biznisu a oligarchov za ním. Pre ich uplatnenie vytvárajú úžinové subvarianty oveľa väčší priestor ako tunelový variant,” dodal ekológ.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/22 ... -rozdeluje